poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ IV. (Hra Na Pravdu) 4. časť

15. prosince 2009 v 6:35 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
party"Tá modrovlasá príšera zaspala zahryznutá do pohára," sucho skonštatovala Irma a cez slamku usrkla kokteil, ktorý jej osobne namiešal Owen.
Statočne sa tvárila, že vražedný mix vodky, rumu a už namiešaného martinni, pije bežne a neurobila mu tú radosť, aby sa mu sklátila na koberec, ako s ňou mal v pláne. Po pravde, polovička už bola v umývadle a zvyšok si nenápadne zriedila.

Marcus stál pri Irme povedľa pohovky. Tá aj s televízorom a čiernym stolíkom zatiaľ tvorila jediné zariadenie obývačky. S obavou sa zahľadel na Jeroma, ktorý skutočne spal, v pokľaku, pri stole preplnenom prázdnymi pivovými fľašami a presýpajúcim sa popolníkom a čeľusť mal zachytenú o okraj svojho prázdneho pohára, ktorý mu vlastne držal váhu hlavy.
"Viem, na čo myslíš," - Irma mu jemne štuchla do rebra.
Sotva ju počul. Tiahlo na polnoc, ale hudba u ich ešte stále hulákala. Obývačka bola preplnená ľuďmi, na ktorých bolo, aspoň podľa Marcusa, hrôza pozrieť. Na pohovke sedeli ako vrabce na bydielku uvrieskaní, hlavami pohadzujúci, metláci, po ich byte sa motala povestná Owenova partia (ježíííš, už vedia, kde bývame! - ľakal sa Marcus) a všade postávali, alebo posedávali priamo na zemi, gotici, či čosi podobné, prevažne odeté do tmava. Cítil sa ako zachytený vo zveráku, lenže Owen si kolaudačnú party už dávno vydobyl a Marcus mal pocit, že po faux pas s Geroldom mu ju tak trocha dlží.
"Nie je možné, aby pod Jeromom pohár praskol. Má na to príliš prázdnu hlavu. Čudujem sa, že sa mu nevznáša ako balón," Irma konečne dokončila myšlienku.
Marcusa zaujalo, že jej vyjadrenie trvalo tak dlho. Obrátil pozornosť na ňu. Na dievčatko v atramentových šatách na ramienka, s veľkými, nebesky modrými, abstraktne guľatými ružami, dozdobenými malými tyrkysovými, ktoré už vyzerali reálne. Vydutú, vystuženú sukňu mala zastrihnutú šikmo, obohatenú troma radmi volánov. Zakaždým, keď ladne preplávala miestnosťou, s decentným dekoltom lemovaným modrými perlami, z ktorých viseli dva rady bielych, takže ich ani nemusela mať na krku, všetky ženské oči sa na ňu unesené upreli. Chlapci boli z jej klasických šiat a bielych rukavičiek skôr v pomykove. Až na jedného.
Marcus zaujato sledoval smer jej pohľadu a Irma, hlboko zapozeraná, si to ani nevšimla.
Pri Owenovi, ktorý bol opretý o stenu oproti a v ruke zasa držal nové pivo, postával gotik, na ktorého jeho priateľ živo a miestami so záchvatmi smiechu, rozprával. So svojou elegantnou čiernou vestou na bielej košeli s Owenom v divokom ružovo-červenom tričku ostro kontrastoval. Dlhšie čierne vlasy mal podvihnuté a zgelované do strany, akoby do nich zavial vietor. Hranatú chlapčenskú tvár zjemňovali plnšie pery. Marcus si fascinovane uvedomil, že jej pohľad sa naprosto presne pretína s jeho hnedými očami, svetlými ako mliečna čokoláda. Sledovali sa cez celú obývačku, ponad hlavy sediacich, cez tmoliacich sa hlučných ľudí a Marcus sa zacítil takmer posvätne, keď si uvedomil, akého okamihu je svedkom. Gotik jeho rozvraveného Owena vlastne ignoroval, čo mu Marcus kvôli Irme veľkodušne prepáčil a zrazu sa na ňu usmial, krivým, predkusovým úsmevom, ktorý mohol byť sexi iba na chlapcovi.
"Cukríííčééééék!" - byt zrazu preťal hlasný výkrik.
Marcus sa strhol, príťažlivý gotik odvrátil pohľad a skoro všetci v obývačke sa rozosmiali.
Marcus, zaliaty odtieňom červenej papriky, sa na Owena zamračil.
On, rozosmiaty, na neho opäť zhúkol a podľa príšernej artikulácie mu došlo, že je opitý.
"Cukríček, dones ešte nejaké chlebíčky, okej pusa?"
Všetky pohľady sa upierali na Marcusa a skvelo sa bavili nad rozpakmi drobného a namosúreného "cukríčka", ktorý nervózne, ale v súhlase, zašklbal hlavou a nakoniec sa kŕčovito usmial.
Irma sa k nemu obrátila, jej chvíľa tiež pominula, ale ani len o nej neprehovorila. Pod noštekom mala otvorený tmavo-modrý vejár so snehovo-bielym okrajom a spoza neho podotkla.
"Teraz ľutuješ, že si jediný triezvy, však?"
Zničený Marcus, stále s neprirodzeným úsmevom, rýchlo prikývol.
"A ešte k tomu, to on stojí rovno pri kuchyni."
"Zvykaj si, srdiečko," - pousmiala sa. "Žiješ s Owenom. Je to zviera, ktoré si treba ochočiť a vychovať. Inak budeš prať, vysávať, variť, študovať... a on bude iba chodiť do práce a tváriť sa ako pán tvorstva."
"To všetko som dnes robil," trocha dotknuto mu vybehlo z úst. "A on bol päť hodín v Dark Boxe a potom sa vrátil a už medzi dverami sa spýtal, čo bude na večeru. Verila by si tomu?!"
Chvíľu na seba iba hľadeli, on sa zarazil, jej sa zatriasla brada a potom sa obaja rozosmiali.
Ach, jeho Irma - keby ju tu nemal, asi by bol už dávno zamknutý v kúpeľni. A teraz už aj Herbie a Paris, ktorých pred časom definitívne prijal za priateľov, hoci to bola dlhá a strastiplná cesta, mu boli oporou.
Jediné, čo mu robilo starosti, bolo to, že keď ich teraz, čo sa dosmial a konečne mierne uvoľnil, očami vyhľadal v dave, zasa sa hádali. V poslednom čase išlo stále o to isté, Herbie študoval scenáristiku, ale ona nie a ešte stále nemala prácu - čo jej, inak nekonfliktný Herbie, netypicky často, predhadzoval. Tiež ho trápilo, že si nemal ako nájsť tichý okamih, aby Irme porozprával, čo ho ťaží. O posledných udalostiach ešte nič netušila. E-maily boli neosobné, mobily rovnako...žila ďaleko.
Povedal si, že už radšej zájde po chlebíky, kým mu Owen nedá ďalší sladký prívlastok (koniec koncov, dnes už bol aj "bonbónik" a "kokosová pusinka"), otočil sa smerom ku kuchyni a zachytil biely zamat a hnedý kryštál na krku, Paris si nasupene razila cestu smerom k nemu a za ňou sa so zlostným, ale odhodlaným výrazom pustil Herbie s vínom v ruke.
Irma ho zaťahala za rukáv trička.
"Marcus, niekto klope."
Zhrozene sa na ňu pozrel.
"Susedia!" hneď vydýchol.
Cez hluk a hudbu skutočne začul energické búchanie na dvere.
Mohol si myslieť, že to príde!
Irma ho chytila za ruku a aby mu dodala odvahu, sama ho odviedla k dverám. Bolo by odvážne nechať to na ožratého Owena. A otvoriť museli, inak by riskovali, že na nich zavolajú políciu.
Marcus so sebazaprením otvoril dvere. To už mu za chrbtom zastala Paris a pri nej Herbie. Všetci štyria skameneli. Iba na okamih, keď si uvedomili, že nočného hosťa už videli. Jeho priatelia sa následne uvoľnili a usmiali, no jej tón ich prekvapil.
V zelených teplákoch, evidentne domáci úbor, natiahla ruku a provokatívne sa ňou oprela o okraj dverí.
"Nemôžem doma ani len vyvetrať!" arogantne začala. "Keď otvorím okná, až ku mne sa donesie bordel, ktorý doma robíte, Marcus!"
Marcus sotva zachovával pokoj a aj to iba navonok. Jej ješitnosť bola urazená tak viditeľne, že mu to doslova bilo do očí. Bola priam vyprovokovaná sebaľútosťou.
"Odkedy ti vadia divoké žúrky?" spýtal sa jej.
Jeho výraz sa stal razom ublížený a prehnane vážny. Irma ich skúmavo pozorovala. Okamžite medzi nimi zachytila čosi, čo zatiaľ dokázala pomenovať iba ako "veľké" a "zlé". Miatli ju.
"Alebo sa hneváš, že sme ťa nepozvali?" tichšie dodal.
Všetci traja na neho rýchlo pozreli. Sherry zúžila oči, jej chudá tvár sprísnela.
"Možno áno!" odsekla. "Mám rada večierky a tie, ktoré robí môj syn, by som obzvlášť rada sledovala! Na deti predsa treba dávať pozor!"
Zlostila sa.
Vedel si to živo predstaviť. Sedela hore, možnože s Camillom v lone, z dola k nej stúpali prúdy zábavy. Jej syn ju odmietol, odkopol a teraz to oslavuje! - myslela si a vytočila sa.
"Bohužiaľ, dnes ide o večierok, ktorý robí milenec tvojho syna a domnievam sa, že tento typ žúrok rodičia veľmi neobľubujú," prehlásil Marcus.
Obsah bol bezočivejší ako nesmelý, pomaly prednes, ale stačilo to na to, aby si Paris a Herbie za jeho chrbtom vymenili neveriace pohľady, akoby aj zabudli na spor.
"Vy sa nezdáte, Sherry," - s rozpačitým zasmiatím sa do toho vložila Irma. "Kto by do vás povedal, že ste taká prísna..."
"Som jeho matka!" zdôraznila. "Musím byť prísna!"
Bolo ľahké zachytiť v jej tóne hrdosť, ale nijako ho nedojala. Absolútne ho nezasiahla. Sám sa divil, že je natoľko nedotknutý.
Jeho priatelia na ňu vyvalili oči. Ona sa vystretou rukou rázne odrazila, zvrtla sa a s vysoko zdvihnutou bradou odkráčala.
Marcus pevne zatvoril oči, akoby ho z nej rozbolela hlava a tak za ňou aj zatváral dvere. Oprel si o drevený povrch čelo a zotrval, v planej túžbe, že keď sa obráti, nastane ticho, všetci zmiznú, zafajčený vzduch sa prečistí - zostanú len on a Irma.
Zakrátko na ramene zacítil rúčku v bielej rukavičke.
"Matka...?" zmätene zopakovala.
Obrátil sa. Stále tam boli. Hluk, dym, ktosi sa odporne erdžavo smial, Herbie a Paris na neho mĺkvo, zarazene, pozerali, kdesi za nimi zachytil pohľad gotika. Hľadal Irmu.
Ona mu teraz zobrala ruku do svojej ruky.
"Nechceš mi niečo povedať?" jemne sa spýtala.
Dúfal, že zvyšných priateľov neurazil, ale nemal síl sa ospravedlňovať, keď sa zrazu pohol a bez slova si ju odvádzal do kúpeľne. Iba tam mohli mať, krátky čas, súkromie. Zamkol.
Bez pokynov, ale spoločne, si sadli na okraj vane.
So smutným povzdychom a zvesenou hlavou, sa pozvoľna rozrozprával.
"Myslíš...že nám to Irma povie?" opatrne sa spýtal Herbie, keď Paris otvárala dvere a oni, zavesení do seba, odchádzali.
"Ja... neviem... možno," povedala, keď spolu kráčali po chodbe, nechávajúc party v plnom prúde za sebou. "Vlastne, asi nie... neviem.. Hlavne aby... aby mu sama vedela pomôcť."
"Ona vždy vie," uistil ju Herbie.
Krátko, akoby bojazlivo, sa na seba usmiali.
**********

Mal pocit, že sa snáď prelomí vo dvoje. Ešte kým Owena presúval cez obývačku a pod teniskami mu zaprašťalo zopár plechoviek (jeho priatelia sú proste opice, ktoré zaspali evolúciu), mal pocit, že Owen, neustále mrmlajúci niečo o tom, ako je Marcus hrozne sexi a že je feši ako bábika, keby bola feši ako on, mu ako tak pomáhal. Sotva prepletal nohami, ale aspoň nimi hýbal a neopieral sa o neho celou váhou. Kým sa s ním však domotal do spálne, jeho 183 centimetrov vysoký priateľ mu spal na chrbte, hlava prevesená cez Marcusove rameno, rozstrapatená blond ofina na oboch očiach a on ho s funením ledva odvliekol od dverí k posteli. Zopár sekúnd ani nevedel, ako ho zo seba striasť. Celý sa pod ním strácal a už sa mu podlamovali kolená.
Marcus si zlostne fúkol do čela. Netušil, či toto má byť pomsta za Gerolda, alebo pri pití naozaj nemá súdnosť.
Nakoniec sa s ochkaním otočil a musel k posteli zacúvať. Owen do perín padol ako podťatý a ani len ho nezobudilo, že Marcus padol s ním.
Skotúľal sa mu z hrude a namáhavo vydychujúc, s nosom lesknúcim sa od potu, sa na posteli posadil a odtiahol sa na opačný okraj.
Začal mu rozšnurovávať jednu koženú tenisku a potom mu ju vyzul a hodil na zem. Kým si uvedomil, ako mu čoraz energickejšie šklbe z nohy druhú, neletela na zem, ale rovno do steny.
"No tak, Owen!" rozrušene vydýchol. "Teraz ťa potrebujem! Tak mi nevyvádzaj hlúposti!"
Do následného ticha sa ozývali iba dvojité výdychy a nádychy - jedny rýchle a krátke, ďalšie pokojne pravidelné... sladko nevedomé.
"Pekné spolužitie," podotkol sám pre seba.
Sediac mu pri nohách, obrátil sa a spustil nohy na podlahu. Oprel sa lakťami o kolená a náhle, zadumaný, sa zahľadel do clivej tmy.
V obývačke ostal otrasný neporiadok a on tušil, že upratovanie zostane na ňom. Odkedy mu Owen prvý večer pripravil úplne nejedlý koláč, veci sa, nie postupne, ale sprudka, otočili. Začínal si všímať, že riady čakajú s umytím na neho, vo varený je vraj "proste lepší ako on, tak nie je o čom" a na vysávači zlomil trubicu, takže by bolo "fasa, keby koberec tiež cucal on, je na to tak akurát nežný".
A teraz mu ožratému vyzúvam topánky! - pomyslel si, dlaňou si udrel do čela a zrazu nevedel, či sa nad sebou smiať, alebo plakať.
Horší pocit, hoci mu nebolo priamo do plaču, prevládol. Koniec koncov, čosi nahlodávajúce mu sídlilo medzi rebrami celý večer a nemohol za to iba traumatizujúci pohľad na Jeroma, ktorého z bytu vyniesli piati ľudia, akoby zahryznutý do pohára rovno aj zomrel.
Po rozhovore s Irmou, malej, ale úžasnej chvíľke, kedy si ju uchmatol iba pre seba, sa mu na jednej strane trocha uľavilo, usporiadali sa mu myšlienky, ale na druhej, zintenzívnela otázka, kto je jeho otec.
Jeho pravý otec.
Odfrkol si. Nočný pokoj spálne ho obalil a nechal zasnívať sa. O otcovi.
Prečo vlastne chce vedieť, kto je?!
Veď JU nechcel, nemienil ju prijať. Nedosahovala kvality jeho matky a nie, nebola to namyslená myšlienka, ona proste nedosahovala kvality jeho mŕtvej matky... Skrátka, ona nebola mama, nebola ňou, hoci mala guráž na to, aby žila.
Tak prečo?!
Odpoveď bola jednoduchá. Vyvstala pred ním čitateľne a celistvo, len čo si ju konečne dovolil pripustiť.
Pretože jeho otec... hádam... mohol byť už len lepší, ako ten... ten desivý, mĺkvy ignorant... s ktorým vyrastal.
Vedel, že pochabo snívať je nebezpečné, ale práve preto na neho bol zvedavý. Hlboko v sebe cítil, že by bolo rozumnejšie a istejšie zhasnúť malú iskričku nádeje, že... že by to mohol byť niekto... niekto lepší... niekto... kto by presiahol jeho nevlastného otca.
Chcel ho nájsť.
Zopäl si ruky a napäto si ich zovrel medzi kolenami.
Lenže už bolo neskoro zvrátiť svoju nezdravú túžbu.
Chcel vedieť, kto to je!
Chcel ho aspoň vidieť.
Aspoň raz.
Možno by bolo... pekné? … zaujímavé?... zistiť, ako by reagoval na informáciu, že už má vlastne dospelého syna... ale... ale nie...nesmie chcieť priveľa!
Veď predsa... prečo by niekto vôbec chcel mať nízkeho, zženštilého, homosexuálneho syna, o takú správu by vôbec nestál!
Nie, nie, chce len... vedieť, kto je!
Áno, áno, chce!
Chce!
Zrazu znervóznel. Rozpojil ruky a hniezdil sa. Veľmi dobre vedel, že zanovitá Sherry mu to nikdy neprezradí! Jej tvrdohlavosť bola až chorobná, obludná!
Lenže on vlastne vedel, kto by mu to mohol prezistiť.
Celkom znehybnel.
Jeho idea ho vskutku vystrašila, bola azda najznepokojujúcejšia zo všetkých. Lenže znamenala... možnosť. Reálnu možnosť. Bola prekliate lákavá, hoci zároveň takmer zakázaná.
Obrátil tvár k spiacemu Owenovi.
V hlave mal zmätok z vlastných túžob a nesprávne si vedúcich myšlienok. Ešte stále mal na neho číslo, hoci predošlý mobil, ešte u Sherry, rozbil, v ten večer, keď sa dozvedel, že Owen... spal s tou...
Potriasol hlavou, nedalo sa na to myslieť.
Ale zostala mu po ňom vizitka a jedného dňa si číslo mechanicky prepísal do nového mobilu. Ak by mu volal, vedel by, prečo to nemá zdvihnúť.
Rozhodol sa dovoliť si jeden jediný pokus. V návale previnenia, ktoré ho okamžite zalialo, Owena pohľadil po nohe. Predošlá mrzutosť z jeho osoby sa vytratila, zostali iba vina a láska.
Všetko ponechá náhode - rozhodol sa.
Ak bude mať vypnutý mobil, znamená to, že spí a on túto možnosť okamžite a NAVŽDY nechá plávať. Ak mu bude ráno volať späť, nezdvihne to.
Pevne, vo zvyšujúcom sa vnútornom napätí, zatvoril oči a priložil si mobil k uchu. Uisťoval sa, že je aj tak jasné, že bude spať. Nič z toho nebude. Sú tri hodiny ráno, aj z nejakého večierka by už mal byť doma, v posteli, kto by už len teraz bol pri vedomí. Bude vypnutý.
Z telefónu sa však ozval dlhý vyzváňací tón.
**********
 


Komentáře

1 hilaryerhard-duff-4ever hilaryerhard-duff-4ever | Web | 15. prosince 2009 v 6:45 | Reagovat

Jůů,hezký Blog!

2 annasophiarobb-4ever annasophiarobb-4ever | Web | 15. prosince 2009 v 6:48 | Reagovat

MOC HEZKÝ BLOG

3 Bublinka Bublinka | 15. prosince 2009 v 6:58 | Reagovat

Tá modrovlasá príšera zaspala zahryznutá do pohára - toto ma dostalo, pretože keď si to predstavím naživo... xDDDD
A tiež je dosť vtipná predstava Marcusa, ako vlečie na chrbáte Owena a podlamujú sa mu kolená xDDD
Inak ma dosť mrzí, že je Marcus AŽ taký zlý na Sherry.. ona sa tiež správa divne, ale myslím si, že ju to dosť bolí :/
Tak.. a teraz tvoje obľúbené: rýchlo ďalej! ;)

4 Polly Polly | Web | 15. prosince 2009 v 8:23 | Reagovat

[3]: haha, ty si moje zlato, dakujem ti velmi vypovedajuci koment xD.. Dost ma prekvapuje, ze mas taky sucit so Sherry... nuz, keby mu nezakazovala Owena, keby nebola taka panovacna a on s nou nemal take zle skusenosti, ani s nim by to asi az tak nelomcovalo, ale ani Marcus nemoze byt bezhranicne milujuci...
haha, to zahryznutie do pohara, priznavam, ze je to prihoda, ktoru som si pozicala od DVOJCIAT, lebo ked boli v BA, tak mi o tom rozpravali xD prepacte, baby xD

5 Tia Tia | 15. prosince 2009 v 16:55 | Reagovat

Super party super cast inak mas pravdu Jerome je cely lubos uz mi chyba len podpivnik na hlave inak v Osave je z toho uz normalne hlaska ked niekto zaspava tak ide "na Lubosa":DDD ale sme radi ze sme ta inspirovali:) a este ten gothic dufam ze ich das dokopy musis!!:DD

6 Arisu Arisu | 15. prosince 2009 v 21:27 | Reagovat

pollyyyyyyyyyyy checkuj blog ho obnovujem:D BIG COMEBACK:D

7 Polly Polly | 15. prosince 2009 v 21:33 | Reagovat

[5]: hehe...tak na lubosa isiel jerome xDXDD
Irma a Gotik? uvidime uvidime xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama