anime: TOKYO GHOUL (séria 1 a 2)

16. listopadu 2016 v 17:55 | Polly |  (:...TV...:)
No... aby som vysvetlila ako sa veci so mnou majú - ja sa evidentne rada týram. Inak to neviem vysvetliť. Že prečo som pozerala rovno dve série tohto anime, ani nevraviac o mange, do ktorej som pravidelne brúslila na nete a nakoniec som si kúpila prvú tlačovo vydanú časť u nás (a čakám na druhú, ktorá má oficiálne vyjsť 30teho). Aby som však bola presná - príbeh je BRILANTNÝ. Animácia je BRILANTNÁ. A nemusím sa ani hanbiť za to, že pozerám niečo, čo som už možno od puberty pozerať nemala, pretože toto anime by som neodporučila nikomu pod 18 rokov (áno, ako skonzervovatela som, stáva sa v istom veku xD) a to som ani nezohnala necenzurovanú verziu.
Lenže poznáte tie príbehy, či už knižné, alebo hrané, či animované, ktoré vás absolútne uchvátia a pritom z nich máte depresiu? No tak presne taký je Tokyo Ghoul, ktorý predostrel Tokyo, v ktorom spolu prežívajú ľudia a ghúlovia zároveň - teda bytosti, ktoré sa živia ľudským mäsom.

V tomto meste žije tiež naivný študent Ken Kaneki, absolútny dobrák, ktorý sa odváži pozvať na rande dievča, ktoré už dlho pozoruje. Rande však dopadne nasledovne - z dievčaťa sa vykľuje ghúlka a napadne ho. Len málo chýba, aby náš milý knihomoľ skonal hneď na začiatku, lenže v hraničnom okamihu sa na predátora zrúti nejaká časť zo staveniska, na ktorom sa nachádzajú a Kaneki útok prežije iba vďaka tomu, že sa lekár dopustí porušenia pravidiel - bez súhlasu príbuzných transplantuje orgány dievčaťa do neho. To, že mu zrazu každé jedlo chutí ako vývratky je podozrivé samo o sebe, horšie je však jeho podivné oko. Kaneki sa stáva napoly človekom, napoly ghoulom. Alebo inak povedané - Jednookým Ghúlom, čo má dosť veľký význam vo svete, v ktorom existuje. A jeho trýzeň je už na počiatku transformácie v kohosi, komu pach mŕtvoly pripomína vôňu matkinho domáceho jedla, doslova neznesiteľná. Aj keď sa rozhodne vyhladovať, hoci jeho inštinkty zabijaka sa čoraz viac prebúdzajú, nakoniec skončí v Anteiku, kaviarni ktorá slúži ako útočisko pre skupinu relatívne priateľských ghúlov a jeho nový život plný násilia, ľudského mäsa a neustáleho strachu z "holubov" - ľudských detektívov školených pre likvidovanie ghúlov - môže začať.
Ono to však celé nie je také priamočiare ako sa zdá. Teda, podľa mňa sa z opisu zdá, že pôjde skrátka o akčný krvák. No ja by som si dovolila nazvať anime doslova rozborom násilia, jeho koreňov a jeho nezmyselnosti. Prvá séria je až zbytočne surová - praskania kostí, mlátenia do bezvedomia a ghúlskeho kanibalizmu si užijete až až. Ale popritom všetkom si Ken Kaneki uvedomuje, že či človek, či ghúl, obe strany rozohrali nezmyselnú, zbytočne trvajúcu vojnu iba preto, že si nedokážu priznať, že v oboch stranách je čosi hĺbavé a altruistické, dva druhy na jednom území sa skrátka netolerujú. Aj z dôvodu, že existujú bytosti ako Jason (ghúl vyžívajúci sa v mučení pre zábavu), či vyšetrovateľ Juuzou (v druhej sérii) - ktorý je síce mladý, krásny (ba až zženštilý - z istého dôvodu, čo sa dá pochopiť podľa mňa len z mangy), ale zároveň aj bláznivý a bez celkového vnímania morálky, či odlíšenia dobra od zla.
Lenže tiež sa mi páči, že každá z týchto tragických bytostí má svoj vlastný príbeh, počas ktorého istý bod zafungoval ako kataklizma, čo spustila zmenu, či totálny rozklad osobnosti. Musím však podotknúť, že som si Juuzoua obzvlášť obľúbila - jeho šialenstvo proste zbožňujem - hoci to, čo mu predchádzalo, ma dosť mrzelo.
Ken Kaneki sám prechádza vlastným rozkladom osobnosti a jeho postupným skladaním si charakteru odznova, avšak úplne iným spôsobom. Zatiaľ čo prvá séria je teda brutálna, avšak na jej samotnom konci dosiahne vrchol, ktorý hlavného hrdinu zmení (a tým nemyslím len to, že z milého tmavovlasého chlapca sa stáva chladný mladík s vlasmi, čo zbeleli po prežitej traume), druhá je síce rovnako krvavá, ale pôsobí akosi nostalgicky a pomalšie. O to viac je dojímavá a depresívna.
Mám pocit, že mangaka Sui Ishida je asi ten najsurovejší autor široko ďaleko - ešte som nezažila, aby si niekto hlavného hrdinu takto týral. Naozaj. A niekedy neviem, či je horšie jeho psychické utrpenie, alebo fyzické, pretože ak poviem, že si mnohokrát prejde mučením, tak nepreháňam. Ja viem, že je iba môj problém ako príbehy veľmi prežívam, ale aj tak si myslím, že keď sa do príbehu niekto zažerie, bude mu rovnako na nič ako mne. Nebudem preháňať , ak poviem (hoci na hlavu to je xD), že posledné dve časti prvej série som pozerala s kŕčom v žalúdku... keď on ten Kaneki, keby aspoň tak realisticky nejačal... xD
Keďže som nepoučiteľná (no dobre - tak sprostá!), po tom kŕči som si teda urýchlene pozrela druhú sériu, aj keď som nechcela a aj keď som nechcela, keď som na Nipponfeste a Hangukone zbadala v komixovom stánku "Tokijského Ghúla", okamžite sa mi rozbúšilo srdce (aj keď priznávam, že to mohlo byť len tesným korzetom) a kúpila som si ho. Vrátila som sa teda s príbehom zasa na začiatok a môžem si isté veci pekne krásne zopakovať a znova "vychutnať". A aj keď som nechcela, už čakám na Tokijského Ghúla 2!
Lenže zasa, keď už, tak poriadne! Anime je prekrásne, ale mnohé dejové linky dávajú zmysel až pri mange, ktorá bola samozrejme prvá a ešte stále vychádza... Sui Ishida má tiež majstrovský štýl kreslenia a Kaneki mení osobnosti podľa momentálneho nepriateľa - čo je dosť pôsobivé a psychologicky šialené, rozmanité a dosť premyslené.
Vlastne anime odporúčam. Nie že by som ho neoplakala a nezatínala zuby vždy, keď sa márovali xD...
Čiže - na vlastné riziko!
ENG Trailer Sezóna 1
ENG Trailer Sezóna 2



Obr.
https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/12/e1/0e/12e10eb8e346bec7ccfb4b9f9323cb75.jpg
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama