Investovala som do mučiaceho stroja :D. Ach nie, žartujem - skrátka som vždy chcela mať doma nejaký cvičiaci stroj, na ktorý by sa dalo vrámci pozerania seriálov vysadnúť a tváriť sa, že "nieee, ja nemárnim čas pri Kuroshitsuji Book of Circus, ja si formujem postavu" ... a zatiaľ mi vyhovuje. Keď sa človek má možnosť na niečo zadívať, tak mu to naozaj ani nepríde, že cvičí. A keďže mi to akurát prišlo do rozbehnutého kurzu krasokorčuľovania, mám zrazu pocit, že mám pohybu až až. Ale je to dobrý pocit.2. Inak, Kraso-tréning. Moje nadšenie pokračuje. Z bežných "vetvičiek" (klasického krokového korčuľovania) som smela prejsť na základ - "citróniky" (asi väčšina z vás pozná...) a z nich na niečo, čoho názov som zabudla xD (ale je to ako keď v pokľaku s dopredu natiahnutými rukami sa suniete po ľade) a "bocianiky" (posúvanie sa na jednej nohe, zatiaľ čo druhá je pokrčená, špičkou pri členku) a ako tréner hovorí - "To sú vlastne už posledné stupne pred skákaním a piruetami" xD. No dobre som sa zasmiala! Vzhľadom na to, že ešte ani nemám silu "rezať ľad", aby som slušne zabrzdila :D.
3. Je možné mať radosť z obyčajného pyžama? Je! Ak je to konečne jedno dospelácke pyžamo - orientálne, aké som si vždy predstavovala. Tento komplet s nohavicami mám už od Vianoc, ale až teraz mi prestala byť zima. K fotke - nie že by som spávala vymaľúvaná :D, ale tak je jasné, že sa odfotím, keď už mám urobený make-up na cestu von a nie hneď po zobudení, no nie? XD
4. V nedeľu sme mláďa zobrali prvýkrát do Prírodovedného Múzea. Podľa mňa je to jedno z najlepších múzeí, aké máme a po dopravnom je moje druhé najobľúbenejšie. Mladému sa páčilo.
5. Stretnutie dvoch infantilných tričiek. Vysvetlím. Minule ma rozmrzelo, že sme sa s drahým nevedeli dopracovať k trom veciam, ktoré máme spoločné. My sme proste taká dvojica. Ale keď sme sa minule nezávisle od seba obliekali a potom sme sa vonku "stretli" a došlo nám, že ja mám Spocka a on Supermana, tak sme si uvedomili, že spolu predsalen máme dačo spoločné...:D Niečo hlbšie, asi to večné decko v sebe.
6. Stokrát som vravela, že mám šťastie, pretože bývam často obdarovaná, však? :D Z nejakého dôvodu si ma obľúbila pani, čo mi v NR robieva kozmetiku, suseda mojej svokry. Keď sa odsťahovala do Nemecka, dala si podmienku, že ak niekto má "zdediť" jej starožitný písací stôl, tak jedine ja. Taký stôl! Po akom som celý život túžila. Taký na kľúčik, s vyklápacou doskou, za ktorou dámy kedysi písavali listy a pozvánky. Bože, nemôžem byť nadšenejšia a vďačnejšia!
7. KONEČNE!!!! Tento rok to trvalo, ale nová pendergastovka je preložená! Čierna Komnata vyjde v apríli, neviem sa dočkať!
Polly | 6. března 2017 v 11:52 | 
wooow :)starožitný písací stôl woooow :D je fantasticky...je krasny :) jeeeej
a co sa týka radosti sme na tom rovnako :) tiež som sa rozpísala, že som sa dala do cvičenia....a čo sa týka pyžama tiež som premýšľala nad takým ženským...v tescu teraz take maju aj so župánikom...sme asi na rovnakej myšlienkovej vlne :D či ako sa tomu spravne hovorí :D