ŠPANIELSKO: Costa Brava (alebo inak povedané „Takmer uviaznutá v Katalánsku“)

21. července 2018 v 17:47 | Polly |  Letom Svetom
Presne tam smerovali naše kroky, lepšie povedané let. Keď sme uvažovali, kam s drahým ísť na našu nikdy nekonanú svadobnú cestu, chceli sme more a čosi, čo je pre nás úplne nepoznané. Uvažovali sme nad francúzskym Nice, uvažovali sme nad Španielskom, no nevedeli sme kam, určite sme chceli vidieť aj Barcelonu. Ale najvhodnejšie nám nakoniec prišlo Lloret de Mar s oblasťou Costa Brava, ktorá bola pred rokmi National Geographic vyhodnotená ako jedna z naj dovolenkových destinácií. A to presne sme potrebovali, keďže sme šli iba na bleskovú 4dňovku. Naša dovolenka sa nakoniec stala symbolom toho, ako si užiť všetko úplne naplno, aj keď sa doslova všetko aj dopacká! XDD

Deň 1: OTVORENÁ CALZONE
V doobedných hodinách sme vypadli z lietadla do zimy a takého lejaku, že už prvé kroky znamenali prejsť hlbokým kalužami, čo nás mierne povedané, zarazilo. Ubytovali sme sa v našom hotely a o hodinu boli na pláži, kde zrazu vykuklo slniečko a my sme pozerali na more tyrkysové ako z pohľadnice. Zrazu bolo všetko dokonalé! Koniec koncov, mali sme hotel za rohom, ale náš balkón bol situovaný akurát v prázdnom mieste medzi dvoma budovami pred nami, čo znamená, že sme boli hádam jediní, čo mali priamy výhľad na more! XD.
Španieli sú svojim spôsobom vtipní, natrepú toho až až! Naše prvé jedlo bola pizza v reštaurácii na promenáde a dostala som riadnu chuť na calzone, ako som ju tak zbadala na plagátiku na reštaurácii. Prišla mi však obyčajná pizza a na moju požiadavku na calzone mi bolo povedané, že veď toto je calzone, iba nie je "closed" xD. Asi som sa na čašníka pozrela ako na úplného šialenca, pretože mi zopakoval, že ich calzone je proste "open" a že tá moja je dokonca "very open" xD. Very open calzone však chutila skvelo, tak čo sa budem hádať! Celkovo sú zvláštni xD, veď protestujú proti hluku, ktorý im prinášajú turisti a pritom oni samotní sú nesmierne hlučné osoby! Zo zásady sa rozprávajú tak, že po sebe vyhukujú na ulici, zatiaľ čo sa od seba vzájomne vzďaľujú, až kým nezájdu za roh, kedy je rozhovor konečne ukončený.
Naša prvá prechádzka s nohami v mori bola dokonalá, pretože na vrchole útesu na našej blízkej strane bol prekrásny zámoček - Castillo d´en Plaja, ktorý je však vraj "súkromný dom", je to projekt gironského architekta z roku 1930. Počasie bolo celý čas okolo 28 max. asi 32 stupňov, čo sa dalo zniesť a navyše, sústavne povieval vetrík. Musím tiež podotknúť, že napriek tomu, že sme prišli v sezóne, pláž mi neprišla preplnená.
Okamžite sme objavili medzi priehrštím stánkov ten náš obľúbený zmrzlinový. Za jeho karamelovú zmrzlinu by som aj teraz vraždila a drahý vyhlásil, že má s pánom "vzťah", pretože si celý čas kupoval úplne všetko pitie, aj zmrzku výhradne u neho a potom na úplne opačnom konci promenády, kde sme zasa našli stánok s exoticky farebnými ľadovými drťami.
2. deň: ŠÚCHANIE NôH
Ale nie našich. To na opačnom konci promenády vystúpite schody vinúce sa pri útese a nájdete sochu, ktorej keď pošúchate nohy a pozeráte pri tom na šíre more, splní vám želanie. Tak sme šúchali, no xD.
Ráno som sa prvýkrát vrhla do mora, pred ktorým má drahý silný rešpekt xD. Bože, bolo dokonalé! Priezračne modré, ale silno rozbúrené, čo ma v konečnom dôsledku bavilo úplne najviac! Drahý sa iba zabával na tom ako sa nechávam rozjašene unášať vlnami a ako ma to kde tu totálne pomlelo a vyvrhlo na breh xD. Po hodinách na pláži sme sa vrhli do katalánskych uličiek a stali sa lacným terčom prevažne indicko-čínskych predajcov. V eufórii sme mláďaťu kúpili všetko, čo sme nechceli. Za a.- nemáme radi vodné pištolky, pretože potom musím dávať pozor, aby na kupku nestriekal vodu po cudzích ľuďoch. Tak sme mu ju kúpili. Za b. - zo zásady odmietame hlučné hračky, ktoré sú v byte čisté zlo. Tak sme mu kúpili autíčko na diaľkové ovládanie, ktoré vydáva agresívne zvuky podfarbené hitmi z 90tych rokov. Zvuk sa nedá vypnúť.
Obdivovali sme budovy s klasickou mozaikou, ktorú nájdete aj na každom suveníre. Drahému sa mimoriadne páči, že ešte aj názvy ulíc sú tak trochu mozaikové.
Doprava je inak kapitola sama o sebe - obligátne hlučná, samé trúbenie, dezorganizované prepletanie sa mopedov, otlčené autá, ktoré sa len tak otočia do protismeru. Ani nevraviac o autobuse, čo nás viezol na letisko. Ujo autobusár si povedal, že kruhový objazd je nepodstatný a lepšie bude prejsť ho krížom cez trávičku po okrajoch xD. Neviem, ale keďže čosi podobné som zažila aj v Taliansku, hysterická mhd asi patrí k náture týchto ľudí.
Zistila som, že kdekoľvek si vypýtam skrátka iba "coffee with milk" dostanem naozaj veľmi dobrú kávu!

3. deň - AKO NASTAL KONIEC SVETA
Tretí deň začal idylicky. Rozhodli sme sa užiť si každý svoj čas presne podľa svojich predstáv. Ja som sa odišla kúpať a strávila skoro tri hodiny na pláži a drahý odišiel vyšliapať túru po schodoch popri útese vedúcich k zámočku a fotiť čarokrásne zátoky. Potom vraj zišiel dole a sedel na lavičke pri promenáde odkiaľ "stalkoval vlastnú ženu" xD a bavilo ho to.
Chceli sme ochutnať čosi echt španielske, ale keďže to nemali byť ani ryby, ani slizké mušle, ostali nám len sladké dlhé šišky s dípom, inak povedané churros a boli perfektné!!!
Labzovali sme po uličkách a po večery sme sa vrátili na promenádu, pretože sa niečo chystalo a drahý chcel sveto svete vedieť čo! Bola z toho akási "fiesta". Cez promenádu prechádzali skupiny synchronizovaných bubeníkov a doslova nás strhli do víru nočného života, ktorý mi obvykle nevnímame xD. To bol ale ten problém. Na opačnom konci "nášho" pobrežia nás o polnoci doslova uväznil dav ľudí, ktorí sa dovalil spolu s postupujúcou fire show. Nemali sme ako uniknúť, hoci to bolo to najdesivejšie, ale zároveň aj najohromujúcejšie, čo som z tejto ohňovej ... ehm... oblasti...kedy zažila. Hltači ohňa mi nevadili, ale šialené iskriace konštrukcie, ktoré vrhali hluk a iskry v bezprostrednej blízkosti ma vydesili k smrti a zároveň to bolo niečo nevšedné, neskutočné, čo sme skrátka museli vidieť.
V každom prípade, sedeli sme na múriku a za nami sa rozprestierali už len strmý útes a more. Napriek všetkému som z tohto momentu vyšla s otvorenou kabelkou x(. Áno, viem, nemala som mať pri sebe doklady (o tých pár peňazí mi nejde a karta sa hneď blokla), ale jednak by som ich asi ani nemala, keby som dopredu tušila, čo za "fiesta" sa teda skutočne strhne a druhá vec - každý z nás občas urobí absolútnu, totálnu hlúposť. Takže nastal koniec sveta. Aspoň tak sme sa zrazu po peknom dni, po polnoci, cítili. Predstavte si, že nemáte doklad na vycestovanie z krajiny. Nikomu okolo nerozumiete, oni nerozumejú vám a stojíte tam úplne bezradní. Skončili sme prosím pekne na španielskej polícii. Kde nás policajt pri okienku rovno otočil s tým, že "translator" príde až zajtra a potom sa už úplne zaťal, že on bez translatora fakt odmieta čokoľvek riešiť. Takže okolo druhej ráno sme stáli pred políciou a volali na všetky tie núdzové čísla, plus ambasádu. Odlet sme mali predsa o cca 30 hodín. Chvíľu si nás pinkali na telefóne hore dole a vlastne sme naozaj nič neporiešili. Ono smutné je, že VRAJ v najkrajnejšej núdzi vám skôr pomôže česká ako slovenská ambasáda. V Španielsku je v Madride, čo je od Lloret sakra ďaleko! Veľa sme nenaspali, ako správni milujúci manželia sme obaja brali vinu na seba, až sme si nakoniec povedali, že "skúsime to nejako v sebe spracovať".
4. deň: NAJLEPŠIA KRÁDEŽ V ŽIVOTE
Ráno sme stáli na polícii, kde mali konečne "translatora", teda milú pani, ktorá s nami vypísala policajný report a vytlačila mi políciou potvrdenú kópiu OP. Hovorili sme si, že možno je už všetko ok. Káva v kaviarničke mi opäť chutila. Obed sme zjedli v pokoji a začínali sme si hovoriť, že sme v pohode, stáva sa. Praktická poznámka - keď vám v zahraničí ukradnú doklady, obvykle vám na odlet stačí policajná správa a kópia dokladu potvrdená políciou. Potom na letisku zamierte s papiermi rovno za políciou a tá vás prevedie letiskovými kontrolami..... ALE NEPLATÍ to, ak letíte Raynierom, ktorý jediný vraj robí problém.
No...tak sme si zjedli obed, usmiali sa a zazvonil telefón. Volala cestovka. Že teda máme ísť okamžite do Barcelony na konzulát po nový doklad, lebo Raynier nás nezoberie do lietadla. Tak nasledovala ďalšia asi 5minútová beznádej, kedy sme zrazu nevedeli čo ako teraz robiť. O hodinu sme si kupovali autobusové lístky do Barcelony. Ako sme tak stáli na autobuske, vtedy nám to došlo! Kam sme to chceli ešte niekedy ísť? Do Barcelony! A čože sa to deje?! Veď toto je najlepšie dovolenkové dobrodružstvo, ktoré sme kedy zažili! Úplne najviac najväčšie vzrúšo v zahraničí! O hodinu a dačo sme vystúpili v centre centrovitom rozhorúčenej, hektickej a preľudnenej Barcelony a krížom, s mapkou v ruke, sme si to namierili k budove Konzulátu Slovenskej republiky!
(Príhodu ešte v Lloret de Mar vo foto boxe, ktorý mi španielsky vysvetľoval, ktoré z piatich tlačítok mám kedy stlačiť, aby som sa dopracovala k dokladovým fotkám, už ani nebudem rozpisovať, rozumela som iba "uno dos tres" pri fotení, iba spomeniem, že drahý skonštatoval, že sa na nich tvárim "vydesene" xD). Na recepcii nás čakal taký klasický Španiel.
"Hellou, konzulát je na prvom poschodí?"
"Uhm" - prikývol, nasadol s nami do famózneho starožitného výťahu a vysadil nás na štvrtom :D.
Čakala nás ochotná a milá slečna, celá vysmiata a za poplatok (stojí vás to 10e) a historkami a nešťastných turistoch, ktorým vybrali z účtov za pol hodku 8000 eur, sme odchádzali do niekoľkých minút s nepriestreľným dokladom.
A pred nami celá Barcelona! Úplne krásne neplánovaná! Mali sme čas, takže sme sa pekne presúvali pomaly, fotili excentrické výklady, stavili sa pri Gaudiho múzeu, všímali si detaily, výstredných "barcelončanov" - úplne iných ako sú usadlejší "lloreťania".
Posledný čas sme strávili na káve a malom snacku v čarovnej vintage kaviarničke, ktorá vyzerala ako secesný salónik. Uzavrela nás v až zenovom pokoji a tichu pred šialene hlučnou a rýchlou Barcelonou.
Autobus nás vysadil cca dačo po ôsmej. Posledný večer sme strávili vysmiati a stále nechápajúci, čo sme to zažili, na teraske malého podniku na hamburgeroch a skočila som si poslednýkrát na karamelovú zmrzku na promenádu, ktorú som zjedla na múriku pri mori :).
O tretej v noci sme nasadli na autobus - smer letisko.
Toto bola najlepšia krádež v mojom živote :).
 


Komentáře

1 Lennie Lennie | Web | 21. července 2018 v 22:00 | Reagovat

Ono a to občas ťažko priznáva, ale fakt sú niektoré aj tie zlé veci pre niečo dobré :D Či náhoda, či osud :D.
S prekladaním v Španielsku mám tiež "super" skúsenosti, na Mallorke by som sa nemohla ani odhlásiť z prechodného pobytu na ich úrade, keby nie spolubývajúcej :D
Tá nočná fotka s palmami je inak úžasná!

2 Polly Polly | Web | 21. července 2018 v 22:55 | Reagovat

[1]: presne tak, toto sa mi potvrdzuje stále, to povestné "šťastie v nešťastí", ale teraz som si to tuším prvýkrát uvedomila v reálnom čase xD
Tie dobré fotky sú dielom môjho drahého, je fotograf :)

3 Standy Standy | 23. července 2018 v 11:37 | Reagovat

Vsetko zle je na nieco dobre ;) ozajstne dobrodruzstvo Polls
Mate na co spominat ;)

4 Polly Polly | Web | 23. července 2018 v 12:00 | Reagovat

[3]: Presne tak :))

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. srpna 2018 v 9:25 | Reagovat

No, mali ste teda dosť dobrú dovolenku aj s dobrodružstvom. Ja osobne verím na osud, a že všetko zlé je na niečo dobré, takže aspoň ste pokukali Barcelonu aj s prídavkom :D (To som inak fakt nevedela, že Raynair je takýto prepravca..) :)

6 Polly Polly | 15. srpna 2018 v 10:03 | Reagovat

[5]: Áno, všetko zlé je na niečo dobré - to sa mi potvrdzuje celý život xD
Rayanar je problémový :DDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama