Haruki Murakami: SPUTNIK, MOJA LÁSKA (po prečítaní sa každý cíti ako Sputnik)

4. února 2011 v 18:04 | Polly |  Čítanie je Sexi
sPopravde, nechcelo sa mi písať na blog, ale nemôžem si pomôcť, nedokážem túto knihu pustiť z hlavy - a to už je tomu niekoľko dní, čo som ju dočítala. Je to zvláštne, ale práve teraz na mňa prichádza DOJEM!
S Murakamim, hoci je to vyhlásený talentovaný spisovateľ, som sa ja osobne stretla prvýkrát. Vrhla som sa po jeho knihe hneď ako som ju zbadala v regály kníhkupectva (len chvíľu po tom, čo som si zlomila nechtík pri bitke o posledného McEwana btw xD) a doteraz neľutujem - aj keď pri Murakamim sa treba psychicky pripraviť na jedno: otvorený koniec!

Sputnik pojednáva o troch ľuďoch. K. - mladý učiteľ a rozprávač - nám vykladá príbeh Fialky, jeho mladej slobodomyseľnej priateľky, ktorú tajne miluje. Chce byť spisovateľkou, chce byť slobodná a má vo zvyku volávať uprostred noci. Fialka, nevinná aj nespútaná, sa jedného dňa stretne s o 17 rokov staršou ženou Mju - vydatou a na pohľad až dokonale elegantnou - a zamiluje sa! Môže však niekto v tomto otvorenom aj potláčanom trojuholníku lásky vôbec nájsť svoje zaslúžené šťastie?
Toto je komorná knižka o samotne, o nevypovedaných citoch, o zrkadlách duše a o tom, ako sa každý občas cíti ako Sputnik - zachytený na obežnej dráhe, v šíro šírom pustom vesmíre obludnej osamelosti.
Toto je knižka o tom, ako niekto dokáže zmiznúť bez stopy. O tom, čo po sebe zanechá.
Skutočne som toto dielo hltala a vychutnávala si každé slovo. Pocity sú opísané natoľko sugestívne, až z toho mrazí. Ale nie je to vyslovene neznesiteľne depresívna kniha, je v nej len čosi ako večne prítomná samota, kdesi blízko pod povrchom, je hustnúca a pozvoľna sa zažierajúca do hlavy čitateľa.
Teraz, niekoľko dní po... si uvedomujem, že neustále myslím na istú udalosť v Mjuinom živote. Stále si ju premietam v hlave, v rôznych obmenách, v rôznych formách, dosadzujem rôzne postavy, domýšľam si pokračovanie - konkrétna časť knihy ma skrátka tak zaujala, že sa jej nedokážem zbaviť.
Je to pôsobivé ak vo vás kniha zanechá pocit, ktorý sa s vami vlečie niekoľko nocí, niekoľko dní.
Murakami je svojimi opismi a atmosférou jedinečný a nad jeho príbehmi treba poriadne popremýšľať. Rozhodne stojí za to zoznámiť sa s ním.




obr.klik
 


Komentáře

1 Karen Karen | Web | 4. února 2011 v 21:45 | Reagovat

Ja sa už veľmi dlhý čas chystám prečítať jeho Hon na ovcu. Ževraj je veľmi dobrá.

2 standyb standyb | 5. února 2011 v 10:03 | Reagovat

fiha znie to zaujimavo....

3 majiteľka Scarletka má nový blog majiteľka Scarletka má nový blog | Web | 5. února 2011 v 14:40 | Reagovat

Znie to zaujímavo? Slabé slovo :) Keby som mohla tak si tú knihu hneď prečítam. A tie otvorené konce? Nie je dobré keď ťa niekto udržuje v napätí? A keby tá kniha nemala otvorený koniec- rozmýšľala by si o nej toľko?
  Hm. Neviem či si na mňa pamätáš. A na Scarleta. :) Ale nemala si pravdu. On sa nezatúlal k dobrým ľuďom. Jeho zrazilo auto. Dúfam však, že tvoja Alice sa má dobre- ako by sa však mala atraktívna biela mačacia dáma s mačacou osobnosťou?

4 Polly Polly | Web | 5. února 2011 v 19:47 | Reagovat

[3]: fakt? Scarletko uz je v nebi??? ;((( to mi je strasne luto ;(((
...
neviem, ale o tej knihe sa aj tak da vela rozmyslat uz len kvoli ako zvlastne su tam opisane opisy - teda nie zvratene - ale priamo a zrozumitelne, potom ti toho vela ostane v hlave.

5 yana yana | Web | 6. února 2011 v 9:10 | Reagovat

ts, a teraz mam akoze pisat ja recenziu na Murakamiho? xD ked ty si jeho knihu tak vystizne popisala? xDDD ale tak namotat si namotala... niekedy si asi precitam - lol, len sa musim psychicky pripravit, uz viem co "tazke" od toho zhruba cakat xD

6 writterworld writterworld | Web | 6. února 2011 v 11:36 | Reagovat

[4]: V mačacom nebíčku... Milujem knihy kde sa dá rozmýšľať. Ale popravde- ja mám dôvody na rozmýšľanie aj bez toho.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama