Duben 2013

výlet: BIELE SKALY (...existujú xD)

28. dubna 2013 v 13:34 | Polly |  Zápisky v denníku
K podnadpisu. Jerry, náš spolubývajúci vyhlásil, že je čas na výlet, aby sme spoznali tajomstvo dúbravského lesa - oblasť Biele Skaly, kde stoja 4 metrové drevené totemy! XD Dalo mi dosť práce vysvetliť mu, že je to hlúposť a nakoniec ho presvedčiť, že si tie totemy vymyslel. Avšak, aj tak sa nevzdal a plný pochybností o sebe samom sa v sobotu zbalil (piškótky a wasabi oriešky - ruksak pravého horala :D), narobili sme s Peťom toasty a prizvali Barču, ktorá tiež mala chuť na výlet... a hor sa za viac menej imaginárnym cieľom :D. Z toho, čo si Jerry z detstva pamätal to mala byť taká polhodinová túra. Že sme sa vrátili skoro o 4 hodiny ani nemusím spomínať, že? xD
Sprvu to vyzeralo, že sme praví mestskí ľudia, pretože sme sa dlho kľukatili iba okolo obytných domčekov... dokonca sme našli aj krásny ružový domček v dražbe, kde chceme všetci spolu bývať bez ohľadu na to aká vražda sa v ňom stala :D.

„P“ ako POSMRTNÁ FOTOGRAFIA (...večná spomienka...)

23. dubna 2013 v 9:25 | Polly |  A.b.e.c.e.d.A.
Posmrtná fotografia, nazývaná tiež Memento Mori, slúžila ako spomienka na zosnulého.
Populárna bola vo viktoriánskom období, predovšetkým z dôvodu vysokej detskej úmrtnosti. To, čo je pre nás nemysliteľné a desivé, znamenalo pre viktoriánske matky jedinú spomienku na krátky život ich milovaného dieťaťa.

Radosti na Každý Týždeň ....:)

21. dubna 2013 v 11:17 | Polly
Takže tento týždeň hneď po siedmych dňoch, pretože sa toho veľa skvelého nakopilo xD:

1. Nový mobil =_=. Krásny, veľký, biely, elegantný... môj Peťko ma prekvapil touto "tehličkou" akú som si vždy želala. Celkom nečakane mi priniesol balíček! Moje nadšenie krásne schladila Barča, keď som s ňou sedela v Prešporáčiku na káve, vytiahla som mobil z tašky a vravím: "Aha, s čím ma Peťko prekvapil!" a Barča na to s laxným výrazom: "A ty si kedy s niečím prekvapila Peťka?!" ...ehm.... občas ho na poduške po práci čakajú veľké Milka čokolády...myslím fakt tie mega! Nestačí? xP XD

jdorama: Yankee-kun to Megane-chan (...ako byť sám sebou...)

19. dubna 2013 v 8:19 | Polly |  (:...TV...:)
Strašne dlho som sa tejto 10 dielnej dorame vyhýbala.
Bála som sa, pretože je japonská (a to si musím vždy dať pozor na prílišný afekt, či drevá pri hraní), je už staršia a keď som si pozrela prvú časť, tak sa mi nepáčilo nič - hlavný hrdina divný, s divným hlasom a všetko tak ujeté, že až.... No ale neviem, čo sa stalo, ale od časti číslo 2 bolo zrazu všetko iné a nakoniec som sa tak namotala, že som dokázala dať 6 a pol časti za jediný deň :D. Obsah:
Shinagawa sa nedá nazvať inak ako stredoškolský delikvent - alebo inak povedané "yankee".

Kaviareň, ktorá stojí za pozornosť: PREŠPORÁK

15. dubna 2013 v 18:33 | Polly |  Kávové Články ♥
Jednoznačne kaviarnička, v ktorej nám srdcia plesali! :)
Teda mne a kamarátkam - ani nie retro, ale nefalšovaný vintage interiér, to je "náš" Prešporáčik, ako ho s láskou voláme :D. V centre, na Baštovej 9 je utešená kaviarnička, ktorá je síce maličká, ale preplnená starožitnosťami, až neviete kam sa najprv pozrieť.

Malé Radosti na každé 3 Týždne :D

14. dubna 2013 v 15:28 | Polly |  Zápisky v denníku
Dosťahované, som späť!!! =_=. Moja kuchyňa má nádherný obklad - kávové šálky s nápisom coffee. Podlaha je domácky tmavá a obývačka má čokoládovú stenu - ako som mala vždy vysnívané! Dokonalé. A celé tri týždne som zbierala malé pozitíva a na tejto trojtýždennej frekvencii už asi aj ostanem :DD. Takže:

1. Perníkové srdiečko. Čakalo ma v pondelok pred troma týždňami po práci doma. Ručne maľované a strašné kjóóó. Takéto drobnosti najviac zahrejú pri srdci. ♥

GIVEAWAY!!!!

11. dubna 2013 v 11:28 | Polly |  Niečo extra
S hrdosťou sa konečne aj ja podieľam na Giveaway súťaži! Kto má záujem o balíček rozkošných cien - šup ho na náš cupcakeový blog! :)


John Fowles: ZBERATEĽ

8. dubna 2013 v 11:24 | Polly |  Čítanie je Sexi
"Niekde hlboko je v ňom vedľa tej neľudskosti a zatrpknutosti aj ohromujúca nevinnosť. Tá ho ovláda. Tú si musí chrániť."

V prvom rade chcem povedať, že som túto knižku hľadala roky. Nikdy som si nebola istá názvom diela, či autora, ale dosť krát som o nej počula... o tom, že to bola kultovka... o tom, že je to výnimočný bestseller - pretože je zároveň vysoko cenený kritikou... že je v nej priam do hĺbky rozobraný štokholmský syndróm, hoci psychiatricky bol pomenovaný až o roky neskôr... a zrazu mám tú fascinujúcu knihu v ruke! Konečne! A v druhom rade chcem povedať, že je to jedna z tých najrozrušujúcejších kníh, ktoré som kedy čítala ... (asi o niečo viac ako Chladnokrvne od Capoteho, asi takmer toľko ako Spáči od Carcateru). Na pár nocí ma obrala o spánok.
Hlavný hrdina (ak sa vôbec dá nazývať hrdinom) ja mladý muž menom Frederick Clegg. Neviem si pomôcť, ale jeho priezvisko sa mi zdalo rovnako ploché ako celá jeho emocionálna výbava. Je to zberateľ, lenže namiesto motýľov tento krát prinesie do svojej zbierky oveľa cennejší úlovok. Clegg totiž miluje Mirandu. A preto ju unesie.
A tak sledujeme celú prvú polovicu priamo z Cleggovej perspektívy.