poviedka: SÚRODENCI (Finále)

16. září 2009 v 6:32 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Lynne sa lakťom opierala o klavír a clivo sledovala knihu ruskej konverzácie, ktorá na ňom zostala pohodená po Tristanovom odchode.
Už bol preč štyri dni. Vedeli, že je u Mika, ale to ju nijako neupokojilo. Celé tie štyri dni v noci nezažmúrila ani oka. Hľadela na tmavé nočné steny, až mala miestami pocit, že na ňu padajú celou ťarchou jej viny znásobenej aj Tristanovou. Mala naňho totiž teraz veľmi ťažké srdce. Zasa len zdúchol a ju doma nechal samučičkú ako prst, aby sa pod Rogerovým vydeseným pohľadom sama vysporiadávala so svojimi sebadeštrukčnými myšlienkami.

Rozmýšľala o smrti. Stále. Aj teraz. Zahľadela sa na svoju mamu ako sedela priamo na koberci opretá o nízky stolík a hoci izbu zalievali horúce slnečné lúče, myslela zase len na ticho, prázdnotu a bezproblémovosť, aké zo sebou prináša smrť.
Jej mama jej obcas čosi povedala, asi mala pocit, že sa rozprávajú a popritom pri rozhodenej kôpke šekov vypisovala veľkú hrubú knihu, v ktorej viedla celý domáci rozpočet. Bola typickou účtovníčkou. Zapisovala ja to, koľko im pridala na vreckové, aby im to budúci mesiac mohla vyúčtovať, rovnako ako viedla vreckové, ktoré si medzi sebou dokonca dávali aj oni, rodičia.
Účtovníctvo kazí charakter - náhle zmenila tému premýšľania Lynne a ďalej na ňu upierala unavené oči - Účtovníci sú poznať na prvý pohľad, tie úradnícke krysy.
Spomenula si, že v časopise raz čítala, že úradníci sú pre svoje povolanie natoľko suchopárni, že sa ešte aj milujú menej ako všetci ostatní.
Takže ich otec si v tom prípade veľmi neužije, zatiaľ čo ich vlastné deti sa spolu milujú možno viac ako... - nedokončila myšlienku, lebo sa jej zdala znervózňujúcejšia ako dumanie nad smrťou.
,,Čo si myslíš, kedy sa nám Tristan vráti?,, znova sa po dlhšom čase ozvala jej mama, avšak zrak od šekov nezdvihla.
,,Neviem,, mdlo hlesla Lynne.
Do obývačky vošiel Roger a mieril ku klavíru, pretože si chcel zahrať. Keď zbadal, že sa on opiera Lynne, hneď zastal. Škaredo po ňom zazrela, aby ho odplašila a on sa skutočne obrátil a náhlivo zmizol. Ich mama si ani nevšimla, že bol v miestnosti.
,,Aj tebe chýba?,, znova sa pýtala.
Hlavne v posteli - cynicky si pomyslela Lynne.
,,Aspoň neotravuje,, povedala.
,,Čo si myslíš, prečo utiekol?,,
,,Neviem. Preskočilo mu.,,
,,Lynne?,, náhle ju oslovila inším, akoby opatrnejším tónom a vzhliadla k nej.
Lynne na ňu bez života hľadela. Tvár mala az popolavo sivastú a pod ocami výrazné kruhy.
,,Hmm...?,, unavene zareagovala.
,,Nevrav mi, že nevieš, čo sa mu stalo,, neveriacky podotkla mama.
Lynne mlčala.
,,Lynne, čo sa deje?,,
,,Neviem, čo by sa malo...,,
,,Si bledá Lynne, pozri sa do zrkadla ako vyzeráš. Más kruhy pod ocami.,,
,,Zle som spala.,,
,,Čo vás zožiera Lynne? Teba aj Tristana.,,
Lynne mlčala, lenže čím dlhšie si vzájomne opätovali pohľady, tým viac sa jej chcelo povedať pravdu.
,,Čo ťa trápi?,, znova sa spýtala a tým to este zhorsila.
Vedela, že ak to vyklopí, nastane pre ňu nové peklo. Ale nesmierne ju nutkalo odľahčiť si aspoň na ten jeden okamih, jeden jediný okamih, kedy otvorí ústa a rozochvene to zašepká, alebo to zlostne, či znechutene vypľuje a vychutná si kratunkú úľavu, kedy sa potom, čo to z nej konečne vyšlo, slobodne nadýchne, až ten mylný pokoj uplynie a na jej ťažko skúšané bedrá sa zosype priehršť výčitiek.
Hnedé oči jej mamy na ňu spýtavo hľadeli, no čím dlhšie mlčala, tým viac jej pohľad strácal sústredenosť.
Preto už prestávala váhať a pomaly otvárala ústa, zatiaľ čo jej mama stratila trpezlivosť a pohľad jej skĺzol do knihy.
,,Mami, ja...,, začala, pričom vnútorne to s nou len tak mávalo, náhle sa bála, že sa jej podlomia kolená.
,,Niečo mi tu chýba,, zamyslene podotkla jej mama.
,,Čo-čože?,, zmätene sa zarazila.
Jej mama na ňu rýchlo pozrela.
,,Chýbajú mi tu nejaké ústrižky zo šekov.,,
,,Čože?,, znova povedala Lynne a zaklipkala viečkami,
akoby práve precitla zo sna.
Jej mama však už bola mysľou inde.
,,Lynne, chod hore do nasej spálne. Otvor skriňu, kde držím šeky a iné doklady. V pravom rohu by mala ležať veľká biela obálka. Dones mi ju, prosím ta.,,
Lynne na ňu chvíľu rozčarovane hľadela, avšak po chvíľke si uvedomila, že rozlietané myšlienky jej mamy jej pravdepodobne zachránili kozu. Preto nakoniec s povzdychom vyšla z obývačky.
Pomaly vystupovala po schodoch a hore rovnako nenáhlivo zamierila do rodičovskej spálne, premýšľajúc nad tým, že sa pred niekoľkými minútami takmer sama stiahla na ešte väčšie dno, do akého už padla.
Otvorila malú skriňu na stene a hľadala na kôpke papierov jednu bielu obálku. V oboch rohov ležali veľké obálky. Tú pravú zobrala a bez záujmu nou zatriasla.
Ktorú chcela? Pravú alebo ľavú?
Zobrala aj ľavú, ale pre istotu ju otvorila. Zatriasla nou a do ruky jej vypadla listina, na ktorej jej do očí ako prvé udrelo Tristanovo meno. Mimovoľne skĺzla pohľadom nižšie.
Cosi jej nesedelo. Najprv ani nechápala, hoci to bolo nad slnko jasné.
Znova si to prečítala. Doposiaľ vyhasnuté oči prekvapene rozšírila a v jedinom okamihu sa jej do nich vrátil život, keď znova a znova čítala a čítala, čo už prečítané aj pochopené mala.
Z obálky vytiahla ďalšie dve listiny a preštudovala ich.
Pozvoľna jej poklesla sánka.
Unavenú myseľ jej náhle zaliala čiastočná úľava, avšak aj tú nie celkom naplnenú úľavu si nesmierne vážila.
Vyšklbla papier z obálky a vybehla zo spálne s energiou, aká sa v nej pred niekoľkými minútami vôbec nenachádzala.
Zbehla schody a dole akurát vpadla do náručia svojej udivenej mame, ktorá sa rozhodla ísť si po šeky sama.
Lynne ju necitlivo odsotila a doslova rozrazila vchodové dvere.
Halu prežiaril náhly príval slnka a znova, keď sa dvere zabuchli, upadla do polotieňa.
Jej mama stála na mieste a nechápavo hľadela k dverám, ktorými pred okamihom zmizla Lynne.
**********

Tristan zišiel schody z poschodia Mikovho malého domu zariadeného v štýle rozlietaného pubiša. Ešte aj na stene v obývačke viseli plagáty. Žilo sa u neho dobre, Mike stále lietal po diskotékach a kluboch a Tristan ani nemusel ísť do školy, pokiaľ sa mu nechcelo. Nebyť toho, že jeho nálada bola neustále na bode mrazu a výčitky svedomia zo všetkého, čo dopustil, aby sa stalo, sa neznesiteľne stupňovali, by skonštatoval, že toto je život, po akom od nepamäti túžil.
Zastal na schodisku takmer až dole a dosadol na jeden schod. Smutnými očami sa zahľadel na priesvitný telefón, ktorý pri zvonení svietil, čo bol na schode polozený. Nedalo sa povedať, že by nábytok a iné veci v Mikovom dome spolu ladili. Ani povliečky na vankúšoch a prikrývkach neboli rovnakej farby. Ale svojim spôsobom to malo cosi do seba.
Tristan váhavo natiahol ruku a polozil ju na slúchadlo. Mal pocit, že by bolo správne zavolať Lynne. Nemal tušenia, čo by jej povedal, ale zhrýzalo ho, že ju doma nechal samučičkú.
Zatiaľ čo on sa Mika napchával nezdravými jedlami a blicoval si, ona bola so svojim pálčivým problémom doma, celkom sama musela chodiť do školy, jesť zdravo a znášať pocity previnenia a strachu z odhalenia pri každom pohľade na rodičov a Rogera.
Preboha, čo to spravil! Musí sa cítiť ako topiaca sa v mori. Mal zostať a topiť sa s ňou.
Stiahol ruku zo slúchadla, lebo mu napadlo, že asi použije mobil a tiež jej zavolá na mobil, aby bolo isté, že zdvihne práve ona.
Ale nerobil nič. Len sedel a hľadel kdesi nikam, doslova paralyzovaný pocitom prázdnoty, totálneho otupenia, v ktorom nenachádzal žiadne správne slová pre svoju sestru, lebo bola aj jeho milenkou a k tomu už ťažko čosi dodať.
Ach, bože, ako sa k tomu vôbec dostali! Veď spolu vyrastali, ako len po nej mohol zatúžiť! Čo ich viedlo k tomu, aby všetky normy zahodili za seba a takto neodpustiteľne sa pošpinili a vohnali sa do pasce vecného strachu z odhalenia?!
Začul ako Mike pomaly zostupuje po schodoch. Sadol si vedľa neho a neobvykle vážne na neho uprel svoje väčšinou šibalské oči, zatiaľ čo Tristan ďalej bez života hľadel kdesi pred seba.
,,Chcel som len zavolať Lynne,, mdlo prehovoril, hoci Mike sa ho na nič nepýtal.
,,Volaj si komu chceš, o účet mi nejde, už aj bez teba som to s volaním prešvihol,, - pohodil ramenom Mike. ,,Chcem iba vedieť, čo sa ti stalo?,,
,,Čo by sa malo...už mi doma proste všetci liezli na nervy...,,
,,Klišé!,, odvrkol Mike. ,,Koho chceš oklamať?! Veď vyzeráš ako žijúca mŕtvola.,,
Tristan ďalej hľadel priamo. Hruď mu zovrela úzkosť a na okamih mu utlo dych. Mal obavy, že sa potupne rozplače.
,,Viem aj bez teba, že vyzerám zle,, sťažka zašepkal.
,,Prečo?,,
,,To je moja vec.,,
,,Pokým žiješ v mojom dome je to aj moja vec.,,
Tristan k nemu rýchlo a s ublíženým výrazom otočil tvár. Mike pokračoval.
,,Si u mňa už štyri dni a ak tu chceš žiť naďalej, radím ti, aby si vyklopil pravdu.,,
Tristanovi sa proti jeho vôli rozochvela spodná pera.
,,Ak ti vadím, zbalím sa a...,,
Mike zdvihol ruku.
,,Tak som to nemyslel. Ale dobre vieš, že ak ti niekto za prúser nespraví kázeň, tak som to práve ja. Tvoj stav ma skutočne znervózňuje Tristan. Čo je vo veci?,,
Tristan sa premáhal z celej sily, zatiaľ čo hnedé oči sa mu čoraz viac leskli.
Vnútro mu rvalo nutkanie kričať a jačať, až by vyziapal všetko hrozné, čo má na srdci.
,,Urobil som niečo neodpustiteľné strýko Mike,, počul sa ako vraví jedným dychom.
,,Ale čo?,,
,,Niečo...,,
,,Čo?!,, dôrazne ho prerušil Mike.
,,Ja...,,
,,Čo?!,,
Dobre vedel, ze ho hecuje.
,,Chceš to vedieť?,, Tristan zvýšil chvejúci sa hlas. ,,Chceš to skutočne vedieť?!,,
,,Áno!,,
,,Je mi z toho na vracanie...,,
,,Čo si spravil?!,, teraz uz vykríkol Mike.
,,Preťahujem vlastnú sestru!,, zrazu mu zvrieskol do tváre Tristan.
Mika to zaskočilo a na okamih stratil slová. Lenže vynervovaný Tristan vybuchol ako sopka.
,,Preťahujem vlastnú sestru!,, zúfalo kričal ďalej, pričom po lícach mu stiekli slzy. ,,Stačí?! Ja si preťahujem vlastnú sestru! Mám u nej v posteli vyhriate miestečko! Chápeš?! Preťahujem si sestru!,,
Chcel kričať ďalej, lebo myslel, že nebude schopný prestať, ale celkom náhle a nečakane ho zarazil nepredvídaný zvuk.
Bolo to kruté. Veľmi kruté. Akoby navyše dostal aj facku.
Smiech. Bol to stupňujúci sa smiech.
Tristan stíchol, akoby uťalo, zhlboka a nahlas dýchal, pričom zčervenalé oči rozčarovane upieral priamo na Mika. Po tom čo sa z tej informácie spamätal, zareagoval takto.
Sedel a kruto sa smial. Oči mal pevne zatvorené a prehýbalo ho od pobavenia.
Tristana zasiahol príval vzlykov. Nevedomky sa od neho odtiahol. Zrazu sa zacítil ako v zlom sne a dal by všetko pre to, aby mohol prestať existovať. Bál sa, ze má azda halucinácie. Bál sa, že to všetko nezvládol a zbláznil sa. Alebo, ze spí. Alebo, že polobdie. Ze toto, celý jeho život, je len zlý, podivný sen, ktorý vyvrcholil spojením nelogicky zapadajúcich článkov.
V tom okamihu, keď už myslel, že sa rozplače hystericky, alebo ze Mika silno udrie, sa rozleteli nikdy nezamknuté vchodové dvere a do haly vtrhla Lynne.
Rozosmiaty Mike vstával a ona završovala chaotický obraz, keď pribehla ku schodom, pričom s neistým úsmevom nad hlavou mávala akýmsi papierom.
,,Si zachránený,, teatrálne vydýchla, čím ho utvrdila v tom, že mu preskočilo.
Strčila mu papier pred tvár. Roztržito si utrel slzy a trhane dýchajúc papier zobral. Hľadel naňho, ale bol v takom rozpoložení, že nedokázal čítať.
,,Čo to...čo to všetko má znamenať?!,, dezorientovane sa otázal s obludnými pocitmi nereálna.
,,To je tvoj rodný list!,, udýchane povedala, lebo utekala.
Oči jej žiarili.
,,No a?,,
,,Si adoptovaný!,, vykríkla po ňom.
Nutkanie k ďalšiemu plaču v okamihu ustalo. Hoci Mike sa ďalej smial, prestával jeho zvuk jeho smiechu počuť. Pomaly, vo vlastnom, celkom osobnom tichu, k nej zdvíhal nesmelo sa rozjasňujúci pohľad, cítiac, ako sa z dlhej nocnej mory ustráchane, ale predsa, zobúdza.
,,Tomu sa hovorí irónia osudu!,, sťažka sa ozval Mike, pričom sa konečne upokojoval.
Dve ťažko skúšané deti, súrodenci, z ktorých sa znenazdajky stali nevlastní súrodenci, si vymieňali prekvapené pohľady.
A Tristana zalial obrovský pocit úľavy, úžasne oslobodzujúco meniaci všetky jeho obavy a výčitky v prach. Stačilo slabo fuknúť a rozlietali sa do všetkých strán.
**********

Sedeli spolu na schodoch verandy pred strýkovým domom. Mike ich nechal samých.
Vyhrievali sa pod horúcimi lúčmi slnka, ktorého príjemnú jarnú príchuť si teraz všimli azda prvýkrát. Zalievalo okolie a ostrilo farby. Všetko pôsobilo akosi vyhrotene, živšie a malebnejšie.
Hľadeli pred seba na svetlú ulicu a cítili, že teraz sa konečne otvorene o všetkom porozprávajú. Vytušil z nej akýsi nejasný náznak napätia, zatiaľ čo on sa už cítil totálne odľahčene.
Zhlboka sa nadýchol čerstvého, ešte nie príliš sparného vzduchu. Pozrel na jej ruky. Nervózne si prepletala prsty.
,,Ak nevieš čo s rukami, zapáĺ si,, pokojne navrhol.
,,Nie,, stroho povedala.
,,Ty už nefajčíš?,,
Pokrútila hlavou, ktorú k nemu zboku jemne nakláňala. Čierne vlasy sa jej pritom pekne zaleskli.
Chvíľu mlčali. Nakoniec prehovoril on.
,,Rodičia predsa raz spomínali, že mali zo začiatku problémy.,,
,,Áno, spomínam si,, súhlasila.
,,Asi už strácali nádeje, preto si adoptovali mňa. Ale keďže ty a Roger ste ich vlastné deti, potom musel nastať nečakaný obrat. Lynne?,,
,,Hmm?,,
,,My sme vlastne nikdy nemali klasický súrodenecký vzťah, všakže?,,
,,Nie,, povedala a aj ona sa rozhovorila. ,,Nikdy sme nemali čisto súrodenecký vzťah. Možno cosi také je zakódované práve v génoch. Nás k sebe tiahlo čosi, čo bolo prakticky normálne medzi chlapcom a dievčaťom. Samozrejme to súviselo s našou viditeľnou fyzickou aj inou odlišnosťou. Netvrdím, že som s Rogerom super priateľka, ale s tebou...nuž...nikdy sme ani len na okamih neboli na rovnakej vlnovej dĺžke. V istom zmysle sme vždy cítili, že v našich génoch niet príbuznosti pre vzťah brata a sestry, azda aj preto, že,, - zaváhala, či to dodať, no predsa opatrne povedala, ,,že k tebe sa rodičia správali inšie ako ku mne a k Rogerovi.,,
,,Viem,, bez vzrušenia priznal a so sklopenými viečkami hľadel na zem. ,,Obcas sa odo mňa odťahovali. Vás si piplali viac ako mňa. Asi nečakali, že predsa jedného dňa prídete na svet vy, takže som celkom nečakane prestal byť ich vytúženým dieťaťom práve ja. Boli to nepatrné náznaky, ale z času na čas som z nich mal pocit cudzoty.,,
Na chvíľu prestal rozprávať. Na tvári sa mu objavil malý poloúsmev a potom dodal.
,,Ale som pre to spokojný. Už si predsa nemusíme nič vyčítať, nerobíme nič zvrátené a uz vôbec nie protizákonné. Máme tromf pred rodičmi. Spŕška problémov konečne ustane.,,
,,Na tvojom mieste by som sa tak netešila,, náhle tvrdo prehovorila.
Jej tón ho nečakane rýchlo znepokojil. Čerstvé spomienky na dlhodobú nervozitu sa vrátili. Obrátil k nej už zasa vážnu tvár.
Ona naňho tiež pozrela.
,,Som v tom,, povedala.
Tristan zdesene vytreštil oči, akoby mu čosi hodila do tváre. Cítil ako sa mu len chvíľku pokojné srdce zasa splašene rozbúchava. Pulzovalo mu v spánkoch a spôsobovalo nevoľnosť, čo nasvedčoval aj výraz jeho pobledlej tváre.
V tom okamihu by sa v ňom krvi nedorezal.

KONIEC


Okej...viem, že to bolo priehľadné, ale ja nie som žiaden Mister ExtraFabulátor a tak sa radšej držím pocitov postáv x)...
Dalo sa? Či nedalo? :)
 


Komentáře

1 kuroyume [aka kuroi kitsune] kuroyume [aka kuroi kitsune] | Web | 16. září 2009 v 11:08 | Reagovat

Tak tedy Finale...
Nu, klidne se priznam, ze po zacatku, a zvlast po tehle frazi: "Takže ich otec si v tom prípade veľmi neužije, zatiaľ čo ich vlastné deti sa spolu milujú možno viac ako... " jsem ve stastny konec jaksi ani nedoufala.
Ale potom, od obalek, uz ano :-)
Takze vsechno dobre je to, co dobre dopadlo(akorat, ze neco mi rika, ze rodice z toho asi nadseni nebude, co?).
A mam pocit, ze ten konec si ale rika o pokracovani :)))

2 Polly Polly | 16. září 2009 v 11:10 | Reagovat

[1]: ze pokracovanie, to som uz pocula.. asi som lemra lemrava..."pokracovanie" je iba v ramci jednej poviedky, kde hlavny hrdina vezie Lynne do porodnice aj s Tristanom xD z klubu, kde ju to chyti xD ..baj d wej..mali chlapca a volal sa Patrick

3 Bublinka Bublinka | Web | 16. září 2009 v 13:07 | Reagovat

[2]: to je v ktorej poviedke??? prosím si prečítať :)))

4 Polly Polly | 16. září 2009 v 14:05 | Reagovat

che che..si necitala??? to je v poviedke - Ciste Rano.. mozem ti ju potom vo stvrtok poslat...

5 Bublinka Bublinka | Web | 16. září 2009 v 14:39 | Reagovat

[4]: nie toto som nečítala xD budem rada ak pošleš ;)

6 StandyB StandyB | Web | 16. září 2009 v 14:45 | Reagovat

Sakra a ja som si myslela ze to skonci tak Polly-jovskym endom - no toto!! :-O

Hmmm ako som uz skonstatovala ktore casti sa mi nepacili...ale tento otvoreny koniec chvalim...ja som za otvorene konce ja milujem otvorene konce xD

7 Polly Polly | 16. září 2009 v 15:01 | Reagovat

[6]: faaakt?? ja to nemam rada...ani neviem, preco som to teda sem dovrtala, ale uz sa mi to tak vyvrbilo...
rada som :)

8 StandyB StandyB | Web | 16. září 2009 v 17:23 | Reagovat

ano mozes si domysliet ako to skoncilo... dotvorit si sama koniec ako to s nimi dopadlo xD a vsak pri otvorenom konci mozes napojit na pokracovanie nie?...ale zase pokracovania nemam rada to len rozpravam ze to ma aj vyhodu xD

9 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 16. září 2009 v 18:28 | Reagovat

Konečne je tu koniec, už ma prsty svrbeli, ako som si nechávala nasledujúci komentár až na teraz, aby som niekomu nespoilerovala ^^.

Čiže!! Mne sa koniec na jednej strane páčil a na druhej nie! Chválim otvorenosť záveru, také sa mi celkom páči, ak si človek môže domyslieť ten záverečný záver, keď samotný autor iba čosi naznačí :D. A tiež som počula z komentov, že voľné pokračovanie dakde existuje - že daná dvojica vystupuje v dákej epizódke inej poviedky (a tu čítam, že dáke Ráno :D...). Mne sa otvorenosť záveru plus fakt, že postavičky ešte niekde účinkujú, páčili, to mne osobne ako koniec stačí :D.

Ale vieš, čo sa mi nepáčilo? Happy end... Neviem, akosi mi to nesedelo a to nielen preto, lebo si to písala práve ty a ku tebe happyend...? :D

Mne však ten happy end nesedel k príbehu. Hoci uznávam, že iný záver by mohol byť zasa až priveľmiiiiiiiii drastický. Pôvodne som inak očakávala dáku samovraždu minimálne :D... Ale takýto záver... Je taký priveľmi... americký? Takto končia také tie ideálne americký romantiše filmy :D...

No potom prichádza bodka v tom tehotenstve, ktoré som tušila už odvtedy, čo jej prišlo v škole zle :D... To mi príde kvapku navyše, hoci sa tým mierne ruší americkosť konca :D... Vetu "V tom okamihu by sa v ňom krvi nedorezal." by som tam ani nedala :D.

V konečnom dôsledku sa mi to vlastne páčilo vrátane toho konca, pretože bol otvorený, aj keď taký... jednoduchý - prosto šlo o najjednoduchšie riešenie takej zapeklitej situácie, zrušiť danú zapeklitosť :D. Ale to tehotenstvo to ešte kvapku skomplikovalo, no...

Čižeee... Táto poviedka sa zaraďuje medzi trio mojich najobľúbenejších poviedok od teba (Cintorín dvojčiat plus Čierne mlieko), pretože ponor do pocitov a zmýšľania postáv bol prosto a jednoducho dokonalý!! Ani nechápem, ako si to dokázala tak precítiť! Neuveriteľná empatia pre postavy! Krásne Pollín! *tlieska*

Len ten happy end mi k tomu prosto nesedí... K tomu dielu, k tebe, Polly :D... To odporcovi happy endov, akým som sa, prosto ubralo pár bodov, ale aj tak vravím, že krása!! :)

Tých pár kritických slov k záveru som si ale odpustiť nemohla, sorry... :D

10 Crazy Crazy | 16. září 2009 v 19:54 | Reagovat

strááášne ľutujem, že je koniec :(:( hmm...a ten koniec...ono bol dobrý, ale čo ja viem...ja som čakala smutný koniec :D niežeby som také konce mala veľmi v láske, to nie, ale predsa len sú realistickejšie...aspoň väčšinou... ale nakoniec som v podstate dúfala, že to skončí dobre, len som si to nepriznávala :D ok, asi mi veľmi nerozumieš...nevadí :D

btw, tiež by som rada prečítala ten koniec!! máš to niekde na blogu? lebo som to tu akosi nenašla..

11 StandyB StandyB | Web | 16. září 2009 v 21:35 | Reagovat

[9]: mno a ja som cakala iny konec tej Polly-ovsky ako som uz pisala xD ale je otvoreny a to je obrovske plus

12 Polly Polly | 17. září 2009 v 8:12 | Reagovat

vy ste drasticki xD..ale beriem, aj kritiku aj pochvalu, dakujem!!!
ja som to nemyslela az tak dobre, viete, to decko ich naozaj rozhodilo xD...fu, Ciste Rano nemam nikde, ale tak mozno v buducnosti..
neviem...
ale oni dvaja sa tam noazaj iba mihli, takze nic svetoborne, len jedna cast s nimi dvoma... :)

13 Lucy Lucy | E-mail | Web | 18. září 2009 v 20:22 | Reagovat

polls, tu poviedku, ciste rano, supom, supom nahodit, to byt rozkazD

14 Polly Polly | 18. září 2009 v 23:01 | Reagovat

ale mno...musim zvazit xD nemam ju rada... a este je to tu cele prepoviedkovane, chvilku pockame xD

15 Lucy Lucy | E-mail | Web | 19. září 2009 v 16:21 | Reagovat

ale... pre mnaD

16 Polly Polly | 19. září 2009 v 19:50 | Reagovat

pre teba vsetko xD, ale nie je to dobra poviedka..takze ...eeeh..neviem..

17 Lucy Lucy | E-mail | Web | 9. října 2009 v 17:25 | Reagovat

[16]: no ved aj zle treba obcas pisat, napr. Marcus je vraj moja najhorsia poviedka-D (mimochodom nahodila som cast po dlhom case) no nic z tym nespravim...-D Ja to naozaj chcem citat-D Pls odbremen ma trosken od toho povinneho citania a SOC-kovej literatury... ty mas nahodou pekne poviedocky...

18 Polly Polly | 9. října 2009 v 18:07 | Reagovat

:/ vies, ale tato je naozaj velmi debila...no ale dobre... dam ti zajtra prvu cast... co s tebou xD ...
a Marcus nie je zly...ked bude cas, tak precitam...xD

19 Lucy Lucy | E-mail | Web | 9. října 2009 v 18:58 | Reagovat

[18]: dakujem dakujem strasne pekne dakujem budem ta za to na rukach nosit:DDD

20 Polly Polly | 9. října 2009 v 19:13 | Reagovat

no...dala som prvy diel na 11teho...

21 Lucy Lucy | E-mail | Web | 9. října 2009 v 19:29 | Reagovat

superD thanx

22 kha kha | Web | 18. října 2009 v 0:41 | Reagovat

Sem nadšená tím HappyEndem, ale kdybych si měla vybrat, asi by sem čekala smrt...xD Ale tahle povídka byla moc..Polly fakt tě miluju...protože nikdy se žádnýmu spisovateli nepovedlo udržet mě vzhůru je kvůli tomu, abych věděla jak to dopadne..(teda až na jednu spisovatelku xD) takže já si musim jít dát cigáro a uklidnit se...chci abys věděla, že tohle byl skvost a že jednou bych chtěla psát jako ty... :) máš můj obdiv, tak ber..xD

23 Polly Polly | 18. října 2009 v 11:17 | Reagovat

[22]: wow, DAKUJEM, velmi si tvoje slova VAZIM!!!! XDDD

24 Jomei Jomei | Web | 22. června 2011 v 22:34 | Reagovat

No brut! :) Mne sa to páčilo aj keď pár vecí bolo predvídateľných..
Vlastne, som zrejme trochu odveci ale ako postava sa mi tam veľmi páčila Natasha! Lebo umrela.. :D
Myslela som, že Tristan spácha samovraždu a Lynne by sa začala rezať alebo čo.. Roger by mal traumu a tak ďalej :D Vedela by som pokračovať.. ale páči sa mi to aj hepijendom, nemusí byť všade všetko depresívne :) Chválim! >.<

25 Polly Polly | Web | 23. června 2011 v 19:39 | Reagovat

[24]: XD ze hepijend xD... no neviem... teenageri ako rodicia xD ...
ale ano... mohlo byt aj horsie xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama