Březen 2018

Michelle Richmond: MANŽELSKÝ PAKT (... manželstvo nie je hra...)

23. března 2018 v 16:09 | Polly |  Čítanie je Sexi
Na túto knihu som mala mimoriadne šťastnú ruku! Doslova som ju hltala! Rozčuľovala sa! Tešila! Bola som zvedavá! Prakticky mi dala všetko, čo mi kvalitný psycho-triler má dať! A ešte oveľa viac, pretože skutočne nemám čo vytknúť a v napätí ma udržovala doslova do poslednej stránky.
Alica a Jake sú novomanželia, ktorí dostanú veľmi zvláštny svadobný dar. Škatuľku. Malý box, ktorý vedie k Paktu. Pakt vlastne vyzerá celkom zábavne. Ako hra. Prináša spísaný Manuál ako si udržať stabilné a šťastné manželstvo - pravidelne si dávať darčeky, vždy zdvihnúť, keď volá partner, chodiť na výlety, či zúčastňovať sa spoločných večierkov s ostatnými členmi. Skrátka podpora manželstva. Hoci sa im zdá, že sa to celé berie akosi priveľmi vážne, členstvo v Pakte podpíšu a zo začiatku to vyzerá, že im prináša celkom príjemné rozptýlenia do vzťahu.

"P" ako PREHĽAD mojich ČERVENÝCH RÚŽOV a iných sýtych odtieňov...

14. března 2018 v 19:22 | Polly |  A.b.e.c.e.d.A.
V poslednom období (a zámerne vyberám označenie "obdobie" a nie "čas", keďže je tomu už zopár rôčkov) k mojím obvyklým záchvatom nakupovania nepatrí iba nakupovanie šiat a kníh, ale tiež červených rúžov. Najradšej by som mala škálu hádam všetkých odtieňov od koralovej až po temne marsalovú, hoci si stále myslím, že môj drahý ich vôbec nerozoznáva a všetko považuje skrátka za "červený rúž". Napovedá mi už len dnešné ráno, kedy som sa ho spýtala: "Čo myslíš, mám si dať k týmto šatám bordový, malinový, alebo oranžovo-červený rúž?" Na čo zostal celý vybúraný a vyhabkal, že toto je na ráno príliš komplikovaná otázka.
Rada by som však predstavila svoju doterajšiu zbierku červených a iných výrazných rúžov a podelila sa so skúsenosťami. Domnievam sa totiž, že kozmetika (resp. líčidlá) sú niečo v istom zmysle osobné, o čom sa dajú rozprávať celé príbehy, ako keď som písala o svojich "šperkoch s príbehom" - pretože s niektorými odtieňmi sa mi spájajú rovno aj určité udalosti.

Bret Easton Ellis: AMERICKÉ PSYCHO (... vraždiaci yuppie...)

7. března 2018 v 20:31 | Polly |  Čítanie je Sexi
Satira konzumnej spoločnosti, ktorej určitá kategória sa v istom období nazývala "yuppies" - čiže mladí ľudia (prevažne z Wall Street), ktorí sa v šialenom pracovnom tempe naháňajú za obrovskými financiami, aby mohli okázalo prezentovať ako sa majú dobre - ich život sa točil okolo reštaurácií, značiek, sebaskrášľovania. Lenže táto satira je obalená v prvej osobe rozprávača, ktorý je len tak mimochodom nielen dokonalý obraz právnika z vyššej spoločnosti, ale tiež psychopat, masový vrah, človek s počínajúcim rozkladom osobnosti, stojaci pred nervovým zrútením.
Keď chcel Ellis svoj román v 90tych rokoch vyniesť na svetlo sveta, odmietali mu ho vydať. Keď ho vydali, odmietali mu ho predávať v kníhkupectvách. Napriek všetkým prekážkam sa knihe podarilo dosiahnuť status "kultovky" a aj ja chápem, prečo je kultová.... a popritom dokážem jedným dychom dodať, že je nechutná, bez deja a bola by som ju radšej nečítala :D. Je to tak, aj keď to svojim spôsobom môže znieť ako oxymoron. Patrick Bateman je prázdny, naštvaný a prvú polovicu knihy nerieši nič iné ako kto čo nosí, kam sa ísť najesť, ktorá reštaurácia je módna a kto má lepšiu vizitku ako on. A to myslím doslovne! Pripravte sa na podrobné opisy toho čo má kto na sebe. Úplne podrobne - od kravaty po ponožky, pekne podľa značiek a niekedy aj cien - a tiež sa pripravte na štvorstranové opisy albumov jeho obľúbených skupín a na nezmyselné banálne konverzácie. A tiež na množstvo drog vo všetkej tej prázdnote.

RADOSTI na každý MESIAC

3. března 2018 v 16:54 | Polly |  Zápisky v denníku
Radostí sa nazbieralo celkom dosť v poslednom čase. Kuchárska kniha, ktorú sme s BB napísali totiž už vyšla a momentálne sa už v kníhkupectvách postupne vyťahuje na pulty. A niekde už je po všetkom :D. Dnes mi totiž volala svokra, ktorá sa pohoršila v jednom zo známejších kníhkupectiev v Nitre, že kuchárka nie je vytiahnutá, až kým ju predavačka neumlčala poznámkou, že okrem jediného kusu už nie je čo vytiahnuť, keďže je vypredaná :D. Život sa vďaka knihe stal celkom dobrodružným. Niektoré ranné vtáčatá si možno všimli, že 27.2. sme s BB piekli v Teleráne, čo bol nezabudnuteľný zážitok.
Je tam presne taká veselá a družná atmosféra, ako sa z poza obrazoviek zdá. Príchod na pľac okolo 5:30 je trochu krutý, ale účinkovanie je naozaj zábava a pohľad, keď sa hneď potom všetci vrhli na naše cupcakes, ktoré zmizli hádam behom troch minút bol k nezaplateniu. Štúdio je inak menšie ako si myslíte, ale o to útulnejšie. Tak si pekne v pohodovej atmosfére vypekáte a za veľkým oknom napravo pozvoľna svitá, ani si neuvedomujete, že ste stále vo vysielaní! Išla by som znova, čo mám poviem.