divadlo: MADAME BOVARY (... nedalo sa neplakať...)

17. prosince 2016 v 16:25 | Polly |  Niečo extra
Niekto tam hore sa rozhodol, že tento rok musím stoj čo stoj ukončiť mimoriadne kultúrne! A tak ako mi z neba len tak spadol lístok na muzikál Angelika, tak mi z neba spadol lístok do Národného divadla na drámu Fanny a Alexander.
A prečo je v titule Madame Bovary? Nuž...moja drahá švagriná Deniska ma pozvala do divadla, pretože švagor je marod. Teda znova som prišla k lístku ako slepé kura k zrnu. Vravela som si - 3,5 hodiny Fanny a Alexander, no hádam to bude dobré, nepoznám, ale rada pôjdem. No a zrazu bolo predstavenie zrušené. Toho dňa, kedy sme mali ísť, niekto ochorel a z Fanny a Alexandra sa vykľulo náhradné predstavenia - Madame Bovary. Nedokážem ani opísať aká istota a radosť ma zaliali xD Také veľké, že keď som to spomenula mladej šatniarke (ako som tak uprostred všeobecného frflania zahlásila: "Ja som tuším jediná, ktorú zmena úprimne teší"), tak sa začala od srdca smiať a zrazu sme sa obe nahlas smiali :D. Trochu bláznivé. Lenže ja Flaubertovu Madame Bovary milujem! Naozaj, zbožňovala som ten román(asi zasa ako jediná široko ďaleko som bola spokojná :D), takže som ostala príjemne rozrušená, že idem práve na toto predstavenie! Ako sa vraví - ako pre mňa!

Madame Bovary a jej dobrosrdečný jednoduchý manžel Charles sa nám predstavili až v momente keď sa presťahovali na vidiek a Emma čakala ich dieťa, teda bez tých úvodných viet z knihy, ktoré si viac menej pamätám dodnes, keď si "myslela, že pociťuje lásku" ... ale... "domnievala sa, že sa zmýlila". Asi väčšina z nás aspoň približne vie, čo Flaubert (ktorý sa pre amorálnosť pani Bovaryovej dostal až pred súd) vo svojom diele predostrel. Emma Bovary je spočiatku naivná a dychtivá po všetkom, čo jej manželský život má priniesť, no čoskoro zisťuje, že sa dostala do pasce nudy, prázdnoty a nenaplnených túžob. V trýzni svojej vnútornej ničoty podstupuje sebazničujúcu cestu do náručia milencov, ktorých si vo svojom zúfalstve vydržiava, čím padá do rúk úžerníkovi, ktorý ju a jej manžela, ktorý ju aj napriek poklesku stále slepo miluje a doslova stavia na piedestál , postupne zadlžuje. Emma sa naháňa za vidinou šťastia, ktoré si nedokáže vynútiť, zmieta sa medzi amorálnosťou a výčitkami svedomia, zanedbáva svoju rodinu a doslova trpí pod tlakom spoločnosti, ktorá od nej vyžaduje určitý typ správania. Všetko je však zúfalo márne a nevinná mladá žena sa postupnými fázami mení na nešťastnú labilnú bytosť bez kúska úprimného šťastného citu.
Madame Bovary stvárnila Táňa Pauhofová a hoci niekedy mám pocit, že už je jej všade príliš (hlavne v divadle), mala som dojem, že Emma Bovary je jej životná úloha. Jej bolesť bola taká neskutočne realistická, že sotva prišla prvá prestávka, mala som v očiach slzy. Jej stvárnenie bolo doslova sugestívne a vyvolala voči Emme aj moje sympatie a ľútosť, hoci v knihe som ju považovala vyslovene za anti-hrdinku, ktorá ubližovala láskavému Charlesovi (Ľuboš Kostelný). Časť, kedy sa Bovary stretla so svojim milencom v divadle a herci celú scénu zahrali prechádzajúc sa medzi divákmi a hodnú chvíľu stáli priamo pri mne, vo mne vyvolávala tajenie dychu a skutočné zimomriavky. Aj celkové členenie scény, ktorá vyvolávala dojem, akoby sa občas odohrávalo hneď niekoľko dejových liniek, ma nemiatlo a prišlo mi zaujímavé. Tak sme v jednej chvíli sledovali rozhovor všetečných dedinčanov na javisku a zároveň Bovary a jej milenca nad nami na balkóne! Kostýmy ani nevraviac. Scéna bola úsporná, ale aj to malo svoj účel - naproti nej vynikli prekrásne farebné róby, ktoré tiež poukazovali na vnútorné rozpoloženie hlavnej postavy.
Čo bolo oproti knižnej predlohe iné bol aj kúštik humoru, ktorý sa v hre objavoval. Sprvu som si nebola istá, či je to to pravé pre Flaubertovo komplikované dielo, avšak je, práve čriepky žartov, ktoré postupne zanikli, ešte umocnili narastajúcu depresívnosť a katastrofu na konci.
Aj samotný koniec bol trošku pozmenený oproti knižnej predlohe, avšak neuškodil. Bol prekrásne výpovedný a dojímavý. Myslím si, že polovica hľadiska (oproti tej chechtajúcej sa, čo nič nechápala - aj takí ľudia sú) sa premenila na slzavé údolie.
Aby som to zhrnula - Madame Bovary považujem za to najlepšie, čo som tento rok v divadle zhliadla! Nespomínam si, kedy naposledy som bola v divadle natoľko čulá a tak hltala každé jedno slovo, čo na javisku padlo. Pre mňa je to dokonalé dielo!




Obr.
http://static.webnoviny.sk/
 


Komentáře

1 denni denni | Web | 21. prosince 2016 v 10:54 | Reagovat

Ja som Madam Bovary nečítala, ani o nej predtým nepočula, ale som rada, že predstavenie zamenili práve za toto. Pre mňa veľa neskutočných emócií a súhlasím s tým, že Táňa bola neskutočná. Stvárnila priam dokonale tú bezmocnosť, túžbu po láske a vášni, chcelo sa mi s ňou plakať, ako je nešťastne začarovaná v kruhu a niet jej pomoci. A ďalšie veľké plus, ona je aj neskutočne krásna, nevedela som sa vynadívať :) Inak ten vsadený humor tam mne vyhovoval ale presne ako vravíš...tí ľudia, čo sa smiali nevhodne, to tam trošku kazili.. celý dojem narastajúcej empatie k Emme a jej nešťastiu..najmä to bolo rušivé na konci..Inak pôvodné predstavenie mala byť dráma, by ma zaujímalo, či by sa aj pri nej smiali, keď sa smiali aj tu pri smutných scénach..

2 Polly Polly | Web | 21. prosince 2016 v 11:38 | Reagovat

[1]: toto zažívam skoro vždy.... ľudia chechtajúci sa na scénach, ktoré tak vôbec myslené neboli - aj naposledy na Angelike. Tak keď už mám takú plochú myseľ, že to neviem precítiť, či dostatočne pochopiť, tak aspoň som ticho... myslím, že bolo úplne zjavné, že koniec nebol myslený ako vtipná scénka!

3 denni denni | Web | 21. prosince 2016 v 12:17 | Reagovat

Vieš čo ja mám ten pocit, že si mysleli, že to má byť vtipné a neviem teraz ktorá varianta je horšia..

4 Van Van | Web | 26. prosince 2016 v 16:26 | Reagovat

Ani nevím, jestli jsem Paní Bovaryovou někdy četla nebo ne, pamatuji si Nanu a že mě hrozně rozčilovala. Ale chtěla bych se ke klasikům vrátit a snad se mi to podaří.
Tvoje recenze je jako vždycky navnaďující, píšeš poutavě a je vidět, že tě hra opravdu zaujala!

5 Polly Polly | 28. prosince 2016 v 22:58 | Reagovat

[4]: ďakujem, áno, pani Bovary je moja srdcovka a som rada,že mi ju nepokazili :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama