poviedka: séria ČIERNY LEO V.: Edmundov Hnev (*3)

15. července 2016 v 12:08 | Polly |  séria: ČIERNY LEO
Hneď ráno, len čo to bolo aspoň v trochu vhodnom čase, stál pod klenbou z ruží, rovno pred jej domom. Bicykel odstavený pri plote a v ruke Hillovej Žena v Čiernom. Pretože presne ňou sa Katrin stala. Chudou, zhasínajúcou ženou v čiernom.
Zmrákalo sa. Vo vzduchu visel prísľub poobednej búrky. Vzduch ho až príliš chladil na pokožke.
A keď otvorila dvere, skutočne ju zahaľovala čierno-čierna látka. Šaty mali hrubý opasok a rukávy guľaté a stočené ako lupienky mŕtvej ruže.
Uprela na neho svoje hlboko vsadené čerňou orámované oči a stisla pery.
"Musíš si ma vypočuť!" vyrazil zo seba Leontín.
Dvere sa v okamihu zatvárali.

"Tulipánik...!" rýchlo dodal.
Dvere sa zastavili.
Po krátko zaváhaní sa znova otvorili.
"Dáš si so mnou rannú kávu?" len stroho prehovorila a vlastne ju vôbec nezaujímalo, či chce.
Obrátila sa a vykročila do domu.
Leontín ticho vošiel za ňou a nasledoval ju, pozorujúc šaty, ktoré boli vzadu o dosť dlhšie ako vpredu. Pôsobila ako vlečúci sa prízrak. Akoby ona sama posadla tento dom. Látka sa v šere domu temne leskla a ševelila, ruky mala tenké a popri odeve doslova vybielené.
Vzhľadom na počasie nevyšli na záhradu, no ani do kuchyne. Voviedla ho do zimnej záhrady.
Keď prechádzala dverami, lemovali ju zelené lístky presahujúce rám a konečne na ňu dopadlo hebké svetlo, no nespravilo ju o nič "živšou".
"Od začiatku sa mi marilo, že tvoje povolanie sa nejako týka kvetov," rozhodol sa ozvať, keď už mu ich mlčanie prišlo prehnané. "Len si neviem spomenúť..."
"Fytopatologička" - trocha meravo sa medzi dverami pootočila.
"Patologička?" zarazene povedal.
Konečne sa jej na perách objavilo čosi ako náznak úsmevu.
Panebože, mali by byť najlepší priatelia! - ironicky si pomyslel.
Aj on sám teda zistil aké to je, keď človeka z kohosi prítomnosti mrazí. Už sa vôbec nedivil Anastázii, že bola k smrti vystrašená, keď sa jej zjavil na prahu a povedal jej, že má v dome duchov... - pri nečakanej asociácii sotva potlačil nutkanie potriasať hlavou, aby na ňu už nemyslel.
"Každý si to spája, hoci od ľudskej patológie má patológia kvetu veľmi ďaleko. Pracujem v spoločnosti, pre ktorú vypracovávam fytopatologické posudky. Povedzme, že keď si kúpiš rastlinu, ktorá čoskoro bez tvojej príčiny uhynie, máš právo ju v kvetinárstve reklamovať. Kvetinárstvo od nás potrebuje posudok - vykonám čosi ako pitvu na rastline a skúmam príčiny uhynutia. Obvykle väčšinu kvetov zabijú nedbalí ľudia," povzdychla si.
"Miluješ kvety," pochopil.
Obrátila sa mu chrbtom.
"Najradšej by som ich všetky ochránila pred rukami tých prelievajúcich hlupákov," - začul ju, keď sa pohla vpred.
Vošiel za ňou.
Na okamih stratil schopnosť pokračovať v rozhovore. Onemel od úžasu. Ocitol sa v najúžasnejšej zimnej záhrade, akú kedy zočil.
Jej sklenená strieška bola šikmá a potiahnutá plachtou s lístkovým vzorom. Všimol si ju ako prvú, takže hneď zdvihol tvár dohora, pretože sa cez ňu lialo rozprávkové mäkké, akoby zeleno-zlaté svetlo. Sklenené tabuľky všade vôkol boli rozčlenené maľovanými tabuľkami, no vzory vitráží na nich sotva vykúkali cez popínavé zelené rastliny, ktoré siahali až po strechu. Všade samá záplava žltej a bielej, kvety boli v dvoch visiacich pol-guľových črepníkoch nad nimi, aj v črepníkoch na drevenej lavici, čo maličký priestor celý obkolesovala, takže Katrin, ktorá už sedela pri štvorcovom stolíku a nalievala mu kávu do šálky z orientálnej kanvičky, pôsobila akoby sedela doslova medzi kvetmi, priamo v mäkkosti rozvoniavajúcej zelene.
"Ty... naozaj... miluješ kvety," len hlesol, pretože až teraz vášeň fytopatologičky skutočne precítil, naozaj jej porozumel a stále sa obzerajúc dosadol na dlhý vankúš na lavici.
Zo zazelenalých lístkov v rohu pri sebe sa na neho upierali hladké oči alabastrovej antickej sochy, ktorá sa v nich doslova topila.
Katrin jeho údiv nekomentovala. S vážnym výrazom k nemu posunula šálku a na podšálku mu odkrojila kúsoček mrkvovej torty, ktorá stála na kryštálovom podnose.
Pohliadol na rad z časti roztopených hrubých sviec v zaváraninových nádobách, ktoré mal v papradí za chrbtom a pokúsil sa ďalej sústrediť už len na ňu.
"To je pre teba."
Vyložil na stôl knihu. Znehybnela a zúžila na Ženu v čiernom oči.
"Ty vieš ako sa dostať k žene," posmešne skonštatovala. "Tej svojej si daroval rozprávku o Zlatovláske? Tak málo jej stačilo?"
Leontín si uvedomil, že pre Viktóriu ešte žiadnu - tú pravú - knihu nenašiel. Na okamih ho zalial zmätok z toho, ako sa to vlastne mohlo stať. Zahanbene sklopil viečka, no Katrin si jeho reakciu vyložila po svojom:
"Do toho, rozprávaj, ľady sa už prelomili."
No zobrala si knihu a položila ju vedľa seba na lavicu.
Všimol si, že aj ona má za sebou rad sviec. Čiernych.
"Nevymýšľam si," takmer šepol, pretože mu bolo hlúpe takto sa obhajovať. "Žiada ma, aby som ťa prinútil prijať jeho rozhodnutie rozísť sa."
Pocítil nutkanie zakryť sa pred jej chladným upreným pohľadom, tak sa zahľadel do šálky a rýchlo si odpil.
Káva bola silná. Mal v sebe už aj Damiánovu kávu, no neprišlo mu rozumné spomínať to a odmietnuť jej "pozvanie".
"Nechápem, prečo by sa vôbec chcel rozchádzať!" pomaly prehovorila.
Položil šálku.
"Povedal mi, že to chcel spraviť ešte skôr ako ste mali... spoločnú krv... alebo čosi také."
Jej pohľad sa zrazu zmenil. Prekvapene rozšírila oči a mierne sa od stolíka odtiahla.
"To... povedal?" hlesla.
Slabo - hlasom krehunkej svetlovlasej Katrin.
Takže si nemôže pomôcť - prešlo mu mysľou v náhlej nádeji, že s ňou pohne - Verí mi. Alebo aspoň malá časť v nej uverila.
"Ako ste mohli mať spoločnú krv?" odvážil sa spýtať.
Ovládla sa a znova sa vrátila k nezaujatejšiemu výrazu.
"Edmund mal nehodu na motorke. Takmer zomrel. Zachránilo ho, že mal rovnakú krvnú skupinu. Darovala som mu krv. A o sedem mesiacov sa zasa predvádzal a skutočne sa na nej zabil. Veril by si tomu? Akoby mal skorú smrť vpísanú v osude. Alebo bol skrátka... Nepoučiteľný...," odfúkla si. "Vždy s motorkou riskoval."
"Dala si mu svoju krv," zamyslene zopakoval. "Vďaka a svedomie mu skrátka nedovolili skoncovať s vami. Pripútala si si ho ešte zaživa..." - jeho blúdiace oči sa zrazu zastavili na ľaliách vo veľkom popraskanom črepníku z bielej sadry.
Zmeravel.
Takmer si ani nevšimol ako Katrin prudko vstala, ruky si vzdorovito prekrížila na hrudi a so sklonenou tvárou sa obrátila do jednej z mála odhalených sklenených tabuliek s výhľadom do záhrady.
"Možno ťa Edmund skutočne navštívil," do hlasu sa jej postupne vkrádal hnev, "ale určite nie je pravda, že sa so mnou túžil rozísť!"
"Zúri, pretože tvoje pripútanie trvá aj po jeho smrti," tak trocha neprítomne povedal Leontín a očami ďalej behal po zimnej záhrade, ktorá sa mu pri bližšom skúmaní zdala čoraz obskúrnejšia.
Uvedomil si, že biele ľalie striedajú žlté margaréty, nahustené krásnoočká, narcisy, či kosatce.
Pohrebné farby. Aspoň z kresťanského hľadiska, čo nemohla byť náhoda. Ľalie pre mladého zosnulého. Pozrel k zemi a zbadal menšie črepníky s pármi kvetov. Pár sa predsa dáva na hroby.
"Celá zimná záhrada je venovaná jeho pamiatke" - zhrozene na ňu pozrel. "Už viac nie je o kvetoch, je o žialení za mŕtvym!" dôrazne pokračoval. "Prebrala si ešte aj jeho motorku, jeho životný štýl. Musíš ho pustiť, Katrin! On už chce ísť...!"
Sledoval jej profil. Hľadela kamsi cez okno, akoby ho vôbec nepočúvala.
"Niekedy tu cítim jeho prítomnosť," zrazu zašepkala, len tak-tak ju začul. "Akoby sedel hneď vedľa mňa a sledoval ma, akoby ľalie voňali ako on..."
Zahľadel sa nad jej hlavu. Medzi sviežou zelenou skoro zanikala uschnutá papradina. Jeho pohľad klesol k zemi a medzi malými črepníkmi zbadal popolavo šedé narcisy a len kúsok od seba mŕtve, čierne krásnoočká.
"Nepocítila si aj to ako sa hnevá?" spýtal sa, keď sa priamo pred jeho očami jedna z belostných ľalií zatiahla popolavým závojom a popraskané lupene zovrela vôkol svojej mŕtvej hlavičky, ktorá klesla k hline.
"Chce byť so mnou!" zrazu tvrdo odsekla. "Sme pár, ako dve pohrebné kvetiny. Zaživa i po smrti!"
"Udržiavaš sa v sebaklame," narovinu jej povedal. "Prichádza za tebou, aby ťa opustil, lenže ty ho nemôžeš vidieť ani počuť. A brániš sa vytušiť, čo si žiada. Preto prišiel za mnou. Nedokážeš si ani len predstaviť ako ho tvoje ignorovanie rozzúrilo. Za smrťou pána Viktorína stojí on! Túži po odpočinku, ale..."
"Dosť! Nehovor o nás také strašné veci!" skríkla a zlostne k nemu obrátila tvár.
"Túži sa dostať preč z tvojej prítomnosti, lenže ty mu nemieniš dať voľnosť a sama sa posunúť ďalej!" naliehavo pokračoval, až sa nad stolom predkláňal. "Urobí pre to všetko! Na naše domy je uvalená kliatba! Nevšimla si si, čo sa v poslednom čase v našej ulici deje? Koľko rodín prišlo k strate?!"
Jej kostnatá ruka vystrelila do vzduchu. Chvejúci sa ukazovák mieril na dvere.
"Okamžite odíď! Inak sa zopakuje scéna pred múzeom, ale tento krát ťa tvoja slečinka už nezachráni!"
Leontín zmĺkol.
Vedel, kedy je zbytočné ďalej sa ozývať.
Keby záležalo iba na ňom, nikdy by do nikoho nič nehustil.
Bez slova vstal. Krátko po nej zazrel a ona mu opätovala rovnaký pohľad. Potom opustil jej pohrebnú záhradu.
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | 16. července 2016 v 19:23 | Reagovat

Zimná záhrada v tvojom opise nemala chybu myslim na začiatku...:) ...až ma zamrazilo, ked leontin potom skonstatoval, ze je to pohrebna zahrada  spomienka na nevdacneho edmunda!!! (už som dočítala :P)

2 Polly Polly | Web | 16. července 2016 v 19:28 | Reagovat

[1]: boze, ty si sikula xD
no ale toto je moja predstava dokonalej zimnej zahrady...len mozno trosku viac vyhladu do zahrady a menej pohrebnych kvetov heheh xD

3 StandyB StandyB | 16. července 2016 v 19:46 | Reagovat

[2]: mne to pripomenulo trochu indiu :D indicku nevestu pestrofarebnostou.....a kedze chodievate do novej bani ...nedaleko je banska stiavnica ak ta tam chlap este nevzal musi to napravit je tam krasne nadvorie jedenj cajovne kde je ta pestrost, kvety a hlavne duch indie :D
jo docitala komentar v poslednej casti :) ale naznacim to, že si ma naozaj vystrasila....chvala bohu dopadlo to v ...em dalej nepisem aby som nepokazila  .....dalsim citajucim zazitok a šoky ake som mala aj ja! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama