BLOODY BAZIL IV. (Lovec Upírov 2/3)

21. srpna 2017 v 9:14 | Polly |  séria: BLOODY BAZIL
Luka stál na balkóne. Zimomravo si pošúchal paže. Ostražito sa poobzeral okolo seba. Necítil sa bezpečne. Bazil ležal na rohovej leňoške medzi vankúšmi tuho zabalený v mäkkej bielej deke a znepokojivo namáhavo, akosi trhane, dýchal.
Luka ho vážne pozoroval. Vedel, že obväz pod jeho tričkom presakuje krvou. Asi pred hodinou sa mu to znova spustilo. Vypýtal sa na chvíľu von na studený vzduch, pretože v byte ho zalievalo horko a mal pocit, že sa dusí. Nepriznával ako veľmi mu je zle, že tŕpne od bolesti, no démon sám videl ako potácavo sa sem presunul a ako sa teraz nepokojne, v kŕčoch, mrvil. Svetelné gule na balkóne osvetľovali jeho popolavú tvár, na ktorej sa aj vonku perlil pot.
Bazil sa na neho cez prižmúrené oči zadíval. Kĺzal pohľadom od jeho dlhých nôh v úzkych nohaviciach s radom ornamentových gombíkov na bokoch, cez jeho založené ruky, až po chladne prísnu tvár.

"Ach... vyzeráš sexi v tom krvou postriekanom tričku," dýchavične zo seba vyrazil. "Nepremeníš sa na moju zvodnú bábiku, aby som ťa mohol pobozkať?"
Luka prehltol náhly pocit dotknutia. Nikdy ho nepobozkal v jeho skutočnej forme.
Zamračil sa - Ale teraz nie je vhodný čas riešiť to v sebe.
"Na toto teraz myslíš?!" prskol.
Bazil ho v podráždenej verzii ešte nezažil. Keby sa mu nechcelo zvliecť sa od bolesti z vlastnej kože, určite by si náramne užíval jeho dráždenie.
"Vlastne som len..." - krátko zatvoril oči pod náporom zašklbania v rane a zhlboka vydýchol, "... hladný. Asi by mi stačilo, keby si to tričko vyzliekol a vyžmýkal mi ho do úst."
Luka pootvoril ústa a tvár mu znežnela. Bodlo ho previnenie, po ktorom sa opäť prinavrátil k prísnej tvári. Musí vyzerať odhodlane. Dnes je Bazil prvý a posledný krát bezbranný a slabší ako on.
Pristúpil k zábradliu a oprel sa oň. Zachvel sa od zimy.
"Vydrž," mierne podotkol. "Už ide."
Bazil sa potreboval nakŕmiť, aby sa posilnil. Violu nechcel zatiahnuť do nebezpečenstva, takže po dlhom neodpovedanom vyvolávaní zohnali aspoň jeho priateľa Maxima.
Bazil si zahryzol do pery a pootočil sa. Chytil zábradlie a s funením sa povytiahol, aby mohol vykuknúť.
"Opatrne...," nečujne šepol Luka, sledujúc jeho krásny biely profil so strapatými čiernymi vlasmi, náušnicou a havraním pierkom vytetovaným na sošnej šiji.
Démon s bezpohlavným telom a ženskou dušou pozoroval svoju životnú lásku...
Zadívali sa dole. Všade blikali vianočnými svetlami ovešané balkóny susedov.
Po ceste pokrytej striebristým nočným snehom kráčali k domu dve postavy. Vysoký muž s cylindrom v bordovom secesnom kabáte zo zamatu a svetlovlasý mladík vo vojensky pôsobiacom kabátci prešívanom zlatom. Zakaždým, keď prešli popod pouličnú lampu, len sa tak zaligotali luxusnými látkami a jagavými niťami.
Títo dvaja evidentne nemali žiadnu skúsenosť so strachom...
"Naozaj sa museli obliecť tak nápadne?" sucho sa spýtal Luka. "Aj nádoby s krvou sa dajú niesť menej okázalo! Napríklad v taške, veď..."
Koniec vety zanikol v šoku, ktorý ho obostrel.
Kdesi z ničoho sa hlboko pod nimi vynoril strieborný šíp a prerazil zlatovlasému upírovi lebku.
Luka kŕčovito zovrel zábradlie a Bazil vydal podivný bolestivý zvuk.
Upír sa v mihu sekundy rozprášil a zostala po ňom iba kôpka popola a nádobka s krvou rozprsknutou po snehu.
Maxim zarazene zmeravel.
Luka s Bazilom výjav na ulici onemene sledovali.
Druhý šíp minul. O milimeter. Z Maximovej hlavy zletel prestrelený cylinder.
Upír sa konečne spamätal a bleskurýchlo vbehol priamo do vchodu.
Bazil s Lukom si vymenili mĺkve pohľady. Obaja nenachádzali slova. Vidieť umierať upíra bol celkom nový zážitok. Stvorenia ako oni mávali silný pud prežitia, vedeli sa dravo brániť a na sklonku života sa uťahovali zomierať v samote.
"Dovnútra...!" prebral sa Luka.
Zhrozený Bazil iba prikývol. S jeho pomocou sa bez rečí presúval do bytu.
**********

Luka otvoril dvere.
Primrzol na mieste.
Na dnes bolo už prekvapení dosť! - pomyslel si, keď si znenazdajky vymieňal prenikavý pohľad so studenými modrými očami. Podozrievavo na Alexandra zúžil čierne viečka.
Vedľa neho na prahu stál Maxim s bezradne spustenými rukami a výrazom vyľakaného teliatka, čo k vysokému upírovi s dlhým chvostom vonkoncom nesedelo.
Alexander a Luka sa stále chladne pozorovali, ich tváre vyzerali ako nehybné masky. Maxim to už nevydržal a mátožne sa popri nízkom démonovi pretlačil dnu. Zhodil kabát a prešiel rovno do obývacej časti, kde bol na hnedej pohovke zvalený zranený Bazil. S úderom vyložil na stôl nádobu s krvou, hodil sa vo svojej čiernej košeli s rozširujúcimi sa rukávmi a žabó do jeho moderného kresla na kovovej nohe a hneď sa mu v ruke objavila precízne zdobená kovová rakvička s inhalátorom. Jeho najnovší neduh - elektronická cigareta. Zhlboka si potiahol z vodnej pary - útroby rakvičky zapraskali - a krútiac zvesenou hlavou vyfúkol do podlahy.
"Rozprášený na popol...," mrmlal, "... ako nič! Prekliate sprostá smrť! To už radšej pomaly vyschnúť bez kvapky krvi!"
Luka sa konečne spamätal a odstúpil od dverí. Bazil zbadal postávajúceho Alexandra. Uhladeného ako vždy - v košeli a veste so zlatou retiazkou od hodiniek.
"Smiem vojsť?" takmer blazeovane sa spýtal, akoby si výjav dvoch zdrvených upírov a mĺkvo nenávidiaceho démona vlastne vôbec nevšimol.
"Čo, dopekla, tu robíš ty?!" precedil cez okamžite vysunuté zuby Bazil a s ukrutnými bolesťami sa vyzdvihol na lakťoch. "Prišiel si ma doraziť?!"
Na tričku sa mu rozširoval tmavočervený fliačik.
"Priznávam, že pohľad na tvoje utrpenie ma uspokojuje," medovo podotkol Alexander ignorujúci Lukove zlostné odfrknutie, "ale prichádzam v miery. A s návrhom, ktorý by ťa mohol zaujímať. Smiem teda vojsť?"
"Tiež si upír, bariéra sa ťa netýka!" odsekol Bazil.
Už teraz začínal byť zvedavý o čo tomu podradnému cudzopasníkovi môže ísť. A rozhodne sa ho ani zranený neobával, predovšetkým v prítomnosti Luka a Maxima. Takmer hystericky fajčiaceho Maxima!
"Nie, ale slušné správanie sa ma týka," podotkol Alexander a nenáhlivo vošiel dnu.
V ruke držal drevený kufrík s pretrhnutým popruhom. Luka ho k Bazilovi nasledoval ako tieň.
Zastal pri pohovke. Bazilove čelo sa lesklo ľadovým potom.
"Takže čo to tu máme?" usmial sa a natiahol ruku k jeho boku.
V okamihu mal zápästie v zovretí Lukovej drobnej rúčky. Keď obrátil hlavu, takmer sa im dotkli nosy ako ho démon varoval pohľadom.
"Tvoj milenec ma asi nemá rád," mäkko skonštatoval a šepky dodal. "Zrazu."
Luka znova zúžil oči.
Bazil jeho dodatok nezachytil.
"Nikto ťa nemá rád," aj vo svojom stave sa bezočivo usmial. "Tak vyklop o čo ti ide, alebo zmizni, som zaneprázdnený ľutovaním sa."
Luka neochotne povolil stisk a Alexander od neho rovnako neochotne odvrátil pokojný, no odmeraný pohľad.
Vyložil na stôl viktoriánsky kufrík popretkávaný stáročnými prasklinami.
"Ide mi o nášho... ehm... impertinentného lovca upírov."
Viac ku kufru dodať nemusel, každý upír dedičný predmet, čo teraz ležal na stole, poznal.
Maxim konečne zdvihol zúfalo zvesenú hlavu a jeho výraz pôsobil prítomne. Všetci sa na kufor zahľadeli.
"Toto som mu dnes viac menej náhodne odobral, keď ma napadol. Je mi mdlo, keď si predstavím, že kdesi vonku sa pohybuje nejaký blonďavý živel schovaný za modrou šatkou a sleduje každý môj krok."
"A má dobrú mušku," trpko dodal Maxim zamyslene vyfukujúci paru.
Miestnosť sa postupne napĺňala cukríkovo sladkou vôňou.
"Vyzeráš prekvapivo životaschopne," zvučne podotkol Bazil, jeho hlas však nadobudol nepriateľský kovový podtón.
"Chápem, čo tým myslíš," pousmial sa Alexander a siahol do vnútorného vrecka vesty, "lenže my energetickí upíri si dokážeme namiešať dokonalé liečivé zmesky z najvyberanejších energií. Len si spomeň, že aj tvoja vlastná... zložka," takmer až koketne dodal, "ma dostala z agónie slnečného svitu."
V ruke sa mu ocitol guľatučký flakón vykladaný bielymi a modrými diamantmi.
"Potrebujem s tebou uzavrieť dočasné prímerie, Bazil," vyrovnane navrhol. "Kým neodstránime lovca. A keďže som predpokladal, že si mohol dopadnúť podobne ako ja, priniesol som ti liek. Samozrejme mi na tebe nezáleží..."
"Samozrejme," krivo sa pousmial Bazil a prepaľoval ho pohľadom.
"... ale potrebujem ťa v plnom zdraví" - hodil hlavou k Lukovi a cmukol na neho ústami. "Dones svojmu mužovi pohár, inkubus-sukubus. Predsa nebude piť z fľašky ako nejaký hulvát."
Luka zlostne ohrnul hornú peru, no kým mu stihol urážlivo odvrknúť, Bazil ho popohnal rukou.
"Choď, pusa... hneď!"
Ešte mu je lepšie iba teoreticky a už sa ukazuje! - pomyslel si Luka, ale zaťal zuby.
Obrátil sa do kuchyne a zatiaľ, čo z nej priniesol široký pohár na vysokej stopke, Alexander odzátkoval flakón.
S vyzývavým pohľadom od neho pohár prijal. Priehľadné sklo zaplnila špirálovito sa krútiaca fialová energia, jemná ako pavúčie vlákna. Podal pohár späť Lukovi a ten obišiel stôl a sadol si na okraj pohovky. Bazil zovrel pery a opatrne sa usádzal. Každý pohyb mu spôsoboval muky, ale robil všetko pre to, aby pred Alexandrom ani nemukol.
Maxim sa presunul ku stolu. Klesol na kolená a zvedavo si pritiahol starožitný kufrík. Zdalo sa, že sa prekonal a opäť je sám sebou - spoľahlivý a vynaliezavý a rozhľadený, ako ho Bazil poznal.
Luka mu podával pohár s hmýriacou sa liečivou látkou.
"Neochutnáš ju, či nie je otrávená?" spýtal sa.
"Aby som radšej zomrel ja?" ľahko sa pousmial démon a priložil si pohár k perám.
"Žartujem," nasilu sa zasmial Bazil a pohár vychmatol, neuvedomujúc si, že by to Luka pre neho skutočne urobil.
Alexandrovi však jeho oddanosť neunikla a uvažoval, ako ju neskôr proti Bazilovi využiť. Dosadol do kresla na kovovej nohe.
Bazil sa zaklonil a nechal si fialkastú tekutinu vkĺznuť do hrdla. Počas cestičky až do jeho žalúdka zanechávala hrejivý pocit plný povzbudenia. Doslova do seba nasávala všetku bolesť. Keď dopil, v boku pocítil mravčenie a podivné sťahy. Zdravo vystrel chrbát a nadvihol si tričko. Odložil pohár a netrpezlivo uvoľnil obväz. Keď z neho skĺzol aj s gázou, pod ním sa objavilo scelené miestečko s ružovkastou nepravidelnou jazvou.
"Vyzerá gýčovo, ale zaberá," skonštatoval Bazil a následne sa od ucha k uchu zubato usmial.
"Nemáš za čo," nechal sa počuť Alexander s preloženou nohou a rukami pohodlne natiahnutými na opierkach.
"Ale chutí ako pomyje," zaškaredil sa.
"Nemáš za čo," stoicky zopakoval.
"Nedá sa ani porovnať s prenikavou chuťou čerstvej, ešte teplej krvi z vydeseného človeka."
"Nemáš za čo!" priostril Alexander.
Bazil sa natiahol a vytrhol Maximovi z ruky cigaretu. Zhlboka natiahol paru a vypustil ju Alexandrovi priamo do tváre. Jeho hlava sa na okamih celá stratila v hustom bielom opare, ale upír nestratil sebaovládanie, ostal v rovnakej nehybnej pozícii.
"Ste ako deti...," utrúsil Maxim.
Luka si nahlas vydýchol. Opäť sa správal ako nevybúrený pubertiak - zdá sa, že jeho liek ho naozaj prinavrátil do pôvodnej formy.
Atmosféra sa napriek všetkému po Bazilovom zázračnom uzdravení citeľne uvoľnila.
"Len aby ti bolo jasné, stále si spomínam, že prímerie je iba dočasné" - Bazil si kľakol ku stolu a pustil sa s Maximom do zvedavého skúmania kufríka vystlaného červeným zamatom, kde mal každý predmet svoju priehlbinku, presne podľa svojho tvaru.
Prešiel prstami po revolvery, čo bola jediná moderne pôsobiaca vec vo vnútri. V drobných jamkách sa skveli strieborné náboje.
"Isteže, hneď ako si s ním vybavíme účty bude mi potešením opäť sa stať tvojim nepriateľom" - Alexander sa tváril, akoby rozprával o počasí.
Na počudovanie všetkých si tiež prikľakol vedľa Maxima a vytiahol z kufríka strieborný krucifix. Zaujato ho obracal v ruke.
"Hneď ako bude po ňom, pôjdem ti po krku," nesústredene zamumlal dobre naladený Bazil a odzátkoval drobnú zažltnutú fľaštičku s bledým práškom.
Privoňal si a chvatne sa odtiahol.
"Hnusné! Sušený cesnak!"
Luka z police pod stolom nenápadne vytiahol notebook, otvoril si ho na kolenách a oprel sa s ním o operadlo pohovky.
Pomyslel si, že lovcov upírov by celkom určite porazilo, keby videli ako trojica vampírov všetečne ohmatáva a privoniava k predmetom, ktoré ich mali popáliť, alebo seriózne vydesiť.
Maxim listoval v polorozpadnutej biblii viazanej v koži, zatiaľ čo Bazil privoňal ešte aj k posvätenej sviečke a chvíľu vyzeral, že si z nej zo zvedavosti odhryzne, pričom Alexander s nakrčeným nosom ako nejaký znechutený aristokrat opatrne, dvoma prstami, vytiahol zaostrený drevený kôl posiaty podozrivými hnedými škvrnami.
"Mohli by nás odstraňovať aspoň o čosi humánnejšie," podotkol.
Bazil si pred oči vytiahol sklenený valec s celými strúčikmi cesnaku.
"Keď si pomyslím ako sa domnievajú, že sa k smrti vystrašíme pri pohľade na zeleninu, mám chuť spísať podrobnú encyklopédiu upírov a dať ju prečítať každému lovcovi tesne pred okamihom ako bude popravený."
"Výborný nápad," usmial sa Maxim a strčil prst do otvorenej fľašky s čerstvou svätenou vodou. "Precitnutie z bludov, ktorým celý život veril, by bola pridaná hodnota k zaslúženému trestu."
"Už viem ako na vás prišiel, chlapci," zrazu sa ozval Luka.
Vytočili k nemu tváre. Pootočil na kolenách notebook, aby videli na monitor. Na stránke fóra - VampireHunterReal - visela Bazilova fotka.
Teda... fotka, na ktorej Bazilovi ako klasickému upírovi presvitali kosti. Nebolo pochýb o tom, že stojí v Heleninej kuchyni.
"Zdá sa, že fotograf, ktorý Helene fotí najnovšiu kuchársku knihu spravil omylom fotku aj tebe," vysvetlil. "Síce sa vydesil a vraj ju vymazal, ale nakoniec mu to predsalen nedalo, vyhrabal ju zo zálohy a vypustil na nejaké fóra o nadprirodzených javoch, odkiaľ poputovala až na fórum, ktoré patrí lovcom upírov. Na teba nasadený chlapec musel byť exaltovaný, keď vás nakoniec objavil oboch."
"Zavolám kamarátovi, aby im to celé zavíril," pomstychtivo zahlásil Maxim. "A bude po fotke!"
"Takže technicky vzaté, za našu šlamastiku môžeš ty!" znechutene povedal Alexander a spýtavo na Bazila zdvihol obočie.
"A ty sa čuduješ?" hrdo sa nafúkol upír. "Som osoba, ktorá hýbe ľudskými osudmi."
"Dovoľ mi povracať sa u teba," milo hlesol Alexander.
"Poslúž si, rád uvidím tvoju nevoľnosť."
"Z teba!"
"Nenamýšľaj si. Možno iba nevieš vydržať sám so sebou."
"Nerád ruším vaše ľúbostné básne, ale uvedomujete si výhodu, ktorá v kufríku lovca upírov tkvie?" skočil im do toho Maxim.
Luka zaklapol notebook a počúval. Upíri sa upriamili na Maxima.
"Lovec vďaka svojej nešikovnosti prišiel o rodinný poklad. Nevraví sa predsa, že každá rodina vlastní jeden drahocenný staro-anglický kufor, ktorý sa dedí z pokolenia na pokolenie? Ich po stáročia odovzdávané proti-upírske náčinie je čosi ako symbol ich tradície, pričom jeho údernosti a funkčnosti bezhranične dôverujú."
"Určite nebude hneď utekať domov pochváliť sa svojím zlyhaním," Bazil okamžite pochopil, kam tým mieri.
"Najprv sa nás bude snažiť zvládnuť sám a získať dedičstvo späť, aby zahladil svoju hanbu," zadumane doplnil Alexander. "Takže nateraz nehrozí, že budeme mať pod oknami bojovne naladené príbuzenstvo."
"Kým pochopí, že na nás nemá, máme tak zo dve noci k dobru," Maxim sa lišiacky usmial. "Dosť času na zosnovanie plánu. A jeho uskutočnenie."
Zlovestné úsmevy sa objavili na všetkých tvárach.
Dokonca aj na Lukovej.
**********

Zo strieborného tmou zaliateho povrchu zrkadla sa vynorili dve ruky v čiernych rukaviciach s odstrihnutými prstami. Zovreli obe strany dreveného rámu. Z jeho jagavých hlbín sa pôvabným mačacím pohybom vytiahla útla postava v čiernom plášti s kapucňou. Špičku úzkej topánky opatrne položila na okraj umývadla, zvrtla sa a nehlučne zoskočila na podlahu. Postava sa vystrela a zadívala sa na seba v zrkadle, z ktorého práve vyšla.
Neznášal kúpeľňové zrkadlá! Viseli priamo nad umývadlami rôznych tvarov a on nikdy nevedel, do čoho presne stúpi.
Zažal bodové svetlá nad rámom. Stiahol si z hlavy kapucňu. V osvetlenom zrkadle sa objavila démonicky biela tvár s chladnými zelenými očami.
"Čo to tu máme," zašepkal, takmer rovnako ako keď sa včera v noci Alexander natiahol k Bazilovej rane po striebornej guľke.
Ale on sa predsa tiež nachádzal v príbytku svojho soka. Teda... sokyne! - Luka si poopravil myšlienky, zatiaľ čo pozoroval preplnené police na stene vedľa umývadla.
Prstom zľahka prechádzal po rade pastelových lakov na nechty. Každý piaty prstom zlomyseľne posunul hlbšie do police. Vedľa nich stál komín z uterákov. Košík s toaletnými papiermi. Na polici nižšie zasa flakónik s voňavkou. Zobral ho a rozprášil do vzduchu. Zhnusene nakrčil tenký noštek, hoci vôňa nebola zlá. Pripomínala granátové jablko a vanilku. Pohladil štetec na lícenku v nádobke. Nadvihol sklenený poklop na kúpeľňovej soli, vnoril doň ruku a za hrsť vysypal na podlahu.
Potom vypol svetlo a nečujne sa zakrádal preč z kúpeľne. V obývačke zbadal obrys vianočného stromčeka. Dvere do spálne boli pootvorené. Po niekoľkých ľahunkých krokoch bol pri nich a nenápadne vkĺzol dnu.
Hneď zachytil charakteristický ťažký dych. Takže predsa sa dnes vrátila...
Posteľ s polstrovaným mäkkým čelom bola obhádzaná malými vankúšmi a medzi nimi spala... Helena - pristúpil bližšie a chvíľu ju pozoroval.
Ležala na boku a nohu mala prehodenú cez prikrývku. Videl ju celkom jasne, na nočnom stolíku totiž dohárala voňavá vianočná sviečka.
Spravil krok k posteli. Dopadol na ňu tieň démona.
Jej profil aj kučeravé vlasy sa zdali vo svite sviečky medové. Na sebe mala modré nohavicové pyžamo s kvietkami.
Ako malé decko! - opovržlivo si pomyslel Luka - Niet divu, že sa nevieš rozhýbať a pozvať ho k sebe do postele!
Pohľad mu zablúdil k druhému nočnému stolíku. Pri modernej lampe bola otvorená darčeková škatuľka. Zaujato k nej pristúpil a siahol do jemného papiera. V ruke sa mu ocitol prívesok na dlhej retiazke. Strieborné pierko. Pôsobil pánsky - obracal ho v dlani. Vlastne... pierko vyzeralo takmer rovnako ako to, čo mal Bazil vytetované na šiji. Pevne zovrel prsty, až zacítil ako mu hroty pierka prepichujú rukavicu.
Vianočný darček pre Bazila!
Pustil prívesok do škatule.
Znova sa obrátil k spiacej krásavici.
Bruškami prstov jej zľahka prešiel po línii lícnej kosti.
"Keď mám zakázané sučku odchytiť, postarám sa, aby sa sama poslušne vrátila do koterca," šepol.
Z plášťa vytiahol popísanú kartičku a vsunul jej ju priamo pod ruku.
Potichu vycúval zo spálne.
Helena papier v spánku pokrčila, ale odkaz písaný úhľadným nesúčasným písmom sa ráno stále dal prečítať.

"Príď o polnoci na strechu. Ak budeš nenápadná - spoznáš skutočného Bazila.
L."
 


Komentáře

1 Lennie Lennie | Web | 22. srpna 2017 v 10:23 | Reagovat

No dobre, ako sa mi predtým Alexander nepáčil, v tejto kapitole dostal za mňa plusové bodíky :D A nie len za to "uzdravenie", ale akosi sa mi páčilo jeho ehm...aj to povýšenecky kľudné správanie, alebo akoby som to nazvala :D

2 Polly Polly | Web | 22. srpna 2017 v 11:05 | Reagovat

[1]: no áno, on má o sebe veľmi vysokú mienku, aj jeho akože gentlemanstvo vychádza iba z toho, že si myslí, že má vyššiu hodnotou ako iné bytosti. Nie je nad "zdravé" sebavedomie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama