poviedka: PRIATEĽ, KTORÝ KRVÁCA (FINÁLE)

6. ledna 2011 v 12:40 | Polly |  Šperkovnica príbehov
ôPozvoľna odťahoval ruky, dával mu ich preč z viečok. Dýchal tak prudko, až sa na jeho chrbte zdvíhal. Oproti predošlej sekunde, kedy sklo hlučne prasklo, na nich teraz doľahlo až neznesiteľné ticho. Mohli by ho pokrájať nožom na maslo, stále by ho bolo dosť a bolo by rovnako husté.
            Hlavne pokoj - pomyslel si Flavian ako prvé, len čo sa mu myseľ znova rozbehla na plné obrátky - Najdôležitejšie je zachovať si pokoj.
            Zošuchol sa z Bernardovho chrbta a zradili ho nohy, nemotorne žuchol na zadok.

            Lucia ležala na roztrieštenej výplni konferenčného stolíka, ktorého kúsočky ležali pod ňou, aj všade vôkol. Keď sa stromy opäť pohli a zobrali si so sebou svoje zlovestné tiene, drobné úlomky sa zatrblietali všade na jej tele. Svetlý koberec sa pod jej ľavou rukou farbil do červena.
            Bernard sa pohol a upútal jeho pozornosť. Vztýčil sa ako anjel pomsty, neprirodzene vysoký, so širokými ramenami, iba jeho pobledlá tvár prezrádzala stupňujúcu sa nervozitu.
            Flavian pohodil bradou a ukázal rukou na jej hruď, aby pochopil, že sa zdvíha. Bernard s miernou úľavou prikývol.
            Potom sa sklonil a vystrel k Flavianovi ruku. Mládenec ju bez váhania prijal a nechal sa silnejším vytiahnuť do stoja.
            Stáli vedľa seba, rameno pri ramene a z výšky na ňu hľadeli.
            "Asi som to prehnal," vecne prehodil Bernard.
            Jeho tón prezrádzal neschopnosť vcítiť sa do toho, čo sa stalo. Do nej. Dokonca ani v tejto chvíli.
            "Vyzerá to na prúser."
            Flavian sa rukou jemne dotkol jeho hrude - aby na seba pritiahol jeho pozornosť.
            Nie - naznačil mu, dokonca sa sotva badateľne pousmial - Ja... to... zariadim.
            Celý sa k nemu obrátil.
            Odohnal ho rukami ako zatúlaného kocúra, ale iba preto, aby mu porozumel.
            Pozrel sa na Flaviana. Zrazu si obaja podali ruky a bez citu, no intenzívne, si nimi potriasli.
            Bernard vykročil ku vchodovým dverám. Flavian ho sledoval, ako vychádza von. Keď otvoril dvere a prekročil prah, ani raz sa neobzrel. O okamih na to sa za ním dvere zatvorili a on proste zmizol. Flavian veľmi dobre vedel, že už nikdy sa do svojej minulosti neobzrie. Konečne za ňou zatvoril dvere.
            Kľakol si k Lucii. Strhol si z krku čiernu šatku a začal jej ňou obväzovať dorezanú ruku.
            Láska je nevyspytateľná - povedal by mu ešte pred odchodom, ak by to dokázal - Každý z nás ju prejavuje inak.
**********
"... Môžem Ti pomôcť opäť sa raz zahrať na Boha v Luciinom živote.
            Môžem ti pomôcť zbaviť sa osieho hniezda, ktoré sa v Tebe hmýri a ohlušuje Ťa vlastným bzučaním, zraňuje Ťa žihadlami, ktoré sú vyslané priamo z Luciiných pichľavých očí.
            A Ty mi pomôžeš dosiahnuť, aby sa do mňa zamilovala.
            Aby som uspokojivo odpovedal na každú Tvoju otázku smerujúcu k tomu, PREČO to vlastne robím, dodám ešte toľko, že si môj sok.
            Sok, ktorého Lucia nenávidí, ale rozhodne ide o intenzívnejší cit ako ten, čo venuje mne.
            Ak môžem môjmu sokovi dopomôcť k tomu, aby s úľavou a definitívne rozťal žeravé puto, ktoré ho drží pripútaného k svojej milenke... tak to aj s radosťou urobím ;).
            Myslím, že už som sa vyjadril dostatočne jasne. Nižšie prikladám svoje telefónne číslo a e-mail.
            Napíš mi.
            Určite sa dohodneme.
                                              
                                                                                                          Flavian"
**********
Lucia sa konečne objavila na konci nemocničnej chodby. Flavian vstal a išiel jej čakárňou naproti.
            Bledá ako stena a akási krehkejšia ako obvykle, k nemu vyčerpane kráčala. Čiernu šatku jej na ruke nahradil biely obväz. Videl v tom symbol - akoby do tmy konečne nechala vojsť svetlo. Pod obväzom sa jej schovávalo niekoľko čerstvých stehov.
            Keď sa stretli, uprostred nemocničného pachu úzkosti a dezinfekcie, odovzdane sa mu tvárou oprela o hruď.
            Flavian ju s prívalom uspokojenia objal.
            "Mali by sme asi ísť na políciu. Pretože on...," ozvala sa, jej hlas znel skôr mrzuto ako nahnevane. Na zlosť už nemala energiu. "Bastard jeden!"
            "Pssst," nežne ju zastavil.
            Spýtavo k nemu zdvihla tvár a on jej položil ukazovák na pery.
            Odstúpil.
            Zobral jej zdravú ruku a obrátil ju dlaňou hore.
            Trvalo to dlho, ale ona trpezlivo čakala a čítala, keď jej prstom šteklivo písal priamo na pokožku.

            Bola to nehoda. Zložil sa ako malý chlapec. Je koniec. Nechaj váš koniec plynúť.

            Zarazená k nemu pomaly zdvihla pohľad.
            Nechaj váš koniec plynúť - zopakovala si v duchu zvláštnu vetu.
            Zvláštnu ako je sám Flavian.
            Náhle sa sama vrátila do jeho náručia.
            Cítila sa k smrti unavená, ale v bezpečí.
            Postupne si v hlave prehrávala svoju poslednú spomienku. Ako mu zakryl výhľad, aby jej nevedel ublížiť.
            Zatvorila oči, cítiac ako jej na chrbte dlaňami vytvára chlácholivé kruhy.
            On. Jej Flavian.
**********
            Tatiana si odpila zo svojej kávy, bola hustá a napenená a posunula šálku aj svojmu priateľovi, aby ochutnal.
            Stôl v Coffe Atom, pri ktorom spolu všetci sedeli, bol preplnený vôňou pariacej sa sladkej kávy, čokolády a dobrej nálady. Zoja, jediná mĺkva, čo však nebolo nič výnimočné, sedela pri Enrikovi, ktorý si ani v obvyklom prítmí jesene chýliacej sa ku svojmu zimnému koncu, nezložil slnečné okuliare, pretože cez ne videl "pôsobivé veci, skoro všetko do kocky".
            Lucia sa smiala.
            Aj Tatiana s Júliusom sa na niečom smiali, ale ona vnímala len jej smiech. Sedeli jej oproti, za chrbtami im do presklenej steny narážali víriace sa špirály oranžových listov, ktoré nemali šancu narušiť hrejivosť vo vnútri kaviarne.
            Lucia sa o neho opierala. Sedela tak blízko, že nemali šancu stratiť kontakt.
            Flavian jej niečo rozprával.
            Lucia sledovala jeho ruky, ktoré nenáhlivo striedali posunky.
            Tak predsa! - náhle si celá rozrušená pomyslela - Naposledy sa jej to nezdalo! Lucia sa učí posunkový jazyk!
            Nemohla si pomôcť. Opäť civela na dlhú jazvu na jej ruke, ktorú teraz, keď si na bielo-modrom svetri vyhrnula rukáv, ukázala.
            Pri stole sa znova ozval uvoľnený smiech, aj Enrik sa pridal so svojimi podivnými zvukmi, iba ona ostala vážna.
            Lucia si rukáv zasa stiahla, akoby sa nevedela rozhodnúť, či je jej teplo alebo zima a natiahla sa za svojou kávou.
            Zoja od nej odtrhla pohľad, ale kým ho stihla celkom odvrátiť, stretla sa s temne zelenými očami, ktoré ju svojou magickou príťažlivosťou uväznili v okamihu.
            Zarazene znehybnela. Nedokázala sa od jeho pohľadu odpútať.
            Zrazu sa na ňu usmial.
            No ona ostala v tichom pomykove, neschopná mu úsmev, ktorý nevyzeral láskavo, opätovať.
            Zdvihol ruku a s vystretým ukazovákom si pomaly prešiel cez celé hrdlo, jeho úsmev bol
neochvejný a studený ako ľad.
            Zoja cítila, že bledne. Po tele jej z neho prešiel mráz.
            Vedela, čo to znamená.
            Chápala ho veľmi dobre, ako ho tak ďalej sledovala, keď Lucii ostentatívne položil ruku okolo ramien a ona sa k nemu pritúlila.
            Už vedela, kto v skutočnosti je.
            Chlapec, ktorý v sebe nosí priehrštie tajomstiev.
            Chlapec, ktorý vie zachovať tajomstvá.
            Zoja sa len trpko pousmiala a sklopila pohľad.
            A teraz sa to musia naučiť aj druhí.
            Ponechaťsi ich neodkryté.





KONIEC




:) Kritika vítaná.
btw. Kto tu bol teda najväčšia sviňa?;) 
 


Komentáře

1 dinky dinky | Web | 6. ledna 2011 v 16:37 | Reagovat

fíha, skvelé! Flaviana mám ale stále rada. Bude mi za poviedkou ľúto.

2 Ayamee Ayamee | Web | 6. ledna 2011 v 18:40 | Reagovat

Ku kritike len toľko, že začiatok mi prišiel super, ženiálny, strašne som sa tešila, ale postupom času mi prišlo, akoby si to zbytočne naťahovala. Prvýkrát som si to všimla pri Liane (či ako sa tá žena volala), vtedy som si povedala: "Čo ma je po dákej Liane, nech ide preč, nezaujíma ma!" Tým myslím - venovala si jej celú jednu časť, kde bola ústrednou postavou a nebolo to vôbec potrebné, stačilo by ju spomenúť letmo. A ku koncu som mala tiež podobný pocit zbytočného "naťahovania" - akoby sa posledné tri kapitoly (netvrdím, že to bolo fakt až tak dlho, len mi to prišlo ako pomaly celá večnosť) len hádali v Luciinej obývačke, až ma pomaly začínali nudiť... Teda, ono sa tam dalo veľmi pekne psychologicky vyžiť, tým myslím opis tej spleti myšlienok a pocitov a to ste, slečno, zvládli na jedničku a to v celej poviedke ;). Možno kebyže to čítam v celku, bez tých páuz na zverejňovanie, nepríde mi to vôbec také rozťahané... Možno si to prečítam ešte raz "v celku" a poopravím svoj názor :D.

A k tomu, kto je najväčšia sviňa... Ja mám kvapku zvrátenú slabosť pre zvrátené postavy. Väčšinou máš v príbehu prosto čisto, jasne kladných hrdinov a čisto, jasne záporných hrdinov. No ja mám rada skôr také postavy, čo sú šedivé - prosto niekde medzitým. Alebo také, akým bol Flavian - vyzeral tak nevinne, neškodne a pri tom aha, čo sa z neho vykľulo, aký zákeriak! :D Takže v tomto rozhodne nie som objektívna, keďže pre Flaviana mám prosto slabosť :-)

3 standyb standyb | 6. ledna 2011 v 19:01 | Reagovat

[2]: ja si vsak myslim ze Liana to tam pekne ozivila mala som z toho useku zimomriavky....ale tiez som sa k tejto poviedke vyjadrila tak akoty :P
ten zaver uz bol predlzovany....a proste ma uz nebavila ta hadka medzi nimi...a Flavian?! proste som ho nemala od zaciatku rada nieco mi na nom nesedelo :P

4 Polly Polly | Web | 7. ledna 2011 v 15:39 | Reagovat

dakujem vam baby za citanie aj za kritiku...
to natahovanie hadky som citila aj sama, ale nemohla som si pomoct - no potrebovala som to takto "pocut" - aspon viem,ze tej chyby som sa mala naozaj vyvarovat a posluchat svoje vnutorne varovania xD

5 standyb standyb | 7. ledna 2011 v 18:27 | Reagovat

ale ci to nevyznelo az velmi kriticky :(

6 Polly Polly | Web | 7. ledna 2011 v 18:32 | Reagovat

[5]: nie, preboha xD ved .. a ked je co kritizovat, tak treba xD

7 Karen Karen | Web | 8. ledna 2011 v 18:14 | Reagovat

Iba včera som to dočítala, ale nenapísala som komentár, lebo som bola hrozne unavená na to, aby som ti dala vedieť o mojom názore :D
Od začiatku sa mi to veľmi páčilo. Záhadný Flavian, sviňa Lucia (ktorá sa mi nepáčila a ani nepáči), frajer Bernard, chutnučká Zoja a celý ten sled udalostí, čo tam nastal. Flavianova hra ma okúúzlila...len neviem, prečo ho priťahoovala tá Lucia. Dobre, bola to výzva, ale aj tak :/ moje sympatie nemá...Nebudem ti tu nič vyčítať, ani nič kritizovať, lebo sa mi to páčilo. Ale čítala som od teba aj lepšie.
A mne sa tu páčila aj tá hádka a neprišlo mi to ani veľmi natiahnuté. No, možno trošku :D ale nejako mi to neprekážalo. Len koniec sa mi zdá byť taký...ani neviem aký. Flavian dostal, čo chcel, ale bol to taký zlý koniec. (cháp v zmysle : nie zle napísaný, len zle sa vyvíjajúci :D ) Možno som chcela, aby Flavial bol so Zojou :) Ale každopádne sa mi to páčilo :)

8 Polly Polly | Web | 8. ledna 2011 v 22:29 | Reagovat

[7]: :) Flaviana Luciina zla povaha neodradzala, lebo sam vedel, ze je rovnaky, ak nie horsi ako ona. Flavo bol manipulator a uvedomoval si to.
dakujem Karen :)

9 Karen Karen | Web | 9. ledna 2011 v 3:20 | Reagovat

[8]: Ano, bol. Ale to mi nevadilo. Zlý chlapci mi vo všeobecnosti nevadia :D Možno si ma získal tým, že koľko námahy musel vynaložiť, aby ju získal :) a koniec koncov, veď bol do nej zalúbený...
Zamálo Polly :) pekné to bolo :)

10 Tia Tia | 9. ledna 2011 v 18:22 | Reagovat

najväčšia sviňa bol jednoznačne Flavian hoci si prežil svoje a bol vskutku zaujímavý kritizovať nie je čo opäť môžem iba zatlieskať tvojmu úžasnému vykresleniu postav a pohlcujúcej atmosfére

11 Polly Polly | Web | 9. ledna 2011 v 18:53 | Reagovat

[10]: dakujem ti Tia :)

12 Alis Alis | 20. ledna 2011 v 13:01 | Reagovat

popravde tym ze si z Flaviana urobila taku zmiju si ho v mojich ociach posunula o par stupienkov vyssie:D uzasna postava:D
jak som na zaciatku neznasala luciu teraz ju normalne lutujem:D v podstate sa nechala ojebabrat:D
a zoja je typicka romanticka koza:D

13 Polly Polly | Web | 20. ledna 2011 v 21:28 | Reagovat

[12]: XD som rada, ja by som ho vlastne v realite tiez obdivovala... Lucia ma co si zasluzi!
a zoja...ano. romanticka koza xD, ALE! tiez som chcela poukazat na to, ze hoci sa tvari ako neviniatko, bolo jasne, ze by nevahala Luciu potopit a co bolo horsie, uskoky by si vedela sama pred sebou ospravedlnit. zmijaSvojimSposobom

14 Alis Alis | 24. ledna 2011 v 11:55 | Reagovat

chcela by som ho mat za brata:D
a inac si tou poviedkou vo mne zobudila moj detsky sen naucit sa posunkovu rec:D

15 Polly Polly | Web | 24. ledna 2011 v 17:47 | Reagovat

[14]: urcite si ho spln! je to zaujimave, ja som sa naucila vdaka flavovi par slov a s jednou kolegynou sme dost casto vyuzivali posunok "idiot", ked nas niekto nastval a pritom nikto nic nevedel xD
... ja by som ho chcela za nieco take, za co ho ma Lucia XD za frajera xD

16 IQY IQY | 10. ledna 2014 v 15:08 | Reagovat

padla posledná časť, je odtajnené

postavila si proti sebe ťažké kalibre pováh, uznávam... prchký Berni, ego ako Eiffelovka, samec na druhú, nevie prijať prehru... ale Flavi mu vylízal ranu, pekne s ním zamietol vo svoj prospech!

zlá, kúsavá Lucka... priala som jej všetky facky čo schytala a napokon si zaslúži aj Flaviho... ten už jej ukáže svoje manipulatívne ticho a presvedčí ju, že to všetko sama chcela!

jediný strach zavial o Zojku, fakt som sa bála, že ju Flavo zloží, pokorí a zlomí... myslím, že by prehrala s ním všetky vojny a otrávil by jej dušu

Flavian, ach Flavian... kapča sama o sebe, silný duch, dostatočne cepovaný životom ticha a bezohľadnou spoločnosťou... ale tiež dostatočne sebavedomý a bystrý, zaťatý hráč a šikovný tvrdý manipulátor, využil všetky možnosti a krásne zvláda čítať v ľuďoch.
Už kdesi od polovičky príbehu som chcela, aby Flavo dobil Lucku, dal jej ochutnať jej tvrdú medicínu... a podarilo sa, Polly to napísala prekrásne.
Flavian, jeho meno znamená zlatovlasý, jeho povaha sa môže na slnku jagať, ale v tme je silný protivník... zvláda výborne hrať vo dne, v noci, poťahuje jemné pavučinky citov, starostlivo volí slová, gestá, činy, všetko vo svoj prospech - oxymoron - môže byť.
Popravde chcela by som ho za priateľa, no nikdy nie za protivníka.

díky za pekné čítanie, Polly

17 Polly Polly | Web | 10. ledna 2014 v 19:04 | Reagovat

[16]: je to divne, ale ked som ho pisala, uvazovala som, ze aj ked je to sviniar, tiez by som s nim rada chodila... :D ... sice by so mnou maval, ale urobil by to tak chytro, ze by som to ani nepostrehla, skôr by som si asi uzivala, ze mam pri sebe sice tichu, ale velmi silnu a podpornu osobnost...
aj ja dakujem za precitanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama