BLOODY BAZIL V. (Helenina Posledná Láska 2/2)

17. února 2018 v 15:00 | Polly |  séria: BLOODY BAZIL
Polihoval na boku na koberci medzi orientálnymi vankúšmi. Pod pokrčeným lakťom mal najmäkší zo zeleného zamatu a lenivo sa pohrával so svojim čiernym kocúrom. Provokoval ho paličkou s farebnými pierkami.
Lenže Leonardo sa náhle celý naježil, obrátil a prskajúc ustupoval pred nepozvaným návštevníkom do svojho obvyklého úkrytu pod pohovku zahádzanú dekami a drahými látkami.
Alexander zúžil oči a stoicky sa zahľadel pred seba. Pohľad mu padol na dlhočizný jemný plášť. S nezaujatosťou nenáhlivo zdvíhal hlavu po subtílne štíhlej postave. Plášť bol pokračovaním úzkeho čierneho kabátika s prísnym vysokým golierom pomedzi ktorý vykúkalo ukryté biele žabó. A jeho tvár...
Jeho tvár mu priniesla tiché uspokojenie.

Zelené oči mu blčali. Ich kútiky mal zanesené, akoby si do nich nakvapkal atrament.
Vyzeralo to bolestivo.
Ale Alexander okamžite pochopil, že démonova bolesť je iná ako fyzická.
"Ublížilo by ti, ak by si do môjho príbytku nevošiel zrkadlom, ale zaklopal ako civilizovaná kreatúra?" pokojne prehovoril. "Načisto si pri Bazilovi zdivočel."
"Potrebujem, aby si odstránil Helenu!" úplne ho ignorujúc zo seba s očividným premáhaním vyrazil Luka.
Jeho hlas bol priškrtený, sotva potláčal zúrivé chvenie.
Alexander si ho chvíľu skúmavo obzeral melancholickými modrými očami.
"Čože sa deje," takmer líškavo zatiahol energetický upír. "Ty a ja sme znova kamaráti?"
Plynulým pohybom sa zdvihol a posadil sa do tureckého sedu.
"Rozhodne nie!" - Luka zovrel päste, neprirodzene vystretý a úsečný. "Iba potrebujem, aby si ju odstránil ty! Ja budem v tom čase s Bazilom, takže na mňa nepadne ani tieň podozrenia!"
Alexander si popotiahol šedú vestu a sladko sa usmial. Luka bol v hroznom stave. Vydal sa napospas svojmu vydieračovi, tak veľmi zle mu bolo... Alexander si pomyslel, že by sa mohol kŕmiť na jeho zúfalstve aj bez samotného aktu lovenia, tak husto z neho beznádej tryskala.
"Natoľko sa spoliehaš na fakt, že mi činí potešenie ubližovať mu?" vyzývavo k nemu vzhliadol.
Aj keď mu sedel pri nohách, bol si istý, že má na vrch.
"Tentoraz musí zmiznúť definitívne!" Luka nenávistne precedil medzi zuby, bez pohybu na neho ponuro upierajúci jagavo zelené búrlivé oči.
Alexander sa konečne postavil. Teraz musel nízky bezpohlavný démon pozdvihnúť tvár k nemu. Upír prudérne našpúlil pery a zamyslene si cez ne položil ukazovák.
"Žiadaš odo mňa, aby som barbarsky, načisto bez citu, odstránil dámu?"
"Ona nie je dáma!" démon zlostne prskol. "Správa sa ako obyčajná sučka v ruji!"
Alexander jeho situáciu náhle naplno pochopil. Ruky si založil do vrecká a krátko, kultivovane sa zasmial.
"Ahááá... a predpokladám, že ten tvoj pouličný bastardík ju práve obskočil."
Od umelecky jemného mládenca vyznela vulgárna poznámka mimoriadne nepatrične.
Luka zaťal čeľusť a zazrel po ňom tak nevraživo a surovo, že aj samotného Alexandra na stotinu sekundy ohúril.
Upír zvážnel, pomysliac si, že vyzerá ako skutočný nemilosrdný démon pomsty ako tu tak stojí, v srdci jeho magického závesového sveta ožiareného lampášmi, štíhla predĺžená silueta zahalená v tmavom a z čierňavou podliatych očí mu srší chlad a zároveň krutá, zraňujúca vášeň.
"Dobre!" nakoniec stroho súhlasil.
Bez pohybu ho pozoroval, mandľové oči opäť zúžené. A akoby si vymenil osobnosť - veď sa sotva pred minútou smial - tvrdo dodal:
"Ale ak mám riskovať pohodlný mier s Bazilom, nech už je hocako neúprimný... nebude to zadarmo!"
**********

Zapla si rifle a navliekla na seba tričko z fialkastého zamatu. Otvorila svoju skrinku v šatni. Z kabelky vytiahla rúž a priblížila si ho k perám.
Keď sa zbadala v zrkadle na dvierkach, jej ruka sa zastavila. Pozerala so svojich vyhasnutých očí. Ich modrá farba bledla ako mrznúce jazero.
ju rád s červenými perami... - bleslo jej mysľou ako zdôvodnenie svojej nelogickosti.
Možno príde...
Možno v to dúfa. Veď preto si zobrala poslednú večernú hodinu, nie? Preto čakala, až kým všetci cvičiaci neodídu... Naťahovala čas.
Chcela ho aj nechcela.
Bála sa ho a bála sa, že sa už neobjaví.
Ruka sa jej pohla. Farba rúžu jej vyplnila oblinky bezkrvných pier.
Predvčerom iba povedal: "Ešte sa uvidíme" - a skrátka zmizol. Jeho výraz bol nečitateľný.
Pozviechala sa na sedadle auta a cítila, že to čo sa stalo sa už neodstane a navždy ju to zmenilo. Že ten netvor, ktorého nikdy nemala stretnúť k nej možno bude patriť. Túžila, aby v nej našiel spriaznenú dušu, ale túžba to bola značne masochistická, zároveň sa jej totiž aj desila. Keď prišla do rodičovského domu a sadla si na posteľ, krvi by sa jej nedorezal len čo si pomyslela na ich stretnutie.
Niečo v ňom ju vlastne vždy desilo...
Niečo v ňom so sebou od začiatku nieslo prísľub, že to s nimi celé neskončí dobre...
Odložila rúž a nazula si čižmy. Keď sa vystrela a podlaha za ňou zapraskala, prebehli ňou zimomriavky.
Tak predsa prišiel.
Keď sa však obrátila zmeravela hrôzou.
Namiesto Bazila stál oproti nej iný netvor.
Neskutočné udalosti brala veľmi ťažko. Okamžite sa jej zmocnila triaška. Zároveň ju šokoval rýdzi, priam surovo základný strach - ako keď bola dieťa a bola presvedčená, že z pod postele sa za ňou čo chvíľa natiahne mátoha. Pri pohľade do šarlátových očí príšery, ktoré pôsobili ako sklenené protézy naplnené krvou sa jej srdce roztrepotalo, akoby sa trhalo na tisíce vyplašených motýľov.
Bytosť vzdialene pôsobila ako zhrbený a kostlivo chudý muž. Hrbil sa pred ňou v dlhom čiernom kabáte s kedysi strieborným kožušinovým golierom, teraz zalepeným čímsi hnedým a páchnucim, čo mal rozotrené aj vôkol pootvorených úst - zvieraco chrčiacich, posiatych radmi zubov, z ktorých každý jeden bol drobný a zaostrený ako ihlička.
Strapaté čierne a prerastené vlasy iba podčiarkovali jeho divoký, ba priam primitívny vzhľad.
Netušila, že pred ňou stojí nelapsi - najkrvilačnejší a naj-animálnejší upír, príšera ktorá nikdy nemala dostatok krvi - ale už pochopila, tieto ponuré bytosti jej do života priviedol Bazil...
Uvedomila si, že bytosť sa sotva viditeľne prikláňa čoraz nižšie a nižšie k zemi.
Pripravuje sa k útoku.
Situácia jej prišla natoľko absurdná, morbídna a nehodiaca sa k jej realistickej povahe, že si ešte stále s mizivou a rýchlo zamierajúcou cynickosťou dokázala spomenúť, že dnes je svätý Valentín. Keď sa nelapsi so zaškriekaním vrhol priamo k nej, pomyslela si, že je hádam zvráteným vyznaním lásky od netvora, ktorému sa dobrovoľne odovzdala. Jej trest na seba nenechal dlho čakať...
Hneď ako beštia odlepila topánku od podlahy, zarovno s ním sa pohla aj ona. Jeho výkrik bol pre ňu ako prebudenie. Inštinktívne vyskočila na dlhú lavicu pri skrinkách. Upír sa po nej zahnal čiernymi dlhočiznými pazúrmi a prepadol cez ňu.
Vždy si chcela na Valentína s niekým zatancovať, ale ak to malo byť s Bazilom... mohla očakávať iba danse macabre - pochopila. Ešte stále obratne utekala po úzkom kuse dreva, asi veľmi chcela prežiť, keď nespadla! Vystrašená, prahla po odlišnej beštii ako tej s tvárou zamazanou od zaschnutej krvi predošlých obetí.
Vletela do dverí a sotva prekročila prah, tvrdo dopadla na podlahu. Takmer si z hrudníka vyrazila dych. Bolo priam nemožné, aby za takú chvíľu prekonal vzdialenosť od lavice až k nej, ale pocit plný znechutenia ju neklamal, bol tam. Pootočila hlavu a vykríkla. Zbadala ho totiž chrčivo zúriaceho a prilepeného k podlahe, ako jej drží členok.
V pohľade sa mu odrážala šialenosť a živočíšnosť, badala za ním iba jednoduchý súhrn primárnych činností - loviť, jesť, spať a znova od začiatku.
Koleno stiahla k sebe a potom nohu prudko vrazila rovno do jeho tváre. Opätkom ho zasiahla do tváre. Jeho nos chrupol. Nelapsi zaškriekal a pustil ju. Pud sebazáchovy ju dostal na späť na nohy. V hrôze utekala po prázdnej chodbe zaliatej bielym neónom. Vedela, že by sa mala vydať opačným smerom, lenže upír jej odrezal cestu, keď sa rozzúrený bolesťou okamžite vyškriabal hore a objavil sa za ňou na chodbe.
Neodvažovala sa obrátiť. Neľudské chrčanie sa za ňou ozývalo čoraz bližšie a bližšie.
Oboma rukami vrazila do dverí sály, v ktorej sotva pred hodinou ukončila jogu. Rozbehla sa do jej stredu pred presklenú stenu ponúkajúcu výhľad dole na ulicu. Upír vrazil ramenom do dverí. Ich okraj treskol do steny, z ktorej opadala omietka.
Znova sa prikrčil. Pozvoľna a ostražito sa blížil, sondujúc ju tupými krvavými očami. Helena ustupovala.
Kútikom oka zachytávala svoj odraz na zrkadlovej stene - ustupujúca žena vohnaná do smrteľnej pasce. Kolená sa jej chveli a hrdlo začalo vydávať nekontrolovateľné vzlyky.
Teraz už Bazilov vpád neočakávala. Neodtrhne ho od nej ako vtedy, keď ich napadla bytosť zo zrkadiel.
Krutosť reality na ňu ťaživo doľahla.
"Prosím...," vzlykla. "Prosím... ešte nie..."
Ešte nechce tancovať so smrťou...
Upír roztiahol ústa v odpornom úškľabku a vyrazil...
...
Na náprotivnej strane ulice sedel v kaviarni na vysokej stoličke za dlhým a úzkym stolom očarujúci mladík s dlhšími gaštanovými vlasmi, ktorých jednu stranu si sem tam zachytil za uchom. Správal sa trochu uzavreto, ba priam odmerane. Viečka s hustými riasami mal prevažne trudnomyseľne privreté. Pôsobil, že sa zastavil iba na rýchlu večernú kávu. Kabát si totiž ponechal mierne snobsky prehodený cez ramená a usadil sa priamo k výkladu. Až keď si z kávy odpil tretí raz konečne s poza šálky lemovanej porcelánovou čipkou zdvihol pohľad. Jeho oči smerovali kamsi vysoko, ku presklenej stene druhého poschodia na budove oproti.
Zo svojej pozície zbadal ako sa po skle znenazdajky rozprskla akási tmavá tekutina.
Alexander vedel, že je to krv.
Jemným pohybom vrátil šálku na tanierik. Jeho oči ostali vytočené dohora.
Nelapsi, ktorého na ňu poštval, svoje obete rád mučil, koniec koncov - ako každý upír jeho druhu. Lenže on bol gentleman. Zariadil slečne rýchly koniec.
Pohľad aj naďalej zdvíhal k ponurým oknám naproti.
"Skrátka si si nemala namiesto mňa vybrať Bazila," ticho šepol do vravy kaviarne a sám pre seba sa pousmial.
Sklopil zrak k tmavej hladine šálky, v ktorej sa zrkadlila jeho súmerná tvár.
Nechal kávu tak a vyšiel do sviežeho valentínskeho večera, ktorý bol presýtený láskou...
...
Luka pocítil ako sa Bazil, ktorý len pred minútkou upadol do krátkeho a plytkého spánku, prebral.
Telom mu prebehlo napätie, ktoré ako elektrický výboj prešlo až do Lukovho tela, ktoré vyčerpaním viac neudržalo podobu a vrátilo sa do svojej pravej, veľmi obojakej formy. Bazil si ani len nevšimol, že ruka, ktorú mal natiahnutú cez hruď sa sotva poznateľne predĺžila. Luka si práve hlavu opieral o jeho nahé rameno a iba sa pootočil. Zbadal ako Bazil prudko otvoril oči a civel do stropu spálňového výklenku.
V miestnosti nebolo iného svetla ako mihotajúcich sviec na nočných stolíkoch, ktoré vôkol nich vrhali dlhé tiene.
Démon so zaujatím sledoval milencov meravý výraz, vnímal jeho náhly vnútorný zmätok a vlnu úzkosti, ktorá sa zarovno s príchodom aj odplavovala.
Puto s pretrhlo.
On pocítil ako sa násilne rozdelilo, hoci nerozumie, čo sa práve stalo - spokojne si pomyslel Luka.
Upíry sú inštinktívne zvieratá, blížiacu sa smrť zavetria, aj keď nie je priamo ich.
Luka zatvoril oči, opäť sa uvelebiac na jeho ramene. Ich ploché telá sa dotýkali a súznili.
Už medzi nimi viac nikto nestál - Luka sa v duchu uistil.
Zalial ho hrejivý pocit pokoja.
**********

Luka natiahol ruku s rozširujúcim sa rukávom takmer rovnakej farby ako boli jeho podholené vlasy a do hladka opracovaná kryštálová guľa prešla do dlane energetického upíra.
Alexander ju podvihol vyššie, aby cez ňu prechádzalo svetlo z jedného z visiacich lampášov a zahľadel sa do jej hlbín. Vnútro gule bolo popretkávané hustými brázdami svetlých praskliniek, cez ktoré sa nezastaviteľne pohybovala tmavo-fialová stužka energie, ktorá akoby v panike pátrala po úniku zo svojho kryštálového väzenia.
"Prešiel som štyri cintoríny a dve márnice, kým sa mi konečne podarilo uloviť a uzavrieť ducha," mrzuto prehovoril Luka. "Popravde, domnieval som sa, že budeš na oplátku žiadať energiu upíra a nie mŕtveho človeka."
"Bol by si mi hádam ochotný naservírovať svojho miláčika?" akoby mimochodom sa opýtal Alexander, s jednou rukou spôsobne opretou o kríže, stále skúmajúc vnútro nepokojného kryštálu.
"Nikdy!" - zamračil sa Luka. "Ale pokojne by som ti zohnal hocikoho z jeho známych."
Alexandrova ruka klesla a konečne mu venoval jeden chladný pohľad sprevádzaný poloúsmevom.
"Zostatková energia po mŕtvom je mocný pokrm," vysvetlil. "Je dokonca výživnejšia ako upírí kanibalizmus."
Následne ho prepustil povýšeneckým mávnutím rukou.
"Tvoj dlh je splatený."
"Raz ťa za tú pýchu niekto zabije," zazerajúc zamrmlal démon, no s o nič menej hrdo zdvihnutou bradou vykročil ku spoju karmínových a vzorovaných závesov.
Prešiel nimi a o sekundu už po ňom nebolo ani stopy. Upír vedel, že zmizol v masívnom pozlátenom zrkadle v predizbe.
Alexander pomaly prešiel k okrúhlemu striebornému stolíku na nízkych nohách, ktorý stál pri pohovke. Teraz sa však strácal pod čiernym obrusom, ktorý niesol do kruhu vyšité zaklínacie formulky, čo v pradávnych jazykoch privolávali nešťastie na nepriateľa. Kryštálovú guľu s duchom položil na zlatý podstavec uprostred.
Vystrel sa a ešte chvíľu hmýriacu sa energiu s pôžitkom pozoroval.
Mŕtva energia nebola pokrm, ako vravel Lukovi.
Mŕtva energia bola jed.
Nedisponoval schopnosťou loviť prízrak, vábiť mŕtvych dokázali iba démonické existencie.
Luka mu nevedomky priniesol zničujúci poklad.
Ak bude ešte niekedy Bazil potrebovať jeho energetický liek, bude pripravený.
Ak ho bude potrebovať ktokoľvek, kto by ho ohrozoval...
Je pripravený.
Siahol si za vestu, až pod červený askot a v zamyslení vytiahol prívesok na dlhej retiazke. Zovrel ho ako talizman.
Kľakol si a druhou rukou pohladil hladký oblý povrch kryštálovej gule. Fialová stužka vo farbe rozkladu sa pohla za jeho prstami a nasledovala ich pomalý pohyb.
Mŕtva energia je poklad.
Do dlane ho pichol hrot strieborného pierka.




KONIEC
 


Komentáře

1 Lennie Lennie | 19. února 2018 v 11:42 | Reagovat

Zaujímavé zakončenie, hm, aj keď som trošku zmätená, napríklad že jediné, čo Bazil cítil, bolo len to "pretrhnutie puta". Ale tak, je to skrátka Bazil a ide si ďalej xD Tvoje kapitolky sa mi vždy akosi hodia k aktuálnej nálade, teším sa na ďalšie ;-)

2 Polly Polly | 19. února 2018 v 12:06 | Reagovat

[1]: Vysvetlím motívy: pre Bazila bolo celé toto emočné vzplanutie s Helenou tak silné a neočakávané (veď ju pôvodne išiel zožrať, preboha :D), že si ani neuvedomil hĺbku svojho citu, to pochopil iba Luka,ked sledoval ako sa správa, pretože - povedzme si úprimne - je to vyzretejšia, aj keď manipulatívna, bytosť. Rovnako aj to pretrhnutie "puta" na ňom zbadal Luka, ale Bazil netušil, čo ten pocit znamená, preto ho rýchlo striasol. Bazil ešte netuší, že je po Helene :D, s tým sa možno neskôr vyhrám.  Ani netuší, čo v ňom klíčilo, pretože popieranie lásky a kadejakých takých citov je pre frajera ako on signifikantné, preto aj Luka sa navonok prejavuje vo vzťahu živočíšne, hoci by sa mu najradšej hádzal okolo krku.

3 Lennie Lennie | 20. února 2018 v 16:22 | Reagovat

[2]: Vďaka! <3 :-)) Nuž som teda zvedavá, ako to neskôr všetko vezme :-)))

4 StandyB StandyB | 26. února 2018 v 9:07 | Reagovat

fuuu .... si drsná! ale maš pravdu to inač sa nedalo ani skončiť ako jej smrťou a Bazilova reakcia ma vôbec neprekvapila je to, ako vravíme na východe, Pňak! :D v preklade debil :D
he he ! opäť vydarené dielko!
si šikuľa :)

5 Polly Polly | 26. února 2018 v 9:44 | Reagovat

[4]: ale on ešte nevie,že je po nej, mal len zlý pocit😊. Aj keď máš pravdu, je to pňak😂

6 StandyB StandyB | 26. února 2018 v 10:17 | Reagovat

[5]: Chces povedat, ze nas mozno jeho reakcia prekvapí? :) Predsa ešte nevieme ako to vymyslíš :D to závisí od pocitov ktore budes mat ked budes pisať dalsie dielko....predsa....Bloody je pocitový počin...a nie dopredu premysleny vsakze? :)

7 Polly Polly | 26. února 2018 v 10:22 | Reagovat

[6]: áno, presne si to vystihla😂...ale povedzme,že sa mi zatiaľ páči jehi sebecka narcisticka povaha, takže sa určite neposklada.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama