Květen 2016

RADOSTI :) moje :)

29. května 2016 v 21:24 | Polly |  Zápisky v denníku
Dlho som sa neozvala, viem...mala som nejaký písací útlm, ale všetko sa pekne rozbehlo a prvá radosť bude asi zdieľaná - Stanka, dnes večer som napísala osnovu na ďalšieho Leontína, tešíš sa? Srdcové záležitosti sa nám tam pekne posplietajú :D, nevie sa tej zaláskovanej témy zatiaľ zbaviť - no a druhá radosť zasa súvisí so Stankou a tiež s Dadou, po dlhom čase som dievčatá videla a skvelo sme pokávičkovali v Enjoy Coffee a pokecali :). Prepáč, Stani, zneužila som na blog tvoju fotku, tie teplé odtiene sa mi nakoniec začali páčiť :D.

„I“ ako INSTAGRAM (môj najobľúbenejší insta-účet)

25. května 2016 v 21:39 | Polly |  A.b.e.c.e.d.A.
Nesledujem toho na instagrame veľa. Nie som rada, keď som "zaspamovaná" novinkami a ledva ledva sa nimi po každom prihlásení preberám. Z toho dôvodu sledujem len svojich aktívnych priateľov (pretože sú aj neaktívni... veď poznáte tie prázdne účty, čo sledujú všetko a nikdy nepridajú žiadnu fotku :D) a stránky, ktoré ma naozaj zaujali. Rozhodla som sa teda predstaviť iba dva účty, ktoré vyslovene zbožňujem.

Prvý je -

Lisa McMann: PREKLIATE MESTO (...malý horor...)

24. května 2016 v 16:15 | Polly |  Čítanie je Sexi
Prekliate Mesto je zvláštna kniha. Neviem sa tak celkom rozhodnúť, či ju mám rada, alebo na ňu dozajtra zabudnem... poprípade ju ani rada nemám :D. Dá sa však prečítať za dva - tri dni, čo je čas, ktorý sa jej rozhodne oplatí obetovať. Kniha je tak trochu hororová, ale nie počas celého deja. Ale zoberiem to radšej po poriadku.
Kendall žije v zapadnutom mestečku Cryer´s Cross na farme, ktorá stojí hneď oproti farme jej najlepšieho priateľa Nika. Niko je vlastne aj jej frajer, ale ona si nerada priznáva podobné záväzky. Má s tým problém, rovnako ako aj s iným vecami, keďže je obsedantno kompulzívna. Jej chlapec je však chápavý a milujúci. A jej ostane v srdci veľká diera, keď jedného dňa skrátka zmizne. Kendall tuší, že ho už neuvidí. Jeho zmiznutie je totiž totožné s posledným zmiznutím v Cryer´s Cross, kedy zmizlo isté dievča. V jej triede sú zrazu dve voľné lavice. Kendall je osamelá a noví spolužiaci jej na nálade príliš nepridávajú - exotická Marlena je síce milá, ale s jej bratom Jaciánom pre seba nemajú milého slova. To všetko Kendall doháňa do zúfalstva. Život sa jej doslova rozpadne pod rukami. A do hlavy sa jej vkrádajú hlasy, ktoré postupne odhaľujú temnú stránku mestečka...

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA (koniec)

12. května 2016 v 14:31 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Plakal ako malé dieťa. Ticho. Spurne. Pery mal zaťaté, brada sa mu chvela a po lícach sa mu kotúľali veľké slzy. Oči mal vyvrátené do stropu.
Nebolo to od bolesti, takmer ju nevnímal. Bolo to pre všetko...
Keď mu ten zženštilý Aziat s nakučeravenými vlasmi a v predĺženom kvetovanom kabáte držal jednu z pút uvoľnenú ruku a drobnú miestnosť zapĺňalo slabé vrnenie tatérskeho pera, Violet sedela pri ňom z druhej strany a starostlivo mu slzy utierala vreckovkou. Vyzerala ako malé dievčatko - hneď pod prsiami sa jej rozširovali voľné šaty zo sivého mušelínu, na ramene mala obrovský kvet a topánočky ako strieborný hybrid baletných cvičiek.

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA (časť 5)

11. května 2016 v 14:30 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Keď sa preberal, nešlo o postupný proces. Bolo to, akoby ho niekto schmatol za golier a vytiahol z temnej hĺbky oceánu - prudko sa nadýchol, uši sa mu naplnili znepokojujúcou melódiou Fever Ray a oči zaliali svetlom, hoci nešlo o nič intenzívnejšie ako dve identické lampy z farebného skla pripevnené o stenu. Začal sa trhať, pretože mu v okamihu prekážala jeho neprirodzená poloha s rukami zdvihnutými nad hlavou. Chvíľu mal pocit, že sa doslova topí v záplave vankúšov - guľatých, dlhých, bežných, strapcových... boli ako pretrvávajúca nočná mora. Nočná mora o udusení sa pod vankúšmi.
Keď mu došlo, že ruky nepovolia konečne sa, aj keď rozrušený, ustálil a zahľadel sa hore. V podstate ležal a bol pripútaný putami o biely rám kovovej postele.
"Zišlo by sa ti toto," zrazu mu k ušiam doľahol pokojný, možno mierne pobavený, ženský hlas.
Pohol hlavou. Zbadal sám seba - bledý, s lesklou pokožkou a rozstrapatenými čiernymi vlasmi a na okraji postele sedela štíhla krátkovlasá žena s jemne zdvihnutou rukou s rokokovými návlekom. Visel z neho drobný kľúčik.

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA (časť 4)

10. května 2016 v 13:41 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Schádzal po schodoch okúzlený. S pocitom, že sa pod maskou dusí a pod kabátom potí, hoci po chrbte sa mu rozliezali ľadové zimomriavky, akoby sa mu po ňom rozbehli pavúky s pichľavými studenými nožičkami. Nohu pred nohu kládol opatrne a pomaly, ruka mu jemne kĺzala po zábradlí, čoraz viac sa vnáral do ospalého vlnenia sa podivných bytostí pod sebou, v ktorých sa čochvíľa stratí... Schádzal nižšie a nižšie, priamo do srdca opulentného priestoru.
Okrem okúzlenia bol tiež fatálne vydesený. Končatiny mu priam krehli pod toľkou bázňou. Pohyboval sa nenáhlivo, no meravo. Ani si neuvedomoval, že sa snaží zapamätať si každý detail - zemitú vôňu tehlových stien, žiaru svetelných reťazí, snovú náladovú hudbu, ktorá sa medzi ich tancujúcimi telami lenivo prelievala. Odlesky sviec, cinkanie lyžičiek o porcelánové šálky zo zamatových boxov pri stenách. Maľby. Rozmarné pohadzovanie si balónov. Smiech. Hovor. Šušťanie navrstveného tylu...

A žili šťastne, až kým sa dieťa nedostalo do puberty... :)

8. května 2016 v 18:38 | Polly |  Zápisky v denníku
Bol to vcelku perný víkend. Chápete... vydala som sa. A to sme ani nemali klasickú svadbu, resp. Naša svadbička bola iba taká o šiestich ľuďoch v sieni - z toho dvaja boli práve ženích a nevesta :D. Aj to stačí na stres a dojatie, aspoň pre mňa. A nejaké svadobné trapasy, ale za tie skôr mohla mierne popletená dáma na matrike, ale aspoň máme historky pre mláďa. Čo sa týka dojatia, triasli sa mi ramená a tlačili slzy do očí okamžite ako sa spustila hudba... až do okamihu kedy nám mladá slečna veľmi zanietene začala prednášať poéziu a slzy sa zatlačili späť a ramená triasli z úplne iného dôvodu. Ale kto vraví, že svadba musí byť iba vážna. Večer sa nám poschádzali aj ďalší priatelia a keďže chceme, aby boli všetci sami sebou a papali, čo si práve uráčia, v ponuke bola ázijská All you can eat-ka... Áno, mala som svadbu bez rodičov, bez oslavy do rána, aj bez bielych šiat. Ale keďže každý by mal robiť to, čo mu srdce káže, my dvaja sme vedeli, že nám srdce káže zobrať náš veľký deň pohodovo, súkromne a bez nátlakov, ktoré by hádam iný pár necítil. No ale rozumiete - my sme my. Takých dvoch už nestretnete...
A to platí pre každý jeden zamilovaný pár :).

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA (časť 3)

7. května 2016 v 17:49 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Do okna s dreveným rámom začali jemne ťukať dažďové kvapky. Zo sekundy na sekundu však hustli a čoraz prenikavejšie vyťukávali svoju daždivú melódiu. Na prázdny dom kúpajúci sa v tichu dosadal sivý zatiahnutý deň. Sklenená guľa s papraďou visiaca medzi ostatnými pred oknom sa sotva badateľne hojdala.
Pred zrkadlom opretým o stenu stál vysoký mladý muž so zajačou maskou na tvári a mĺkvo na seba hľadel. Zotrvával v nehybnosti natoľko dokonalej, že vo svojom čierno-bielom tričku pôsobil skoro ako ďalší kus rovnako zladeného nábytku, ktorým bola izba zariadená.

Juliana Gray: DÁMA NIKDY NEKLAME

6. května 2016 v 13:25 | Polly |  Čítanie je Sexi
Mala som chuť na oddychovú viktoriánsku romancu. A dostala som ju na narodeniny :). Sprvu ma zarazilo, že dej sa neodohráva v mojom obľúbenom Londýne, ale vlastne v Toskánsku na polorozpadnutom hrade. No čoskoro som zistila, že je to práve len jedno z mnohých oživení... no a starobylý hrad :D, to je v podstate čerešnička na torte!
Mladá vdova Alexandra Morleyová je po manželovej smrti na mizine. A keďže je zvyknutá na okázalý spoločenský život, aby unikla londýnskej hanbe, rozhodne sa na rok utiahnuť do Toskánska a na svoj "výlet" nahovorí aj svoju sestru a sesternicu. Presne rovnaký nápad však majú aj traja gentlemani (áno, traja xD, aké "prekvapenie") a trojica sa stretáva ešte skôr ako na hrad dorazia. Musím podotknúť, že dej je od začiatku milo veselý. Nielenže mi je gentlemanov vyslovene ľúto, keď stretnú rozmarné dámy a zrazu im mierne nedobrovoľne prepúšťajú svoje veľké izby v hostinci, ešte im nakoniec nechávajú aj kone a ufrflane sa vlečú do hradu po svojich... ale keď zistia, že pre akýsi omyl majú všetci šiesti na rok prenajatý rovnaký hrad, už toho majú ozaj plné zuby!

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA (časť 2)

5. května 2016 v 15:33 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Blížila sa druhá hodina ranná, keď si jasne uvedomil, aký zvuk má ihla, čo prepichne hrubú látku a následný ťah, keď Violet napne niť, aby mohla upevniť ďalší gombík pri golieri jeho novej košele. Je to upokojujúci zvuk, chlácholivý vo svojej monotónnosti.
Pretočil ďalšiu stránku Gibsonovho Neuromancera, ale nečítal ďalej. Položil si otvorenú knihu na hruď a pozoroval ju, pohodlne opretý o zlato-čierne pruhované vankúše v jednej zo súkromných izieb.
Izba bola temná ako všetky a drobná ako takmer všetky, vykladaná tmavým drevom. Vošla sa do nej akurát úzka posteľ so strapcovým baldachýnom a starožitný písací stôl, z ktorého mu do Neuromancera dopadalo svetlo. Stála na ňom totiž lampa so žltým látkovým tienidlom, dievčensky lemovaná zlatým tylom a umelými ružami. Stenu s dverami pokrývali ťažké závesy - dokonalé súkromie a zároveň neodškriepiteľná mučiareň pre klaustrofobika.