BLOODY BAZIL II. (Požieračka Mŕtvol *1)

2. ledna 2017 v 6:49 | Polly |  séria: BLOODY BAZIL
Áno, v poslednom čase som posadnutá ghúlmi ... ani sa nepýtajte... nuž mi napadlo, prečo nejakého "vlastného" nezakomponovať aj do nového Bazila. Bezohľadu na to, či sa to hodí, alebo nie :D. Veď viete, Bloody Bazil je pre radosť :D. Príjemné čítanie;).
- - - - - - - - - - - - - - - -

"Ešte jednu Bloody Mary!" zakričal Bazil, keď sa predral k baru. "A to druhé, ale znova s dvojitou dávkou alkoholu."
Helena už v momentálne fáze aj tak nespozná rozdiel... - spokojne si pomyslel, hoci v hlasnej hudbe a pokročilej zábave vlastné myšlienky sotva počul.
Barman vytiahol shaker. Svojou hustou hipsterskou bradou pohodil smerom k nemu.
"Kde si zohnal také namakané upírske zuby? Už ti niekto povedal, že vyzerajú fakt realisticky?"
Bazilovi sa po tvári rozlial široký úsmev. Prešiel si po vysunutých zuboch jazykom a povedal:
"Čo myslíš?"

Barman sa len zasmial, poupravil si plastový sekáčik naoko zarazený v hlave a venoval sa práci.
Bazil sa zatiaľ obrátil od pultu. Dlhý plášť s červenou podšívkou si z ramien odhrnul na chrbát. Počas celého večera mu neznámy ľudia obdivovali jeho perfektne "urobené" upírske zuby. Dokonca aj Helena sa zháčila, keď po ňu prišiel. Samozrejme, mal na sebe klasický halloweensky kostým - tmavú vestu s dvojradovým zapínaním, bielu košeľu s krvavo červeným askotom a plášť s dramatickým upírskym stojačikom, čo mu siahal až po uši. Lenže aj otrepanosť kostýmu zanikla pri porovnaní s jeho uhrančivými očami a porcelánovou pleťou, pričom kedykoľvek vytočil tvár a uprel na kohosi svoje hypnotické oči, na mliečne bielej šiji mu vyniklo temné pierko. Skrátka, kostým upíra mu až znepokojivo sedel. Akoby sa obliekol do vlastnej kože.
Kým sa nápoje pripravovali, Bazil pohľadom pozvoľna prechádzal po bare Joy zaliatom červeným svetlom a tanečnou hudbou. Nad hlavami ľudí žiarili červené neónové nápisy zasadené v kovových konštrukciách spustených priamo z vysokého stropu.
Pozoroval roztancované rozprávkové bytosti a hororové kreatúry. Helena sa mu opäť na chvíľu stratila. Mohol si za to sám. Počas celej halloweenskej party ju mnohými ľsťami prinútil vypiť viac alkoholu ako bola zvyknutá. Lenže dva mesiace ich stagnujúceho vzťahu založeného na súkromných večeroch v ich bytoch, po ktorých musel vyvracať večeru, alebo behaní po okolitých podnikoch, ho dopracovali k presvedčeniu, že u neho buď konečne prespí, alebo je ich ďalšia budúcnosť vo hviezdach. Helena predstavovala tvrdý oriešok. Mala rozum a sebaúctu, čo bola kombinácia, ktorá mu veľmi nenahrávala. Stretávali sa len po zotmení. Ich bežný denný život sa nikdy neprelínal, nad čím občas dosť premýšľala - o čom netušil. Ona zasa netušila, že slnko by ho mohlo zabiť. Domnievala sa, že sa ešte neposunuli do roviny, v ktorej by u seba mali začať prespávať.
Pozoroval roztancované skupinky, aj páriky zakliesnené do seba (obzvlášť ho bavil Pikachu a Princezná Leia), ktoré sa pohojdávali vo vlastnom rytme. Dosť ho pobavilo, keď si spomenul ako Helenu niekoľkokrát pristihol, že mu pri bozkávaní jazykom skúma jeho ostré zuby.
"Ach, to je voľnosť...," nahlas si povzdychol a v duchu dodal - ... nechávať svoje zuby slobodne na očiach iným.
S blaženým úsmevom hľadal kučeravú Hermionu s bordovo-žltou kravatou a v drobnej sukničke, ktorá mu dnes skoro vypichla oko prútikom, keď jej hladina alkoholu v krvi rapídne stúpla.
Bazilov pohľad sa samovoľne zastavil na tancujúcej bytosti, ktorá ho nečakane zaujala.
Čosi na nej bolo...
... Iné...
Na okamih Helenu načisto pustil z hlavy.
Žena mala rovné a mimoriadne husté zlaté vlasy.
Ako jediná očividne tancovala sama. Mala výraznú širokú tvár s vysokými lícnymi kosťami a plnými perami. So zatvorenými očami sa jemne vlnila, uzavretá sama do seba, vytvárajúc vôkol seba citeľné fluidum nedotknuteľnosti. Riasy mala natoľko husté a čierne, že ich si ich všimol aj zo svojej pozície. Nevyzerali umelo...
Stále uvažoval, o čo ide... Prečo od nej nedokáže odtrhnúť oči...
Mala v sebe čosi... mrazivo krásne. Pohľadom skĺzol po jej tele. Levanduľový overal, upnutý a s výstrihom do v-é, hlbokým takmer až po ploché bruško, zvýrazňoval vzácnu kombináciu plných tvarov a prekvapivo úzkeho drieku. Nohavice končili pod kolenami, ukazovali hebké oblé lýtka a vysoké otvorené topánky posiate ligotavými ružovými kamienkami. Jej drobné chodidlá sa sotva hýbali z miesta. Žena sa podivne samotársky vlnila, akoby nikoho na svete nepotrebovala. Lenže čím dlhšie jej dokonalosť pozoroval, čím pozornejšie hľadel na jej hladkú, ako z mramoru vytesanú bezvýraznú tvár, tým intenzívnejšie ho varovali inštinkty.
Bazil bol zrazu naplnený strašným, hoci zatiaľ nejasným tušením, že to celkom nie je pravda.
Že žena predsalen čosi potrebuje... - vyvstalo mu v mysli hrozné poznanie, nebol však ešte schopný pomenovať ho pravým menom, keď pozoroval ako si rukou s dlhými čiernymi pazúrmi skĺzla po nahom ramene.
Ako očarovaný spravil zopár neistých krokov hlbšie medzi ľudí. Odbúral z vedomia hudbu, smiech, zaťahanie za plášť od akejsi slečny, čo prechádzala okolo, aj vône parfumov a koktailov. Zasa zastal. Uhranuto ženu sledoval.
Náhle sa pootočila a on zbadal, že na chrbte má rovnaký výstrih ako vpredu. Svetlé vlasy si odhrnula a prehodila na hruď... a vtedy sa jeho predtucha naplnila.
Tam, kde začínala krčná chrbtica, jej priamo z roztvoreného červeného mäsa vyliezali belostné stavce. Začínali najvýraznejším výbežkom, slonovinovo bielym hrbolčekom pod šijou, ktorý zakaždým, keď mierne sklonila hlavu, nepríjemne vystúpil.
Bazil primrzol na mieste.
Ľudia boli už dostatočne opití, alebo rozbláznení, aby jej príšernú chrbticu považovali za vydarený kostým, lenže on skúmal detaily. Ako sa prekrásna žena zahalená rúškom všadeprítomnej smrti vlnila, jej stavce sa odpudivo vlnili s ňou.
Vo chvíli najhlbšieho zadumania a obáva sa k nemu ktosi primkol a objal ho okolo pása.
Bazil sa prebral a pozrel na Violu.
Keďže plášť mu znova prepadol cez rameno, upírka sa mu pod neho doslova schovala.
Viola sprvu neprehovorila. Prechádzalo na neho jej napätie. Dnes sa s ňou už rozprávala pri prvej "strate" Heleny. Vraj bola "dráčik" - ale roztomilosť nenachádzal. Úzke, iba pri spodku sa mierne rozširujúce zamatové šaty mali zašnurovaný, fantáziu podnecujúci výstrih, ostrý dračí golier siahajúci do výšky a šupinaté rukávy, stredovekú spadajúce až k zemi. Vôkol hlavy mala čelenku so žltým dračím okom a čierne vlasy spletené do vrkoča popretkávaného zelenou šupinatou stuhou.
Teraz, keď sledovala ženu, pôsobila ako skutočná dračia žena - s vnútorným plameňom a nebezpečná, pery pretreté tmavým vínovým rúžom mala zovreté a úzke oči ju prebodávali.
Lenže mala strach.
Rovnako ako on.
"Je to ghúl?" nakoniec sa ozval prvý.
Ani z nej nespustil oči, iba sa k Viole zo strany priklonil.
Viola meravo pokrútila hlavou.
"Ženská verzia sa nazýva ghúleh," duto prehovorila.
"Čo robí preboha, uprostred mesta, požieračka mŕtvol?" priškrtene sa spýtal.
Objal jej ramená. Primkli sa k sebe.
Bázeň pre nich predstavovala načisto nový pocit. Strach prežívali tak ojedinele, že nikdy nevedeli ako presne ho spracovať.
"Možno sa mýlime...," podotkla Viola. "Možno je to maska. Je len príliš dokonalá na človeka. Jej krása je mätúca."
Neznela však presvedčivo. Jej inštinkty ju totiž tiež varovali.
"A ak nie?" podotkol.
Iba málo, priam mizivé percento bytostí, nikdy nedosiahlo civilizovanosť do takej miery, že by vôbec nerešpektovalo akékoľvek pravidlá a zanovito si žilo po svojom.
"Tak potom je to podľa správania druh Norma," zlovestne dodala Viola, sledujúc jej osamelý hadí tanec. "Nie vždy jej stačí vyhrabať mŕtvolu a nakŕmiť sa. Niekedy láka na svoje zvody a zabíja."
Nech sa ghúlovia živia ako chcú, koľko cintorínov, či márnic spustošia, bolo upírom jedno. Pre výstredné stravovacie návyky mali pochopenie. Lenže ghúl bol jediná bytosť, čo mala v obľube aj upírie mäso. Ba čo viac, jeho fyzické sily upíra značne prevyšovali. Ghúlov už bolo pomenej - po generácie boli skupinami upírov systematicky likvidovaní. Keďže nechceli prijať žiadne pravidlo o dobrých vzťahoch... Ghúl v blízkosti znamenal jasné ohrozenie. Poľahky upíra prekonal a nerozpakoval sa zaútočiť, ak bol práve hladný.
"Vskutku primitívna bytosť," odfrkol si Bazil. "Ako môže byť tak necivilizovaná a sexi zároveň?"
"Zobrala si podobu z najvyberanejšej mŕtvoly, ktorú sa jej za stáročia podarilo vysnoriť," ironicky podotkla Viola.
Pocítil ako jej napätie konečne opadá. Robila, čo mohla, aby sa spamätala.
"Dúfajme, že sa mýlime" - kŕčovito sa na ňu pousmial.
Strach, čo ho obostrel, bol lepkavý a dusivý, striasal ho zo seba postupne a ťažko. Pôsobivá emócia. Veľmi priľnavá!
V podstate otrasný pocit... - nedospelo si pomyslel - Už budem radšej len šťastný a naložený v Bloody Mary.
"Prinajmenšom sa jej nepleťme do cesty a neprovokujme, kým neodtiahne preč," upozornila ho Viola a zrazu pyšne zdvihla bradu. "Je krajšia ako ja?"
Jeho preľaknutie konečne zaliala horúca úľava.
"Nie, dráčik, ty si zvodnejšia ako samotná Norma."
Prinútil sa k zubatému úsmevu a znova sa mu vydaril celkom ľahko.
Viola nečakane pocítila ako jej ktosi odtrhol ruku z Bazilovho drieku a doslova jej ju odhodil.
Začudovane odstúpila. Z ramien sa jej skĺzol Bazilov plášť.
Zbadala, že z druhej strany sa pod jeho plášť majetnícky vsunula Helena a objala ho rovnako ako ho pred chvíľou objímala ona.
Zagánila na Violu tmavomodrými očami a zasipela: "Prac sa!"
Bazil sa nahlas zasmial a takmer otcovsky ju pohladil po hlave.
"Tíško, tíško. Je to kamarátka."
Už mu bolo jasné, prečo Helena veľmi nepije. Alkohol ju oberal o všetky zábrany. Teda dosiahol presne to, o čo mu išlo.
Viola sa vystrela, typicky sebe na Helenu zúžila oči a majestátne pomaly odchádzala.
Helena jej pohľad nebojácne opätovala a výhražne na ňu mierila svojim plastovým prútikom.
**********

Helena zdvihla pohľad a zahľadela sa do zrkadla nad umývadlom. Toalety v Joy sa s ňou krútili. Neónový nápis "Beauty" nad zrkadlom sa jej chvel pred očami.
Povolila si prúžkovanú kravatu. Cítila, že už prekročila hranice a mnoho vecí jej začína byť jedno. Ako mohla Bazilovej kamarátke povedať, aby sa pratala?! Je pravda, že mu bola príliš blízko, ale osopiť sa na ňu je pod úroveň!
Pustila vodu.
Nechápala, kde sa stala chyba. Vždy presne vedela, koľko pohárov smie vypiť, aby ešte uvažovala triezvo.
Sklonila sa. Do dlane si naberala chladivý prúd vody a pila. Zatvorila oči. Po dlhom čase na perách nemala červený rúž, takže si to mohla dovoliť. Veľmi rýchlo zistila, že Bazil má čosi, čo hraničí až s fetišom, ak ide o červené pery, takže ho nosila nonstop. Lenže kto to kedy videl, Hermiona s červenými perami. Už aj krátka sukňa bola cez limit, ale v požičovni nič vierohodnejšie nemali. Záležalo jej na autenticite. Bazil ale nemusel vedieť ako veľmi, nechválila sa mu, že práve teraz, vo svojich 26tich začala rad za radom čítať Harryho Pottera a je z neho celá pojašená.
Myšlienky jej lietali...
Bazil a tá prekrásna... konkurencia .... strašidelná... čiernovláska... knihy pod posteľou... Hermiona a krátke sukne... spomienka na Bazila ako jej sám maľuje pery a so zastretým pohľadom ju vyzve, aby ho pobozkala na hrdlo... Dračica, čo na ňu zúžila oči...
Ak by vo svojom opitom tápaní otvorila oči, zbadala by v zrkadle Dračiu ženu stáť priamo za svojim chrbtom.
Viola ju chladne sledovala. Ruky mala sprvu voľne spustené pri tele, no po chvíli jednu pomaličky, bez vzdychu či zaševelenia spadavého rukávu, zdvíhala. Jej tenučké prsty s čiernymi nechtami sa skrčili do pazúra, keď sa pozvoľna naťahovala nad Heleniným skloneným chrbtom.
Viola nemala rada ľudské ženy. Jediné silné na nich boli ich ústa.
A neznášala, keď si dovolili otvoriť si ich na ňu.
Jej ukazovák sa už takmer dotýkal Heleninho goliera. Stačilo ho iba poodtiahnuť a odhaliť jej zraniteľné hrdlo.
Pootvorila pery. Vysunuli sa jej pomedzi ne dva belostné zaostrené ostré zuby.
Ani si neuvedomovala ako je hladná, až kým nezavetrila pulzovanie jej krčnej tepny. Bude si musieť dať pozor, aby jej ju nepreťala, tak veľmi ju lákala. Ale nechcela Bazilovi rozbiť hračku, chcela sa ňou len nakŕmiť.
No hlad a pomsta sú najchutnejšie, keď sa sýtia spolu.
Prst jej zasunula za golier.
Dvere na toalety sa však prudko otvorili.
Viola stiahla ruku a Helena sa prudko vystrela.
"Si tu nejako dlho, je ti zle?" ozval sa Bazilov prehnane zvučný hlas.
´... there´s a devil lying by your side...´
Prikradol sa s ním medový hlas Martina L. Gorea, ktorého k nim vpustil z haly.
Helena si chrbtom ruky obtrela ústa.
Stál opretý o veraje. Ruky založené na hrudi mu zakrýval lesklý plášť.
Vyzeral ako gotické zjavenie. Skutočný upír s uhrančivým pohľadom a neodolateľným bezočivým úsmevom.
Keď si opätovne uvedomila, že v kostýme, ktorý mal vyznieť zábavne je čosi, čo ho robí takmer... desivým... znova jej vyschlo v ústach.
"Som... v poriadku," zarazila sa, keď si prvýkrát všimla, že hneď pri nej stojí Viola.
Helena sa chvatne obrátila a venovala jej dlhý, rozrušený pohľad.
Viola sa jej iba mĺkvo zahľadela do očí, čo Helenou ešte viac otriaslo. Violine oči boli tmavé a predsa výrazne studené.
"A všimol som si, že ktosi sa vytratil za tebou," už o čosi tlmenejšie, ba priam zlovestne, Bazil dodal.
"Poďme už domov...," zmätene vydýchla a prebehla popri ňom do baru.
Nenasledoval ju. Ostal na mieste a pozoroval ako sa Viola pokojne pohybuje k nemu.
"Nedelíš sa o jedlo?" iba laxne podotkla, keď popri ňom prechádzala.
Jej úzke šaty navodzovali dojem, akoby sa vznášala nad podlahou.
"Kým som svoje jedlo nedostal do postele, tak nie," povedal.
Začul, ako sa mu za chrbtom zasmiala.
Odlepil sa od verají a obrátil sa.
Medzi ním a Violou bolo samozrejme všetko v poriadku. Priatelia si predsa podobné žartíky vyvádzajú...
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | 4. ledna 2017 v 14:56 | Reagovat

ghúleh? to ozaj take dačo je? :D...počkat wiki ozaj také niečo našla :D

2 Polly Polly | Web | 4. ledna 2017 v 16:13 | Reagovat

[1]: áno áno xD síce neviem ako by sa sem dostal arabský démon, ale tak ... nikdy som nešpecifikovala mesto, v ktorom Bazil žije :D...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama