Pojať U ako Umenie mi dáva široký záber (si šikovná, Polly* packá sa po ramene), takže som sa podľa svojej ľubovôle
rozhodla zamerať sa na Michelangela. Michelangela mám v hlbokej úcte, ktorá je rozhodne znásobená a skutočne prežitá odvtedy, čo som v múzeu vo Florencii očarená prešla alejou jeho sôch, aby som na jej konci mohla zastať pred samotným Dávidom! A tak si teda niečo povedzme o tomto veľkom umelcovi;) a len tak sa zamerajme na dve veľdiela z pomedzi množstva jeho diel a to na - Dávida a Sixtínsku Kaplnku ;).
Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni (teda Michelangelo Buonarroti)
Narodil sa v talianskom Capresse v roku 1475 (a zažil ešte moju obľúbenkyňu Lucreziu Borgiu, ach!).
Stal sa maliarom, sochárom, architektom a aj básnikom - pričom básnické vzplanutia mával predovšetkým vtedy, keď bol inšpirovaný nejakým zo svojich mladých milencov. O Michelangelovi bolo známe, že je homosexuál a aj na sklonku svojho života bol zameraný skôr na hriešne mladých chlapcov, čoho príkladom je aj jeho najväčšia láska - 23 ročný Tommaso dei Cavalieri - ktorému sa Michelangelo vyznal, keď mal cez 50 rokov.
Michelangelo bol inak polo-sirota, pretože jeho mama mu zomrela, keď bol ešte v útlom veku. Ako dieťa si ho veľmi nevšímali, až na kamenársku rodinu Topolinovcov - ktorí ho tiež vyučili kamenárskemu remeslu a dali géniovi skvelý základ.
V roku 1488 sa aj napriek protestom svojho otca dostal do umeleckej dielne a začal sa učiť maľovať, aj s príslušnými technikami - ako tvorenie fresiek a podobne. Ako jeden z dvoch najlepších učňov bol poslaný do Mediciho školy - kde sa začal učiť aj sochárskemu umeniu v sochárskej záhrade. Dlhé mesiace sa však nesmel dotknúť kameňa, čo v ňom vyvolávalo pocit nedocenenia a v jeho otcovi nervozitu, že syn stále nepracuje a nedostáva žiadnu plác. (šak to poznáte, rodičia xD)
Michelangelo to nakoniec nevydržal a potajomky vytesal z kameňa svoje prvé dielo - Masku Fauna. Jeho učiteľ - Bertoldo a tiež šľachtic Lorenzo Medici (na obr. vpravo)- boli obaja jeho tajnou prácou nadšení. Mediciovci boli v tom období pri vláde a Lorenzo štedro podporoval umenie a vedu a tiež rozširoval medicejskú knižnicu Cosimom Medici a tak sa rozhodol ubytovať Michelangela priamo v Medicijovsom paláci, kde umelec konečne začal dostávať aj plat.
V paláci, po vstupe do Platónskej akadémie dostal vzdelanie (venoval sa mu napríklad humanista - Marsilo Ficino), naučil sa pracovať s mramorom a vytvoril svoje prvé veľké dielo - Madonu na schodoch - mramorový reliéf.
Prišiel tiež k prvému úrazu, po ktorom jeho nos zostal navždy škaredý - žiarlivý priateľ, ktorý nezniesol, že sa mu darilo, mu do neho vrazil päsťou XD.
Nepodpisoval sa. Jediné podpísané dielo, je táto pieta.
Michelangelo pracoval pre Mediciovcov aj po Lorenzovej smrti, utiekol do Bologne až po tom, čo boli Mediciovci vyhnaní. Keď sa neskôr do Florencie vrátil, na jej čele bol Piero Soderini. Michelangelo pracoval na sochách pre oltár Piccolominiovcov a v tom čase už začal uvažovať nad Dávidom ;) - hoci aj pobúrený nad výrokmi iného súčasného umelca - Leonarda Da Vinciho - ktorému sa zdalo sochárske umenie podradné;).
Michelangelo dostával nové objednávky a po Dávidovi nastupovala na rad jeho skutočná sláva - mohol si spraviť návrh aj na vlastný dom, ktorý bol na to aj postavený. Okolo roku 1505 si zaobstaral vlastnú dielňu.
Bol povolaný do Ríma pápežom Júliom II. a dostal poverenie - vyzdobiť Sixtínsku kaplnku.
Ešte aj v posledných dňoch svojho života - v Ríme - tvoril. Pred smrťou si dal k sebe ešte zavolať svojho milenca Tomassa. Zomrel v roku 1564 a na vlastné želanie ho pochovali vo Florencii. Sám sa predsa vždy nazýval "synom Florencie".
Dávid (1501-1504)
Dávid je anatomicky jeho najdokonalejšia socha. Obrovský Dávid je zobrazený ešte pred bojom s Goliášom a bol umiestnený na Piazza de La Signoria - kde v súčasnosti stojí len kópia a originál je v múzeu.
Michelangelo samotný usilovne študoval anatómiu, aby nakoniec mohol vytvoriť dokonalú mramorovú sochu. Ešte počas svojho pôsobenia v sochárskej záhrade Mediciovcov (predtým ako sa nasťahoval do paláca) si výmenou za drevený krucifix vybavil od prepošta kostola Santo Spirito povolenie študovať mŕtvoly, čo bolo v tej dobe cirkvou zakázané. Svoje pravidelné štúdie však nakoniec musel začať značne obmedzovať, nakoľko mu kontakt s mŕtvymi telami priniesol zdravotné problémy.
Jeho heroický Dávid sa stal o niekoľko rokov neskôr symbolom Florencie.
Sixtínska kaplnka (1509-1512 a 1535-1541)-
Freska na klenbe bola objednaná pápežom Júliom II. Sixtínska kaplnka patrí Vatikánskych palácom. (Btw. Vatikán sa volá po pahorku Vatikanus Mons - Pahorok Veštcov. Paláce totiž stoja na mieste, kde kedysi stálo čosi hrozne rúhačské - Veštiareň;).
Michelangelo bol dielom poverený roku 1508. Najprv vyzdobil strop, neskôr aj jednu stenu, čelnú - kde vytvoril výjav Posledného Súdu. Okrem neho však na kaplnke pracovali aj iné zvučné mená - napr. Sandro Botticelli, či Cosimi Rosselli.
Kaplna sa dodnes používa pri pápežských obradoch, predovšetkým pri konkláve - teda voľbe nového pápeža, kedy sú kardináli zamknutí v kaplnke - pri hlasovaní dvakrát denne, kým nepadne konečné rozhodnutie.
No a to je všetko a veľmi stručne;). Michelangelo má samozrejme množstvo rôznych diel a keby som ich mala vypisovať... umriem xD. Na to si netrúfam.Kto chce, môže v "štúdiu" pokračovať;).
Zdroje -
Wikipedia.org
Camille | 
Rozhodne mu patrí môj obdiv, či už za sochy alebo maľby v Sixtínskej kaplnke(rozhodne chcem raz uskutočniť výlet do Vatikánu)...Keď sme boli so školou na výstave jeho štúdii bolo to skvelé...aj keď jeho diela mi niesú dvakrát po chuti ale ich spracovanie je naozaj perfektné:)