BLOODY BAZIL II. (Požieračka Mŕtvol *koniec)

5. ledna 2017 v 7:36 | Polly |  séria: BLOODY BAZIL
Bazil zastal uprostred svojho tmavého bytu a zahľadel sa do obývačky. Na koženú pohovku dopadali nočné svetlá z okna. Bola prázdna.
Moderné krémové kreslo na kovovej nohe sa však obrátilo čelom k nemu a s pôvabne prekríženými nohami a s rukami zľahka položenými na opierkach, v ňom sedela svetlovlasá Norma. Čierne zamatové šaty jej spadali až na podlahu.
Ich oči sa stretli. Hoci zachovával pokoj, keď sa na neho zoširoka usmiala, pocítil ako sa mu automaticky vysúvajú špicaté očné zuby.
"Wow, máš viac zubov ako vlasov," nerozumne podotkol.

Ghúleh sa so zaškriekaním odlepila od kresla a v nadchádzajúcej chvíli sa všetko odohralo tak rýchlo, až sa ho zmocnil dojem, že sprvu skrátka stál a bez medzičasu sa mu zrazu pred očami objavil strop a všetko sa prekrútilo.
Ghúleh ho totiž schmatla za okraj bundy a bez námahy odhodila. Drevená misa s rachotom odletela, keď sa chrbtom zvalil na kávový stolík.
S vycerenými zubami a adrenalínom vystrelenými do výšky sa okamžite pokúsil vstať, no sotva sa dostal na lakte, objavila sa priamo nad ním a úder jej zaťatých pästí do ramien ho poslal späť dole.
Bola znepokojivo mocná.
Opäť ani nepostrehol kedy presne sa to stalo, ale obkročmo na ňom sedela a vrčala. Cítil sa ako vo zveráku, kolenami mu drvila rebrá.
Náhle ho na okamih pustila, ale keď mu oboma rukami schmatla pravú pažu - pri ramene a nad lakťom - uvedomil si, že mu ju čo chvíľa odtrhne. Chystala sa ho zožrať.
Pravdepodobne v tom ani nebolo nič osobné...
"Prišiel som s ponukou!" vykríkol, sám prekvapený ako vysoko.
Lenže očakávanie praskajúceho väziva a zlomených kostí mu nebolo veľmi pochuti.
Ghúleh prudko trhla hlavou a pozrela na neho. Vlasy sa jej skĺzli cez rameno. Na sekundu zočil vrcholky jej krčných stavcov.
Výhražne cerila zuby a zúžila na neho oči, no jej krátku pozornosť urýchlene využil.
"Vyhľadal som pre teba neobývaný cintorín," vyrážal zo seba, vnímajúc ako mu prstami skrúca pažu, až ho cez látku pálila pokožka. "S kryptou s nádhernými renesančnými oblúkmi... Čaka iba na teba!"
Norma znehybnela, hoci svoje železné zovretie stále udržovala.
Upír pod ňou ju sledoval s vytreštenými očami, no jeho srdcové pery cukalo do pološialeného úsmevu.
Za posledné dni dostávala samé lákavé ponuky. Uvažovala, či si hneď pochutnať na gurmánskom kúsku mäsa, alebo dať šancu aj jeho návrhu. Kedy naposledy si mohla doslova vyberať, kde sa usadiť?
Postupne uvoľňovala kolená drviace jeho rebrá a jednu ruku premiestnila na jeho druhé rameno.
Keď sa jej plné pery spojili a ukryli rady malých zubov, ostal očarený jej pôvabom. Skláňala sa k nemu a jemu napadlo, že ho pobozká. V očakávaní zaťal päste. Lenže ona sa mu len krátko zahryzla do spodnej pery. V ústach pocítil vlastnú krv. Celkom sa mu to páčilo.
Znova oddialila tvár.
"Ak nehovoríš pravdu, roztrhám ťa na kusy!" zasyčala.
Keď na ňu zatlačil a prevalil sa na ňu, bolo mu jasné, že sa tak stalo iba preto, že mu to sama dovolila.
Sklonil sa a krátko, no hlboko, ju pobozkal. Nakoniec ju tiež hryzol, ale len hravo, veľmi jemne.
"S tým počítam," pobavene prehovoril. "A preto by som si nikdy nedovolil klamať ti."
**********

Voviedol ju do krypty a zastal na schodoch. Podvihol ruku, v dlani držal jej malé prsty a natiahol ju. Ghúleh ho dlhým oblúkom obišla, potom ho pustila a bosými nohami pomaly zostupovala po ľadových stupienkoch.
Pohla kostnatou šijou, aby sa na neho mohla obzrieť a vymeniť si s ním malý, takmer priateľský, úsmev.
Povzbudivo prikývol. Obrátila sa, spravila do pohrebného priestoru zopár krokov a zastala.
Nenáhlivo sa rozhliadala.
Keď z ničoho nič všetky sviece pri stĺpoch vzplanuli, Bazil už na schodoch obozretne ustupoval.
Pred ghúleh sa zhmotnila ryšavá Norma zaodetá v zlate a sprvu ani nepostrehol, prečo svetlovlasá zalapala po dychu a ohromene rozhodila ruky.
Až keď dosiahol východ, došlo mu, že z časti, kde mala kríže, jej trčí malá zaťatá pästička, ktorá jej prerazila telo. Pomedzi stiahnuté prsty jej pretekala krv.
Paže jej ochabli pri bokoch.
"Takže ty sa domnievaš, že si oveľa krajšia ako JA?!" - zvrieskla ryšavá Norma.
Bazil už viac vidieť nepotreboval. S pocitom zadosťučinenia sa obrátil a rozbehol sa cez cintorín.
Krátky čas ho sprevádzali mľaskavé zvuky trhajúceho sa mäsa.
**********

Bazil sedel na konci petrolejovej pohovky v jednom z boxov maličkého gotického podniku s názvom Strigoi. Box bol plný upírov. Priamo oproti nemu bola Viola, ktorej vypnuté čierne vlasy lákavo odhaľovali sošnú porcelánovú šiju, pod ktorou sa vynímala červená mušelínová mašľa.
Ich alabastrové, mimoriadne rozjarené, tváre osvetľoval maličký kryštálový luster.
"Na Bazila!" - podvihol pohár upír s dlhými vlasmi a s nízkym cylindrom na hlave, čipkovaný volán na rukáve jeho košele s trojitým žabó sa skĺzol.
Bledú ruku schovával v čiernej rukavici. Jeho meno bolo Maxim.
Všetci bez výnimky jeho zvolanie opakovali, dokonca aj upíri vo vedľajších boxoch a pri ostatných stoloch, iba Viola s prenikavým pohľadom perami naznačila: Bloody Bazil... a zdvihla kryštálový pohár.
Sám Bazil na seba s úsmevom pozdvihol Bloody Mary.
Odpil si a vykukol spoza tmavo-zlatého, do oblúku prichyteného, závesu pri okraji boxu. Zahľadel sa na červenovlasú burlesknú tanečnicu, ktorá sa ladne pohybovala medzi okrúhlymi stolmi predvádzajúc mámivý tanec s veľkými, ale ľahulinkými vejármi. Už aj tak štíhlu postavu mala zašnurovanú v šarlátovom korzete z lesknúceho sa zamatu, olemovaného zložitou čiernou čipkou. Sukňu rovnakej farby mala vytiahnutú a dômyselne nazbieranú tak, aby sa kde tu koketne objavili kúsočky podväzkových pásov.
Bazil ako obvykle hltal očami predovšetkým jej krvavo červené pery. Nebolo pochýb, že je na ne vysadený.
Zamyslene popíjal. Snehovo-biele pierka na jej vejároch v tmavom bare presýtenom petrolejovými odtieňmi, zlatými strapcami a ťažkými motívmi na tapetách, doslova žiarili.
Strigoi bol miestom vyhradeným iba pre upírov. Čo však neznamenalo, že medzi nich občas nezablúdili aj obyčajní ľudia, ktorým sa zastrčený bar akýmsi zázrakom podarilo objaviť. Obvykle sa však nadránom prebrali niekde úplne inde - zoslabnutí, ba priam anemickí a s pocitom obrovskej opice.
Z vedľajšieho boxu sa opäť ozvalo zvolanie: "Na Bazila!" - zdvíhali sa poháre.
"O jedného ghúla menej!" - začul už asi po stý krát dnes v noci rovnakú vetu.
Pretože práve o to išlo. O jedného ghúla menej - aj to sa mimoriadne počítalo. Keď Viola rozšírila, čo sa mu podarilo, z Bazila sa nakrátko stal hrdina.
Zdvíhanie pohárov znova prešlo až do ich boxu. Upíri si pripíjali na jeho prešibanosť, iba samotný Bazil ostal bez pohybu pozorovať tanečnicu.
Teraz bola celá zahalená vo vejároch, pierka sa chvejivo natriasali, imitujúc tlkot srdca.
Maxim ho jemne udrel do ramena.
"Choď, je tvoja" - záhadne sa pousmial.
Zaujatý Bazil od nej neodtrhol oči, no zrazu zo všetkých strán vnímal podmanivý šepot: "Je tvoja." - "Choď, máš ju za odmenu." - "Je pre teba."
Pohol sa. Nenáhlivo vstal. S hladnými očami k nej pozvoľna vykročil.
Keď ho tanečnica zbadala, baletne sa krútiac pritancovala priamo k nemu.
Stretli sa uprostred miestnosti. Na korzet jej dosadali odlesky dúhového kryštálu. Na nahej pokožke na ruke pocítil hebký dotyk pierkového vejáru, keď ho s frivolným úsmevom sugestívne obišla. Stál a kým to šlo, vytáčal za ňou tvár.
Všetky oči sa upierali na nich.
Jemne sa na ňu usmieval. Zalievala ho hlboká spokojnosť. Vedel, že si ju zaslúži.
Obľuboval príťažlivé obete, no málokedy si mohol vyberať.
Keď sa opäť ocitla priamo pred ním a Bazil ju bez varovania schytil a jej chrbát si prehol cez ruku, akoby tancovali spolu, pobavene zhíkla.
Lenže potom sa sklonil. Vo svetlom úkryte nevinne bielych vejárov, do ktorého ho uzavrela, sa jej zahryzol do hrdla.



KONIEC
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | 5. ledna 2017 v 9:32 | Reagovat

ej ....ja že si najprv tú "odmenu" vezme do postele a az potom sa zahrizne :D...

Helen je ozaj draždiva hracka a to, že žije je vdaka jej zdrzanlivosti a zasadovosti? :D

Super! ďakujem za skrášlenie týchto hladovo-draždivých dni, ktoré práve absolvujem :D aspoň na chviľu som na to zabudla :D mala si dat viac casti :D

2 Polly Polly | Web | 5. ledna 2017 v 10:31 | Reagovat

[1]: haha, ak ťa to poteší, trpím s tebou pretože si tiež dávam novoročný detox XD a dobre si to nazvala - hladovo-dráždivé dni, tiež to tak cítim xD.
No... Bazil v podstate, kým nemusí, nezabíja, ale nie preto, že by bol taká morálna bytosť :D, skôr preto, že by sa musel zapodievať tým ako sa zbaviť tela. Čo sa týka Heleny, hrozí jej skôr, že sa pobaví a "odhodí" ju... o jej život by som sa obávala skôr v Alexandrovom prípade, ten by bol schopný dohnať ju k smrti, ak "vycíti", že je pre Bazila dôležitá...čo zatiaľ nie je :)
a ďakujem za prečítanie.

3 StandyB StandyB | 6. ledna 2017 v 18:05 | Reagovat

zatial nie je ....hmmmm :)
ja dakujem za príbeh :) !

4 Lenka Lenka | 8. ledna 2017 v 21:36 | Reagovat

Jáj, tento Bazil sa mi veľmi páči :D Super sa to rozbieha a verím, že to bude čím ďalej tým lepšie :)
Bol to pre mňa pekný novoročný darček. Vďaka, Polly :)

5 Polly Polly | Web | 8. ledna 2017 v 21:39 | Reagovat

[4]: Nie je za čo:) som rada, že sa páčilo:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama