poviedka: ČISTÉ RÁNO (5. časť)

27. října 2009 v 18:05 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Obliekla si biele tričko bez rukávov.
Zahľadela sa na seba do zrkadla. Biele tričko, biele nohavice. Claytonovi sa to nebude páčiť.
Zazívala. Zahľadela sa na svoju tvár. Bolo na nej vidno, že je unavená. Čosi v jej očiach postupne pohasínalo. Kedykoľvek sa dostala do obdobia, v akom teraz je, obávala sa, že to čo v nej zhaslo, akýsi vnútorný životný plamienok, v nej už nikdy nezasvieti.
Klesali jej viečka. Nespala. Nevstávala. Žiadne čisté ráno. A čo sú to vlastne čisté rána? Vstať, zobudiť sa, povedať si - Ako dobre som sa vyspala. Ráno je čisté. Pretože spánok zmyl hriechy a trápenia minulého dna. Alebo jednoducho len proste vstať.

Lenže ona nevstávala. Nevstávala, pretože nespávala. Zle pocity v nej nemizli, nemali hranice a nič ich nezmývalo.
,,Marla, ponáhľaj sa!,, začula zdola mamu. ,,Idem do práce, odveziem ťa do školy.,,
Obrátila sa, obliekla si sveter a vyšla z izby. Nedokázala sa ponáhľať. Najväčšou nevýhodou nespavosti bolo, že človek ňou trpiaci sa postupne dostal do prapodivného stavu, kedy noc a deň splývali a nakoniec celá realita, celých 24 hodín, bolo len akési polosnové tápanie bez cieľa.
Vyčerpane sa oprela o zábradlie a zahľadela sa dole do haly, odkiaľ k nej vzhliadla mama.
,,Neželám si, aby si sa dnes v noci niekde túlala,, povedala.
,,Je predsa piatok. Mám sedieť doma na zadku?,,
A sedieť a sedieť - v duchu si dodala Marla - Celú noc?
,,Mám o teba strach, keď viem, že z mesta miznú deti.,,
Marla sa otočila a s napoly zatvorenými ocami rýchlo schádzala schody. Zrazu do kohosi vrazila. Bolestivo jej zovrel ramená. Otvorila oči a mala pred sebou košeľu svojho otca. Vzhliadla k jeho tvári. Nasucho prehltla. Nemala rada, keď sa jej nečakane priplietol do cesty.
,,Mám pocit, že ja rozhodne nezmiznem,, zašepkala mu.
Takmer až odovzdane sa mu zahľadela do očí. Keď sa obaja neusmievali, podobali sa na seba viac ako keď sa napríklad smiali. Hoci sa spolu vlastne vôbec nesmiali.
,,Nemaj strach,, povedal pomaly. ,,Môžem ti sľúbiť, že teba sa ani nedotkne...Srdiečko.,,
Pustil ju a obišla ho. Verila mu viac, ako by predpokladal.
**********

Možno už bola ja polnoc. Možno ešte nie. Bola však už noc a Marla za ním prišla, akoby bol deň. Tiež nespal. Nie však preto, že by nemohol. V tom bol medzi nimi zásadný rozdiel. On nechcel. Lenže ona nemohla.
Držal ju za ruku a o krok pred ňou schádzal do tmavej pivnice, mierne pootočený na ňu, aby videl jej tvár, keď zbadá jeho svet.
Pootočil vypínacom. Po slabom šťuknutí sa zažalo mdlé svetlo.
,,Vitaj v mojej druhej izbe,, povedal. ,,Ak by v pivnici nebola zima, bola by mojou jedinou, ale teraz je len najmilšia.,,
Marla si obaja ramená, pretože mala len bledoružové tielko. Sveter zostal ležať v jeho ,,prvej,, izbe.
Zostala na mieste. Nepôsobila zarazene, na mnoho vecí si u neho už zvykla. Iba stála a hľadela pred seba. Pri každom zmapovaní ďalšieho a ďalšieho kúska miestnosti sa jej do srdca vkrádalo čoraz viac smútku. Pivnica pôsobila biedne, nie však fyzicky úboho, ale biedne na dušu. Mala tmavé, špinavé steny a bola chladná ako ľadovňa. Každým dňom o niečo pohasnutejsí pohľad jej mlčky padol na neprívetivú posteľ s kovovou konštrukciou. Rozhádzané vankúše prezrádzali, že na nej občas skutočne spáva.
Nemala jediné okno. Žiarovka zo stropu visela celkom holá, iba na kábli. Ticho bzučala a praskala, jemne a s prestávkami, ako napnuté nervy akéhosi úbožiaka.
Sledoval je pozorným pohľadom, keď sa konečne pohla z miesta a pozvoľna prechádzala k posteli. Mäkké svetlo žiarovky jej len nebadane dopadalo na tvár. Pokožka na nej sa javila sinavá a kruhy pod ocami ešte výraznejšie aké boli. Vyzerala vyčerpane, úplne znavene. Pôsobila, akoby v temnej, pivničnej izbe žila ona, nie on.
Stála pred posteľou a hľadela na nápis Nachaš, ktorý bol vyrytý do popraskanej steny nad ňou. Priehlbiny steny zapĺňala tmavobordová, miestami zhnednutá, farba. Ťažko povedať, či kedysi bola sýto červená. Tu dole muselo sčernať všetko. Odtiaľto, sediac na kovovej posteli, sa svet hore musel zdať tmavý, pesimistický, či aspoň čiernobiely, nič pozitívnejšie nepripadalo v úvahu.
,,Čo znamená Nachaš?,, spýtala sa.
Clayton prišiel bližšie, ale zostal jej stáť za chrbtom.
,,Nachaš je po hebrejsky had,, vysvetlil. ,,Slovo Nachaš sa používalo ako symbol Satana.,,
Chvíľu ešte na nápis hľadela, potom jej clivý a zastretý pohľad dopadol na malý okrúhly stolík vedľa postele, z ktorého sa olupoval zelený náter. Stála na ňom šálka kávy.
Zbadal, kam hladí.
,,Pochopil som, že veľa nocí nenaspíš. Spravil som ti kávu, keď ako si zavolala, že prídeš, aby si bola sviežejšia. Obávam sa, že už vychladla.,,
Nič nepovedala, hoci pocítila príval vďačnosti. Zobrala studenú kávu a odpila si z nej.
Znova však jej pozornosť upútal Nachas. Zo stien sálala vlhkosť. Centrom izby však bol nápis, preto mala pocit, akoby šíriaca sa vlhkosť sálala priamo z neho.
Clayton si sadol na okraj postele.
,,Odíď,, náhle povedal.
Prekvapene naňho pozrela.
,,Ako to myslíš?,, spýtala sa.
Hruď jej na okamih zovrela úzkosť.
,,Si vyčerpaná Marla,, prehovoril a hľadel na ňu očami rozšírenými ako dieťa. ,,Netuším, čo sa vôkol teba alebo v tebe vlastne deje, ale evidentne si svojim životom vyčerpaná. Cítim tvoju nespokojnosť. Niekedy sa mi zdá, že by som sa jej mohol dotknúť. Más čoraz vyčerpanejší pohľad Marla. Zeleň tvojich očí tmavne. Vidím, ako ta čosi ubíja. Čosi ta v sebe dusí, či ktosi vedome dusí teba. Odíď Marla,, znova zopakoval. ,,Ja odídem s tebou. Ja chcem. Zbalíme sa a vypadneme niekam, kde budeš môcť znova dýchať.,,
Pozerala naňho pokojne, až rezignovane, no napriek všetkému pokrútila hlavou.
,,Nemôžem odísť,, povedala a polozila šálku na stolík.
,,Môžeš, čo len chceš.,,
,,Nie, Clayton, ja si nezľahčujem život satanizmom, ktorý mi všetko dovolí. Ty hlupáčik. To nie je len tak. Zbaliť si kufor a odísť kam ma nohy ponesú. Mám záväzky.,,
,,Myslíš priateľov?,,
,,Opustiť miesto znamená opustiť aj ľudí,, nepriamo odpovedala.
Znova hľadela na nápis. Nechcela si predstavovať ako odchádza, predstava sa jej príliš páčila. Radšej premýšľala nad farbou na stene. Hoci jej v skutočnosti už pri prvom pohľade bolo jasné, o čo vlastne ide.
,,To nie je farba, však?,, povedala so smútkom v hlase a rovnako naňho aj pozrela.
Vytiahol z vrecka riflí vreckový nožík a opätujúc jej pohľad si pomalým pohybom rozrezal zápästie.
,,Chceš aj ty niečo napísať?,, spýtal sa.
Nenáhlivo k nemu pristúpila. Cítila sa ako umiestnená v priestore mimo plynutia času. Nebolo potrebné sa s čímkoľvek ponáhľať. Nebolo potrebné riadiť sa v jeho pivnici, vlhkej a tajnej, akýmikoľvek zaužívanými pravidlami.
Chytila jeho poranenú ruku a priblížila si ju k perám. Vlastným jazykom mu zo zápästia zlizla krvavú čiaru. V ústach sa jej rozliala chuť cudzej krvi, ale neprišlo jej z nej nevoľno. Mala pocit, že v momente, ktorý nastal, nemohla spraviť nič inšie, čím by dosiahla väčšiu blízkosť a puto, ktoré náhle zúfalo s kýmsi postrádala.
Nevyzeral, že ho rozhádzala, hoci povedal.
,,Zo začiatku som sa ti isto zdal zvrátený. Lenže ty si pod vlastnou škrupinou povrchnej normálnosti väčší psychopat ako ja.,,
Nedotklo sa jej to. Nepoužil tón, ktorý by sa jej mal dotknúť.
Pohladila mu tvár.
,,Poďme preč,, znova povedal. ,,Či už podvedome alebo naozaj, ty chceš.,,
Krútila hlavou ako predtým a hľadela mu priamo do očí, ktorú sa k nej prosebne zdvíhali.
,,Nemôžem odísť, kým tu mám niekoho...niekoho kto ma tu drží a komu budem zároveň chýbať.,,
V mysli sa jej na okamih vynorila najbližšia tvár. Jej priateľ.
,,Podľa mňa tu už nikoho nemáš,, podotkol.
Srdce jej na okamih zastalo. Dlho mlčala. On ju len sledoval. Nikdy nerušil jej myšlienky.
Potom mu chytila vybielenú tvár do dlaní a bozkávala ho. Klesla s ním na kovovú posteľ. Rovnako pomaly, ako sa v pivnici od začiatku neustále musela pohybovať, mu rozopínala košeľu. Sústredila sa zrazu len na neho, pretože inak by musela kričať. Jednoducho by zo všetkého svojho napätia, ktoré v nej stupňovala ako chrliacu lavínu jeho posledná veta, kričala.
Ako ona na neho, sa aj on sústredil na ňu.
**********
 


Komentáře

1 kaena kaena | Web | 28. října 2009 v 9:22 | Reagovat

http://sagaraa.blog.cz/

2 kaena kaena | Web | 28. října 2009 v 9:23 | Reagovat

máš mocinky krásný blog :D:D
nechceš spřátelit???

3 Polly Polly | 28. října 2009 v 13:17 | Reagovat

kaena: obavam sa, ze by som nebola nijako vzorny spriatelenec, takze asi nie ;)ale dakujem za navrh

4 kuroyume [aka kuroi kitsune] kuroyume [aka kuroi kitsune] | Web | 28. října 2009 v 13:36 | Reagovat

Nekdy si rikam, jestli je to opravdu tak slozite - sbalit se, jen tak, z niceho nic, a odejit, ode vsech.
Ale aby to mel "ten" ucinek, clovek by asi musel jit sam, beze vsech.
(to jen uvazuji nad tou Claytonovou nabidkou)

5 Polly Polly | 28. října 2009 v 13:59 | Reagovat

[4]: aj ja som si to parkrat v zivote vravela - co tak sa zbalit a odist? ... dokonca raz som uvazovala nad tym, ze tiez opustim vsetkych a vsetko...ale nakoniec vnutorne puta su silnejsie ..ci chcem alebo nie...
hoci mi to v istej chvili v zivote prislo ako jednoduchsia cesta zivotom - odist od vsetkeho a vsetkych..
niekdy si vravim, ze by stacilo vstupit do klastora xD ale za to by som sa asi dostala do Pekla xD

6 StandyB StandyB | Web | 1. listopadu 2009 v 16:07 | Reagovat

do klastora?... boze zavaruj...

myslim si ze clovek ktory odide a opusti vsetko a vsetkych nikdy naozaj nemiloval....miluje len tak najviac seba...tym ze odides chce si ulachcit cestu a boji sa postavit svojim problemom celom....takych ludi nazyvam zbabelci...

nech si hovori kto chce co chce...ze to bolo neviem ake pre neho tazke....ked neostane a nebude sa sanzit riesit problemi ktore z casti si zapricinil sam je to od neho sebcke ....

7 Suesy Suesy | Web | 5. listopadu 2009 v 12:40 | Reagovat

A zase ja keď to vezmem spätne, tak tiež v jednej situácii som niečo mohla riešiť inak, a ten odchod by bol najlepší, nie až taký úplný, len zmeniť jeden život za iný, aj v rámci jedného mesta, ale tak vraj sa oplatí kvôli niekomu odísť a zase aj kvôli niekomu zostať ... ja by som sa nedokázala zbaliť a odísť, len tak .....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama