BLOODY BAZIL I. (Každodenný Nepriateľ *koniec)

31. srpna 2016 v 9:06 | Polly |  séria: BLOODY BAZIL
Nočný bar BadBoyz bol rušné miesto. Len čo vošiel, zo všetkých strán ho obostreli hmýriaci sa ľudia, hlasná hudba a pocit, že za tehlovou stenou sa skrýva pulzujúci priestor. Samozrejme ho poznal. Tak ako sa cez deň žilo "kaviarenským životom", ak niekto smel vychádzať iba v noci, mal zmapované všetky bary, tanečné kluby... a nonstop kníhkupectvá, veď nejako ten predlhý život už bolo treba zabiť.
Bazil si rozopol koženú bundu a pomaly postupujúc hlbšie do priestoru očami sondoval okolie.
Hlava na hlave, ale zorientuje sa. Zachytil zopár obdivných ženských pohľadov, keď sa ladne sunul, opatrne sa uhýbajúc, popri každom len zľahka bez dotyku prekĺzol. V slabom osvetlení, ktoré dopadalo na steny, prevažne potiahnuté tmavomodrým damaskovým vzorom, nepôsobil chorobne bledo, ale dalo vyniknúť jeho uhrančivej kráse.
Pocítil pohľad, ktorý sa ho snažil upútať nenásilne, no predsa rozhodne.

Jeho oči sa spojili s čiernovlasou upírkou, ktorá sedela pri stene na hnedej zamatovej pohovke v obklopení svojich obdivovateľov. Na hebkej pokožke jej spočívala čierna čipkovaná pelerína. Krátke čierne korzetové šaty sa vzdúvali pod spodnými vrstvami atramentovo-modrého tylu. Dva drdoly pri slychoch jej dodávali vyžarovanie blazeovanej bábiky, zatiaľ čo muži vôkol nej takmer slintali a predháňali sa v nalievaní akéhosi sladkého červeného alkoholu.
Obvykle by k Viole hneď zamieril, aby jej nudu rozptýlil. Keby nehľadal Helenu.
Viola milovala luxus, čo bolo na nej aj vidno. Výstredné šaty, povýšenecký výraz, drahé minimalistické šperky. Hypnotické schopnosti využívala skutočne naplno - muži jej platili a ani s nimi nič nemusela mať.
Priložil si končeky prstov k perám a v pohybe jej poslal vzdušný bozk.
Violina ruka s načierno nalakovanými nechtami vyletela do priestoru a "zachytila" ho. Jej výraz sa nezmenil, ale predstierala, že si bozk zastrčila do žliabku medzi prsiami.
Obrátil sa... a konečne ich zbadal. Jej husté kučeravé vlasy sa nedali prehliadnuť. Sedeli priamo pri podsvietenom fialovom bare, spokojne popíjali a konverzovali.
Zamieril k nim.
Zrazu zbadal ako neznámy zašiel rukou pod sako a Helena skláňa hlavu k baru.
V ruke upíra sa zaskveli zlaté lupene so vsadeným flakónom. Priamo z Heleniných vlasov sa skĺzli sotva viditeľné fialkasté motúziky a spájajúc sa do jedinej hmlovej nitky smerovali priamo do drobného hrdla fľaštičky.
Mohlo mu to byť jedno.
Lenže išlo o neho.
A tiež o konkurenčnú záležitosť - čo sa týka Heleny.
Poponáhľal sa.
O chvíľu už stál pri nej. Zľahka sa dotkol jej chrbta.
Upír sa okamžite stiahol. Flakón zmizol v jeho saku. Lakte si s neutrálnym výrazom oprel o bar.
Helena mala sklonenú hlavu a s pevne zatvorenými očami si šúchala čelo.
Mala na sebe krátke puzdrové šaty v telovej farbe a keď teraz oči otvorila a prekvapene na neho pozrela, v prvom okamihu nedokázal pomyslieť na nič, len si vnútorne povzdychol - Ach, tie jej červené pery...
"Bazil" - jej utrápená tvár sa razom rozžiarila. "Aké prekvapenie!"
"Si v poriadku?" - opäť sa mu rozbiehalo myslenie.
"Áno, len ma z tej hlasnej hudby rozbolela hlava."
"Nemáš pri sebe čírou náhodou energetického upíra?" dostatočne nahlas podotkol.
Neznámy zachoval dokonalý pokoj. Iba podvihol obočie.
Priateľsky ho zboku pleskla po ramene.
"Prestaň, urážaš si suseda" - zasmiala sa.
"Suseda?"
Veci teraz dávali úplne jasný zmysel. Jeho prvotné domnienky sa jedna po druhej s presnosťou potvrdili.
"Nepoznáte sa?" - krátko sa k nemu na vysokej stoličke obrátila.
Ten druhý sa len nezaujato pousmial a pokrútil hlavou.
Rozhodne mal menej invazívnu povahu ako bezočivý Bazil.
"Bazil, predstavujem ti teda Alexandra, býva hneď nad tebou."
"Veľmi ma teší, Bazil" - nonšalantne naznačil drobný úklon.
Jeho hlas bol zvučný a zaujímavý. Tak trochu znel, akoby v ňom bolo čosi kovové.
"Tiež sme sa zoznámili len nedávno," ďalej viedla konverzáciu. "Prisadni si k nám a ostaň. Mimochodom, nemala by som sa ťa skôr ja pýtať, či si v poriadku? Naposledy si mi narobil starosti."
Bazil vysadol na barovú stoličku a žiarivo sa usmial.
"Zdravý ako rybička, madam! Starosti bude mať skôr niekto iný," záhadne podotkol a pozrel cez ňu na Alexandra.
Stoik sa konečne prejavil - napadlo mu, keď zachytil ako na neho krátko, no s prenikavosťou, zúžil modré oči.
Zbadal ho barman a blížil sa k nemu.
"Bloody Mary," pokynul mu.
"Nepoznám veľa ľudí, čo by ju obľubovali okrem jedného vegetariánskeho kamaráta," utrúsila Helena a odpila si z červeného vína.
"Mary je moja večná láska. Z akéhosi mne neznámeho dôvodu mám na ňu chuť tak často, až ma niektorí priatelia začali prezývať Bloody Bazil," objasnil, mysliac pri tom konkrétne na Violu, ktorá mu prezývku vymyslela.
"Si si istý, že ťa tak volajú iba kvôli tomu?" zrazu sa ironicky ozval Alexander.
Obaja na neho pozreli - Helena nechápavo, Bazil po ňom výhražne zazrel.
Nepríjemná beštia! Dokáže si trpezlivo vyčkať na správny okamih, kým mu úder vráti.
"Nie!" dôrazne zatiahol Bazil. "Je mnoho možností, ako byť krvavý a sať sa dajú aj nervy, to preciťujem práve teraz!"
"Viete čo, chlapci," Helena rýchlo preťala napätie, čo už sama začínala pociťovať, "momentálne vám vôbec nerozumiem. Ale keď sme prišli, zbadala som medzi ľuďmi priateľku, tak čo keby sme rozšírili skupinu a pridali sa k nej?"
Alexander od Bazila odrhol studený pohľad a keď pozrel znova na Helenu, jeho mandľové oči sa stali opäť nežnými a plnými nevinnosti, ktorá vyžarovala z jeho krehkého umeleckého vzhľadu. Premena na sladkú subtílnu bytosť bola natoľko rýchla a nečakaná, že Helena okamžite zapochybovala, či ich vzájomné pôsobenie odhadla správne.
"Mne je lepšie v komornejšej spoločnosti" - milo sa usmial. "Ale ty ju pokojne bež pozdraviť."
Viditeľne sa uvoľnila. Spracoval ju dokonale, takže hneď zišla zo stoličky a zobrala si pohár s vínom.
"Dobre teda" - na oboch sa usmiala. "Hneď som späť."
Obaja jej úsmev opätovali. Mládenec s dlhšími vlasmi a motýlikom sa usmial príjemne a s porozumením a ten tmavovlasý v koženej bunde, s tetovaním a piercingom si najprv prešiel jazykom cez pery a potom po nej hodil sebaistý poloúsmev.
Mali úžasné vyžarovanie, to im nedokázala uprieť. Každý svojim spôsobom. Boli až absurdne pekní, vzhľadom na fakt, že sú vlastne obaja jej susedia. Ale keď sa otáčala, musela si priznať, že srdce sa jej rozbúchalo až pri úsmeve tmavovlasého chlapca.
Dievča si proste vždy vyberie zle - pobavene uvažovala, keď postupovala do inej časti baru.
Aj keď už má 27 a mala by mať rozum.

**********
Bazil vysoký pohár Bloody Mary, ktorý sa ocitol pred ním na bare, doslova zovrel.
Kým však prehovoril, Alexander sa naklonil priamo k nemu a so zúženými očami zlostne precedil medzi zuby:
"Ako sa opovažuješ kradnúť mi energetické zásoby?!"
Bazil sa nenechal zahanbiť. Rovnako sa priklonil k Alexandrovi. Ich nosy sa takmer dotkli, ale keby sa tak naozaj stalo, ten jeho by mu odhryzol.
Sivé oči mu zastreli negatívne emócie. Ich odtieň bol ako obloha zastretá ťažkými búrkovými mračnami.
"Ako sa opovažuješ oberať o energiu Krvavého upíra?!"
"Tá, čo ma pravidelne pozývala k sebe domov ma nečakane odmietla a nestihol som sa k sebe dostať pred svitaním. Bol som zranený a potreboval som dávku oveľa väčšej energie!"
Hoci svoj dôvod vysvetlil rovnako nepriateľsky, v Bazilovi sa takmer pohlo čosi ako náznak súcitu.
Musel dáviť krv a trpieť obrovskými bolesťami... Predstavil si ho ako sa, horiac vnútornými kŕčmi, ktoré sa stupňovali, čím bolo slnko vyššie nad jeho hlavou, vlečie domov. Nenájsť úkryt je nočná mora každého upíra.
So spomienkou na moment, kedy mu Helena bez varovania vytiahla roletu, nasucho prehltol a takmer znova precítil svoju nevoľnosť.
"Mal by si vedieť, že Helena je moja zábavka. A je mi jedno, či si ju stretol prvý...," iba detsky hlesol.
"Záleží ti na nej, zlodej?!" posmešne sa spýtal. "O koľko energie ju mám obrať, aby som sa zabavil aj ja?! Darujem jej málokrvnosť, keď ju budú ničiť pochmúrne myšlienky, ktoré jej nedovolia najesť sa? Blúznivú horúčku? Alebo rakovinu? Jej imunita dlho nevydrží, ak si ju budem dávať deň čo deň na večeru!"
Bazil ho náhle schmatol za golier saka. Netušil do akej miery mu záleží na tom, aby mu Helena na nejaký čas výhradne patrila, ale po záblesku pochopenia už nebolo ani chýru ani slychu, skôr ho mal chuť na mieste odrovnať.
Alexander zopakoval jeho pohyb. Teraz sa obaja držali za goliere a nenávistne po sebe zazerali.
Periférnym videním sledoval, ako sa k nim blíži barman. Mali na mále, akiste ich teraz vyrazí.
"Poď von!" zasipel Alexandrovi do tváre. "Inak sa ti zahryznem do hrdla a na mieste nás prezradím. Do rána si budeme obaja hľadať nové byty! Ktovie, či budeš mať rovnaké šťastie, ak nebudeš môcť znova parazitovať na upírovi! Keď už ťa milenky posielajú do čerta!"
Alexander sa rozhodne pohol a stiahol zo stoličky aj Bazila.
Zhnusene sa od seba oddelili a vybrali sa k východu.
Cítil na sebe Violine úzke, dymovo orámované oči. Keď sa k nej pootočil, iba si kývli na pozdrav. Scénu pri bare zachytila, vnímala aj zlosť na Bazilovej tvári.
Ale osobné záležitosti boli okruh jeho vlastnej pôsobnosti. Ich druh tvorili nezávislé bytosti, nevytvárali spolupatričné páry.
Hneď po odchode ju prestal zaujímať.
**********
V podstate sa všetko zomlelo takmer bez slov. Neostali na hlavnej ulici, obaja bez dohovoru automaticky zamierili za budovu, mĺkvi a ticho rozzúrení. Už to naznačovalo, že nimi lomcuje prenikavá túžba vzájomne si ublížiť.
A hneď ako ich zahalil relatívny pokoj odvrátenej strany, Alexander sa nečakane obrátil a bez akéhokoľvek varovného signálu Bazila chrbtom ruky udrel cez tvár, akoby bol nejaké nevychované šteňa.
"Ak ešte niekedy zistím, že si sa obšmietal v mojom byte, neželaj si ma!" prehovoril ľadovo pevným hlasom a bradu vysunul vo výraze hrdého aristokratického zhnusenia.
Bazilove vnútro v jedinom okamihu vzbĺklo ako fakľa. Šokovane si zakryl líce, stále dokonale bledé. Ak by však bol obyčajným človekom, jeho pokožka by horela zlostnou červeňou. Takmer okamžite sa rozohnal, ale Alexander sa pre jeho päsťou uhol do strany. Druhá rana mu však dopadla zdola do brady.
Upíry boli len o málo silnejší ako ľudia, no rana stačila, aby stratil pôdu pod nohami. Navyše bola výborne mierená.
Zvrátil sa a padal k zemi.
Ešte kým dopadol, vystrel ruku s dlaňou namierenou do hviezdnej oblohy.
Bazil k nemu pohotovo vykročil. Cítil ako hnev spôsobuje, že sa mu očné zuby samé od seba vysúvajú a z hrude mu stúpa tiché zvieracie vrčanie.
Alexander nedokázal pôsobiť ako rozzúrená šelma. Jeho očné zuby boli priemerne veľké a predurčovali ho k oveľa sofistikovanejšiemu boju.
Tenké alabastrové prsty na vystretej ruke skrčil ako pazúry.
Bazil už po prvom kroku pocítil masívny úbytok fyzickej energie, ktorý mu podlomil kolená. Pred očami sa mu krátko mihli fialové iskričky, ktoré sa preliali do takmer neviditeľného hmlového vlákna. Dopadol k zemi ako podťatý, ale podarilo sa mu natiahnuť za jeho pažou a bez váhania sa zahryzol do belostného zápästia vykúkajúceho mu z rukávu saka.
Bolestivo vykríkol. Z boku Bazila kopol do rebier. Bazil uvoľnil sánku a zvalil sa na chrbát. Opäť však prekypoval silami. Alexander na neho pôsobil príliš krátko a navyše bol nasýtený mužom v obleku.
"Teraz som ti dovolil prekročiť hranicu! Pretože si sa iba bránil!" zasipel do nočnej oblohy.
Keď sa objavil nad ním, udrel ho do tváre.
Takmer až radostne spozoroval, že dosiaľ dokonale sa ovládajúci upír má teraz na tvári rovnako zlostný výraz ako on, hoci Bazil vyzeral s vycerenými zubami oveľa diabolskejšie.
Alexander sa otriasol z úderu a rozohnal sa nad ním, pripravený opätovať ranu.
Lenže jeho prsty na natiahnutej ruke sa znova kŕčovito sťahovali do pazúra. Do vnútra rukáva mu zatiaľ stekala krv z dvoch identických raniek, ktoré mu na zápästí zanechali Bazilove zuby.
Opäť sa chystal zaútočiť vlastným spôsobom.
Bazil mu schmatol okraje saka.
...
"Sem ste zmizli?!" náhle k nim doľahol známy ženský hlas a následne zhrozené vydýchnutie: "Vy dvaja...!"
Alexander sa stiahol. Bazil využil situáciu a zvalil ho na bok. Bez ohliadnutia na ňu samotnú vyskočil na nohy a doslova vystrelil vpred. Zmizol za rohom a s najväčšou pravdepodobnosťou očakával, že Bazil ho bude nasledovať. Žiaden upír netúžil po prezradení svojej identity. Ľudia boli svojim spôsobom stále ako v stredoveku, nikto by ich neprijal. Koniec koncov, prijali by ste do svojho života personu, ktorá vás sem tam konzumovala, s otvorenou náručou v akomkoľvek storočí? A teraz si rozhodne nemohli byť istí, koľko toho videla.
Či vôbec niečo... a preto sa rozhodol predsalen zariskovať.
V prvom rade schoval zuby.
Posadil sa. Do očí mu padla tmavá vlna vlasov, cez ktorú zbadal ako Helena, uzimene si objímajúc ramená, cupitá na vysokých topánkach priamo k nemu.
Pomaly sa vysúkal na nohy a jeho nenáhlenie mu dalo čas upokojiť sa a poslať za Alexandrom aj svoju zlosť.
"Čo ste tu vy dvaja vyvádzali!" okríkla ho, sotva pri ňom zastala. "Barman mi povedal, že sa medzi vami strhol akýsi konflikt a keby ste neodišli sami, vyrazil by vás!"
Bazila prekvapilo, že viac ako hnev sa jej na tvári zračí starosť.
Rozhodil ruky, predstierajúc zmätenosť.
"Určite chápeš, že keď sa dvaja kohúti ocitnú... ako je to ďalej?"
Zarazene na neho pozrela.
"Myslíš - na jednom smetisku?"
Náhle sa bezstarostne usmial, akoby do absolútne žiadneho pästného súboja len pred okamihom zapletený nebol.
Helena nedokázala odtrhnúť oči od jeho lesknúceho sa vzrušeného pohľadu. Akoby zahliadla pohnútku, ktorá ešte viac prebudila jeho divoký pôvab.
"Nie. Na nás skôr sedí - kohúti na spoločnom rande," chopil sa príležitosti.
Helena zrazu rozpačito vydýchla. So skrytým údivom sledoval ako si za ucho rozpačito zastrčila pramienok vlasov.
Takže sa v nej od nášho náhodného stretnutia skutočne niečo deje! - víťazoslávne si uvedomil.
"Nezdá sa mi... že by po mne Alex išiel," podotkla smerom do zeme.
"Poľuje na teba. Dokonca dosť nevyberaným spôsobom," neúprimne zatiahol a ona to z jeho hlasu vycítila. "Podobné rečičky by žiadneho soka v láske nenechali chladným."
Nechápala, prečo sa po jeho očividnom klamstve nehnevá. Prečo nie je prinajmenšom pobúrená! Prečo jej ich bitka príde istým zvráteným spôsobom romantická.
Ak sa skutočne aspoň okrajovo týkala aj jej samotnej...
"Pochybujem," svedomie jej nedovolilo aspoň mierne nezaprotestovať. "Alexander je až zarážajúco slušný. Neviem si predstaviť, že by sa skrátka nesprával ako gentleman, ale..."
"Ale ako ja?" pobavene ju doplnil.
Pozbierala sa a opäť sa mu pozrela priamo do očí. Fascinovalo ho ako sa dokáže hlboko v sebe prirodzene žensky rozložiť, ale rýchlo sa dá dokopy a bez pomoci sa vráti k dôstojnému prejavu.
"Ak ti váš boj dovolím vyhrať, budem sa o teba aj naďalej sústavne báť?" nakoniec sa ho priamo spýtala, znova vo svojej koži - odvážna, krásna Helena.
Sledoval jej oči sfarbené ako atramentová obloha. Aj ona sa začínala baviť. Iskierky v jej očiach, ktoré ich prežiarili ako vychádzajúce hviezdy, ju prezradili.
"Zlí chlapci potrebujú, aby im niekto sústavne ošetroval zranenia," podotkol a nenútene roztvoril náruč vo zvedavom očakávaní jej reakcie.
"Zlí chlapci sú pochabo neopatrní" - celkom bezprostredne spravila krok k nemu a on ju objal a pritiahol si ju k hrudi. "Ale ak bojujú pre ženu, je im odpustené."
Aj teraz musel dlhšie čakať, kým dala konečne priechod svojmu vnútornému svetu a usmiala sa.
Keď k nej pozvoľna skláňa tvár, cítil teplo, čo sa v jej tele náhle prebudilo a stúpalo k nemu, zohrievajúc ich oboch.
Privrela viečka.
Už sa nevedel dočkať ako ochutná jej krvavé pery, ktoré ho toľko mátali. No kým sa ich zmocnil, ponuro zašepkal:
"A ošetríš ma u seba, alebo u mňa?"
Helena otvorila oči.
Panebože, ten je trúfalý! - napadlo jej - Buď ho teraz za jeho drzosť rovno odkopne, alebo si ho skrotí!
ovinula mu paže okolo šije a samoľúbo sa usmiala.
"Tvoje sebavedomie žiadne ofukovanie nepotrebuje, takže na určité fázy medzi nami si rozhodne môžeš trpezlivo počkať."
Nedala mu ani priestor zareagovať. Sama ho pobozkala.
Bazil sa okamžite poddal. Po prvotnom prekvapení, ktoré mu odmietnutím uštedrila, mu viečka slastne klesli a pustil to z hlavy. Vychutnal si ju. Aspoň to, čo smel...
Čosi na jej perách chutilo po čerešniach. Boli hebkejšie ako si predstavoval.
Túžbu si pokojne uhasí aj inde - rozhodol sa - Ale pokúsi sa vyhovieť jej.
Chcel ju mocne objať a pritisnúť si ju, no uvedomil si, že priestor medzi nimi už beztak neexistuje.
Svetlo nočných lámp vôkol nich sa znenazdajky lialo ako z medových plátov, elektrina však zhustla a presýtila vzduch.
Sprvu sa jej bozkov nedokázal nabažiť.
**********
Keď od seba konečne oddelili pery, ostali ešte v objatí. Helena si schovala tvár kdesi pod jeho bradu. Dýchala jeho vôňu.
Pohľad zdvihol kamsi vyššie, kde cítil nechcenú pozornosť. Keď precitol z ich vzájomného opojenia, uvedomil si pocit, akoby ho čosi priamo z hlbín noci privolávalo.
Jeho pohľad sa spojil s Alexandrovým.
Postával na streche tehlovej budovy, priamo nad barom, ruky mal voľne spustené pri tele a pozoroval ich.
Nočný vánok sa mu pohrával s dlhšími vlasmi jemne sa vlniacimi okolo pokojnej melancholickej tváre napoly zahalenej milosrdnou tmou. Netúžil ho teraz, keď si vychutnával Heleninu blízkosť, vidieť jasne.
Lenže jeho oči predsa žiarili, ligotali sa ako dva kúsky ľadu, ktorých pohľad Bazil oplácal rovnako neústupne a bezcitne.
Akoby mechanicky Helenu pohládzal po chrbte a vzhliadal priamo k nemu, vedomý si skutku samotného...
... Že dnešnou nocou získal každodenného nepriateľa.




KONIEC
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | 31. srpna 2016 v 13:25 | Reagovat

uuuuu to sa mi pacilo...:) len som mala mensi chaoz v ich slovnej poticke pri bare staracala som sa trosku, ktorí co vravi :D...len tolko...tesim sa na dlasie serie :)....myslim si ze hlavne muzske postavy ti idu :D viac ich zeriem ako tie zenske :D

2 Polly Polly | 31. srpna 2016 v 13:53 | Reagovat

[1]: ďakujem za precitanie, nabuduce si dam pri dialógoch vacsi pozor :-) :-)... vazne???:D... zeby to bolo tym,ze predstavit si pritazliveho a zaujimaveho chlapa je pre mna jednoduchsie?? :D

3 Lenka Lenka | 4. září 2016 v 0:08 | Reagovat

Super to bolo! Stvorila si vážne neodolateľný charakter :D Len mám strach, že sa čosi nepekné prihodí Helene... Ale inak Ti ďakujem za to, že si mi pripomenula ako veľmi mám upírov rada :)

4 Polly Polly | Web | 4. září 2016 v 9:44 | Reagovat

[3]: ďakujem, som rada....popravde, aj ja sa o ňu bojím, ale na druhej strane,ešte vobec netuším, čo bude :D

5 Lennie Lennie | Web | 17. června 2017 v 13:28 | Reagovat

UUu pekne pekne, Bazilov charakter sa mi páči, minimálne v týchto častiach :D ale aj námet je zaujímavý, dva typy upírov...
Som zvedavá na trojku, keďže dvojku som čítala už trochu dávnejšie (viem, že to čítam trochu kotrbato :D)

6 Polly Polly | Web | 18. června 2017 v 13:31 | Reagovat

[5]: v pohode, čítaj ako ti je príjemné xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama