Fjodor Michajlovič Dostojevskij: VÝRASTOK (...som celkom zvedavá, čo vlastne napíšem...)

29. srpna 2011 v 21:32 | Polly |  Čítanie je Sexi
Rozhodla som sa, že začnem viac čítať klasiku, pretože život je krátky a kvalitných kníh veľa, takže ich treba aj veľa stihnúť :D. Čo to už za sebou mám (rozmarnú pani Bovaryovú, dojímavých Petra a Luciu, či náhľad do sveta Jane Austen), ale tentokrát sa chcem do klasiky zahryznúť naozaj svedomito a pokiaľ to bude možné, pravidelne ju striedať so súčasnými knihami. A na začiatok som "zhrabla" ruského klasika a aby som vysvetlila svoj podnadpis - mám dilemu, ktorá vychádza z toho, že práve Výrastok je nie celkom bežná Dostojevského vecička - príbeh je tak zložitý, že je všeobecne ťažšie určiť, čo tým chcel vlastne ...ehm... ČO vlastne CHCEL povedať? Čo čo čo??
Ešte pred dejom musím povedať, že ma tento autor v dobrom prekvapil a úplne ma dostal!

Môj Bože, za Dostojevského slovnú zásobu by som vraždila!!!! - toto je PÁN SPISOVATEĽ - až nechápem, ako môže niekto napísať takto uvravených a farbistých 580 strán! Patrí mu moja bezvýznamná úcta - pretože také malé nič ako ja by sa mu nemohlo ani najesť z topánky! Dostojevskij napísal komplikovaný román strašne čítavým spôsobom - plným emócií a pôsobivých úvah.
Arkadij je nemanželský syn, ktorý sotva pozná svoju "maminku" a skutočného otca, bohatého Versilova (ktorý už vlastne tak bohatý ani nie je) si vyslovene romantizuje... napriek tomu, že ho vlastne nenávidí. Ešte ani nie plnoletý, po osamelom detstve pokrvne nie dosť dobrého dieťaťa, sa zatne, že nechce ísť na univerzitu - a tak prvýkrát v živote prichádza k svojim rodičom - do domu otca, ktorý mu chce dohovoriť, svojej matky a sestry Lízy. Arkadij sa domnieva, že sa dlho nezdrží - pretože mladý muž v sebe nosí dlhoročne tvorenú životnú IDEU, ktorú mieni konečne uskutočniť... Lenže opak je pravdou. V skutočnom svete sa zaplieta do aristokratických intríg, vlastných nesprávnych rozhodnutí, spoznáva lásku hraničiacu s nenávisťou... a možno nakoniec aj skutočnú podstatu povahy záhadného Versilova, tiež s plejádou ľudí-lotrov, ktorí nášho naivného chlapca veľmi ľahko dostávajú do svojich spárov.

"...Ó, my si úprimne prajeme byť poctiví, uisťujem vás, lenže to stále odkladáme."

Neviem prečo, ale výrok jedného z nich, mladého "sličného hocha" Trišatova, mi asi nadobro utkvel v hlave a dlho som sa nad jeho prostou a tragickou úprimnosťou zamýšľala.
Viete... celú knihu čakáte, čo bude s Arkadijovou ideu ... Lenže zameria sa na ňu vôbec niekedy? Kedykoľvek si myslíte, že už viete kam príbeh vo svojej podstate smeruje, všetko sa zvrtne a vy ste prakticky na začiatku. Ťažko povedať, čo je vlastne hlavná dejová linka a miestami sa zdá, že je to brilantne napísaný román skrátka o jednom výrastkovi a jeho zmätku v hlave.
Sám Arkadij bol pre mňa tiež výnimočná hlavná postava. Aby som to vysvetlila - bol mi taaaaak nesympatický! Och! To už som dlho nezažila, aby mi bol hlavný hrdina tak bytostne odporný s tým koľko problémov iným spôsoboval a ako strašne veľa si o sebe myslel - a pritom už pri "letmom" pohľade na jeho činy bolo jasné, že aj keď sa považuje za neviem čo, je to len obyčajný rozbúrený adolestcent, ktorý ešte nemá vyformovaný pohľad na svet, má v hlavičke jeden príšerný chaos a nevie čo so sebou a so svojim hormónmi.
A ak sa po tomto nezdá, že je to kvalitný príbeh, tak to nie - on JE! Je to dokonale stvárnený rozorvaný dospievajúci muž a k tomu, o čom teda celý román je - možno som to nakoniec celé pochopila až na poslednej vete a možno nakoniec som to nepochopila vôbec, ale pútavé a jedinečné myšlienkami, ktoré mi boli predostierané, to rozhodne bolo.
 


Komentáře

1 standyb standyb | 30. srpna 2011 v 9:48 | Reagovat

he he :D pomaly som sa zacinala stracat,...ale ano uz viem co tym chcel.....autor sa mozno vysmieva citatelom: "Ha ha nepridete na to o čo mi ide :D"

2 jjjjjjjjjjjjjj jjjjjjjjjjjjjj | E-mail | 11. října 2011 v 8:42 | Reagovat

...ľahko dostávajú do svojich spárov ...
Žeby do pazúrov?

3 Tina Tina | E-mail | 11. října 2011 v 14:33 | Reagovat

aj ja to teraz čítam a pravdupovediac mám čo robiť :-) čítala som už veľa kníh, ale toto je jedna z tých, ktoré sú ale sakra komplikované

4 Polly Polly | Web | 11. října 2011 v 18:17 | Reagovat

[2]: spár, -u, mn. č. obyč. v spáry, -ov m., zried. i spára, -y, spár žen. r. kniž. zastar. pazúr, dráp... cize zastaralo :)

[3]: mi hovor - tie mená, to mnozstvo postav, tie rozharane myslienky :DDD....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama