poviedka: MAJ „PEKNÝ“ DEŇ IV. (Hra Na Pravdu) 1. časť

9. prosince 2009 v 6:45 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
Tak konečne svitol ten deň, kedy som prepísala poslednú stranu 70 strán dlhého MPD 4 a k tomu dostala konštruktívnu kritiku od Arisu a s malou dušičkou Vám môžem na blog hodiť ďalšie pokračovanie zážitkov mojej obľúbenej dvojice xD. Čiže pre "novopríchodiacich" - je to ďalšia séria istej poviedky, takže ak ste to nečítali, do tohto sa nepúšťajte, bo budete mať miš-maš :-). Bude to dlhé a prosím, ak to pretrpíte (aj s kopou nových postáv, ktoré som si na Vás vymyslela ;) - buďte kruto kritickí! Prežila som s Owenom a Marcusom roky a ešte stále chcem skončiť vtedy, keď bude ten pravý čas. Čiže nie až vtedy, keď umriete od nudy xDD. (Nezabudli ste, kde sme skončili? Marcus a Owen sa presťahovali a môj maličký "zabudol" na istý ... list!)
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
- - - - - - - - - - - - - - -
Nočná lampa vedľa postele vydávala akurát tak slabé svetlo, aby zaliala len jeho polovicu postele, hoci mal pocit, že práve on je ten, ktorý sa pozvoľna ponára do tmy.
list
Sedel meravo, až mu z napätia tuhla šija. Už asi pol hodinu hľadel na list, ktorý si v mdlom svetle znova a znova predčítal. Slová úhľadného rukopisu mladej ženy, ktorá si za každých okolností dávala pozor na svoj štýl, akoby vystupovali z papiera a ich dôraznosť a … šokujúcosť ...vrhala tiene na husto popísanú stránku. Na stránku jeho života.

Teraz už chápal, prečo tak prekvapivo pokojne prijala oznámenie, že sa sťahuje o pár poschodí nižšie k Owenovi. Iba sa opierala o stenu a so založenými rukami sledovala ako prenášajú jeho veci, vedela, že si list ešte neprečítal a nechcela pichať do osieho hniezda kým to nebolo nevyhnutné.
A toto je naša prvá noc - horko si pomyslel Marcus, uzavretý v bubline prázdnoty, ktorý držal pocit, SKUTOČNÝ pocit z pravdy, ktorú práve zistil, na uzde ticha a zmeravenia spôsobeného prvotným šokom.
Prvá noc ich spoločného života. V ich prvom byte, v malom prenajatom priestore, v ktorom premilovali pár hodín, nezviazaní časovou tiesňou, tajnosťami a pocitom závislosti, opití náhlou slobodou a neutíchajúcou láskou.
A teraz sedel a cítil, ako mu štíhle telo zapĺňa zvláštny chlad, hoci ešte pred chvíľou mu každú minútu spôsobovala príval horúčosti Owenova ruka, spočívajúca pod prikrývkou na jeho stehne. Ležal vedľa neho a pravidelne odfukoval, ukolísaný do spánku uspokojením od svojho mladého milenca, ktorý bol dnes prekvapivo neúnavný a ako vždy, oddaný, a občas ho zo spánku stisol a intenzívne mu pripomenul, čo sa medzi nimi dialo.
V jeho subtílnom priateľovi sa však zatiaľ stupňovalo čosi zvierajúce a znepokojujúce, čosi čo stúpalo z listu a oberalo ho to o dych, až mal nakoniec pocit, že sa zadusí.
To nie je možné! To nemôže … NESMIE to byť pravda! - Marcusovi hučalo v spánkoch. Husto popísaný list, nepríjemne sarkastický a chladný, až si nahováral, že mu z neho skrehli prsty, mu spadol na posteľ. Ako v polomdlobách vysunul nohy z pod prikrývky. Owenova ruka stisla naprázdno, na čo hneď pootvoril sivé oči. Marcus naboso, iba v krátkych pyžamových nohaviciach, akosi nekoordinovane vycupkal zo spálne. Owen sa pozvoľna prebúdzal, už ako tak vnímal Marcusovu vzdiaľujúcu sa siluetu.
Marcus po tme prešiel do miniatúrnej kuchyne. Doteraz sa v ňom pocity zbierali a na okamih akoby sa uzatvárali do poskakujúcej škatuľky, ktorá teraz pod ich náporom vybuchla. Takmer rozrazil dvere od balkónu a hoci bola studená januárová noc, vystúpil na malý betónový štvorec, kŕčovito zovrel železné zábradlie a prudko nasal ľadový vzduch. Konečne sa nadýchol. Zmätené útržky Sherriných slov, ktoré mu chaoticky vírili v hlave, ho svojím hrozným významom takmer zadusili.
Dýchal nahlas, roztrasený zimou, ktorá mu zaliezala pod kožu, rozšírené modré oči upreté na nočné svetlá pod sebou a dúfal, že nájde silu neuveriť. Zopár minút zotrval v skľučujúcej samote. Lenže o krátky čas mu čosi dopadlo na nahé ramená. Strhol sa úľakom, ale chrbtom narazil o ďalšie telo, vyššie a mužnejšie, Owen ho zabalil do deky a oblapil ho rukami.
"Preboha, Marcus, chceš zamrznúť?" - znel celkom čerstvo.
Pri dôverne známom hlase sa úplne uvoľnil. Ani si neuvedomoval, že sa mu spustil do náručia tak oddane, až s ním Owen musel klesnúť na prah balkóna.
Pootočil si ho k sebe a pritisol si ho na nahú hruď. Vlastne bol ešte celý nahý, ale nevenoval tomu pozornosť, hoci musel mrznúť oveľa viac ako kôpka nešťastia, ktorá sa pri ňom rozochvene chúlila.
"Čítal som to," už iným, opatrnejším, tónom mu zašepkal do havraních vlasov. "Teraz. Preletel som to očami … myslím, že to podstatné som zachytil."
"Moja mama nie je moja mama," - Marcus ne neho nehľadel, len sa k nemu pevne tisol a chvejúcim sa hlasom dodal. "A môj otec nie je môj otec."
"Anjelik, teraz pôjdeme dovnútra," - pohládzal ho po hlave, "upokojím ťa a potom sa o tom..."
"Moja mama zomrela!" Marcus mu do toho skočil, akoby ho ani nevnímal; mal o niečo pevnejší hlas, nasilu zadržiaval chvenie. "Vrátil som sa zo školy a ona ležala na pohovke v obývačke. Myslel som si, že..."
"Anjelik!" šepol naliehavejšie.
"...že si poobede trochu pospala. Lenže ona..."
Nastalo krátke ticho, ale Owen sa mu do neho už neopovážil vstúpiť. So zatajeným dychom čakal. Marcus mu o tom dni nikdy nerozprával.
Uvedomil si, že on sám sa na to nikdy nespýtal. V návale neobvyklého pocitu previnenia mu prudko pošúchal skrehnutý chrbát, aby pre neho spravil aspoň niečo.
"Mala studené čelo," pokračoval chlapec, náhle tak vzdialený a zamyslený. "Uvedomil som si, aká je bledá… bola biela ako… Viac si nepamätám, viem, že...on... ma našiel sedieť pri nej... sedel som na okraji pohovky a... dúfal som, že sa... že sa zobudí," - zrazu sa prudko nadýchol a objal Owena rukami. "Tak zomrela moja mama a ja som ju oplakal! To je ona preto už mamu nemám. Žiadnu INÚ mamu nemám!"
"Rozumiem," prehovoril Owen a snažil sa postaviť, lenže Marcus ešte vôbec nespolupracoval. "Viem, čo tým chceš povedať, anjelik. A nikto ťa nesmie nútiť prijať ju ako... ako niekoho TAK blízkeho, ty jej nič nedlhuješ, pretože ona tu vôbec nebola."
"Možno to myslela naozaj dobre," hlesol.
"Ale no tak, Marcus, máš príliš dobré srdce. Povedz mi, čo teraz voči Sherry SKUTOČNE cítiš?"
Nezamýšľal sa. Vytrysklo to z neho jednoznačne a rýchlo. Konečne k nemu vytočil tvár. Oči sa mu leskli.
"Ja... neznášam ju!" dostal zo seba.
Aká nezvyčajná emócia... na teba - pomyslel si Owen, ale mal pre ňu pochopenie.
Až vtedy sa Marcusovi zachvela spodná pera a po tvári mu stiekli slzy.
Owen ho pevne chytil a tentokrát s ním už vstal. Zdvihol ho ľahšie, akoby zdvihol hocijaké dievča, chlapec mal sotva cez 50 kíl a ešte mu aj pevne visel na krku a ticho vzlykal.
Neznášal, bože, ako ju práve v tejto chvíli neznášal! - až ho desili jeho vlastné pocity, pevne pred nimi zatváral oči, cítil, ako ho Owen nesie späť do spálne, ale jeho emócie boli čitateľnejšie ako ten hrozný list, ani len by nemohol sám seba klamať - Už teraz neznášal fakt, že práve ONA je jeho pravá MATKA, neznášal ju za to, že nenechala jeho mŕtvu mamu byť jeho mamou!
Vnímal, ako si ľahol do mäkkého. Pootvoril zaslzené oči, zatiaľ čo ho Owen prikrýval.
Veľa toho už nenaspal a Owen s ním. No bol mu nesmierne vďačný za to, že ho neustále chlácholil, keď plakal. Sám vedel, že už je veľký na to, aby nariekal ako malé decko, lenže tento muž bol jediný, pred ktorým žiadnu pohnútku nedokázal zastaviť a ani len skrotiť.
Jeho minulosť sa rozpustila ako obláčik pary a namiesto nej nastúpila nová realita. Až zúrivo nechcená, nepríjemná skutočnosť!
**********

 


Komentáře

1 Bublinka Bublinka | 9. prosince 2009 v 7:56 | Reagovat

juchuchúúú, tak nám to opäť začína :))) poprosím si pridávať v pravidelných intervaloch každý deň aspoň 2 časti, ďakujem xDDDD

2 Polly Polly | 9. prosince 2009 v 8:07 | Reagovat

ehm ehm.,.. tak kazdy druhy den to mas :)

3 Tsuu Tsuu | 9. prosince 2009 v 9:19 | Reagovat

O_O ja som sa dockala!krasne to je!tesiim sa na dalsie!

4 Polly Polly | 9. prosince 2009 v 9:28 | Reagovat

:)

5 Arisu Arisu | 9. prosince 2009 v 16:28 | Reagovat

rozmyslam ze si to precitam zas od prveho dielu:D

6 Tia Tia | 9. prosince 2009 v 16:41 | Reagovat

Pôvodne sa mi vôbec nechcelo citat lebo som akasi otapena este zo skoly ale napokon som to zhltla za 10 minut nedalo sa od toho odtrhnut chudak Marcus supom daj dalsiu cast a bud k nemu dobra:)

7 Lucy Lucy | 9. prosince 2009 v 16:51 | Reagovat

jaj:D strasne dakujem, je to super, tak mi ti dvaja chybali, ze som si to ani neuvedomovala az teraz:D diki, supom dalsiu cast:D

8 Polly Polly | 9. prosince 2009 v 17:50 | Reagovat

[5]: :) mojo... potom hadz komenty, som zvedava na tvoj nazor na urcite konkretne situcie xD

[6]: no nemozem zarucit, Marcus je rodena obet xD

[7]: nie je zac xD

9 Tia Tia | 9. prosince 2009 v 18:30 | Reagovat

[8]: ale on si chudacik nazasluzi aby si ho trapila:D

10 Polly Polly | 9. prosince 2009 v 18:49 | Reagovat

nemboj, nebude sa trapit iba on :)

11 verushka verushka | Web | 9. prosince 2009 v 19:17 | Reagovat

jáj po takový dlouhý době sem se nějak nemohla zorientovat, ale už sem zase doma :) já nevím, ale mě příde, že už sem to věděla dřív že sherry je jeho mama....čím to? nebyla už dřív někde narážka?

a souhlasím s bublinkou proč troškařit a jednou za dva dni? když je toho dosti a dosti....už se moc těším na pokráčo

12 Polly Polly | 9. prosince 2009 v 20:11 | Reagovat

[11]: to preto, pretoze MPD III. skoncilo tak, ze Sherry Geroldovi v galerii hovorila, ze je Marcusova matka a ze sa mu z toho vyznala v tomto liste.... ked ho Marcus dostal, bolo to prave vtedy, ked ho Owen prekvapil tym, ze pre nich prenajal byt a v navale radosti na list tak trochu pozabudol a takto skoncila trojka :)
cize teraz zaciname presne tam, kde sme skonicili (nie je tam obvykla jednorocna pauza)

juj, ked ja nechcem, aby to tu bolo prepoviedkovane xD kazdy druhy den,t o je moja klasika...

13 Arisu Arisu | 9. prosince 2009 v 21:11 | Reagovat

[8]: no tak potom tu mas prvy: strasne fluffy part a to mam ja velice rada take fluffy veci.. hlavne ked typ ako owen je taky ochranitelsky... no ach proste:D jaj:D

14 Polly Polly | 9. prosince 2009 v 21:20 | Reagovat

xDDDDD jj, malicky rozklepany anjelik a velky ochranca Owi - to si uzivam aj ja xD

15 Arisu Arisu | 9. prosince 2009 v 22:52 | Reagovat

ale sak.. joj sak to je take zlate:D

16 Eressië Eressië | Web | 10. prosince 2009 v 16:10 | Reagovat

no...wow... už som skoro ani nedúfala a ty ma takto prekvapíš :) som nesmierne rada, strašne my tí dvaja chýbali a teraz sú späť... dakujem :)

17 Polly Polly | 10. prosince 2009 v 16:31 | Reagovat

[16]: nie je zac :)

18 Lady Crow Lady Crow | Web | 10. prosince 2009 v 21:51 | Reagovat

polly, vyznala som ti uz niekedy lasku? :D:D boze, tu poskakujem na stolicke jak diva a nezaspim teraz! juuuuj, uz chcem pokracovanieee :D

19 Polly Polly | Web | 11. prosince 2009 v 8:18 | Reagovat

[18]: som z tvojho vyznania dojata xDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama