poviedka: SÚRODENCI (3.časť)

8. září 2009 v 6:30 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Len zopár krátkych chvíľ stačilo na to, aby sa sneh roztopil a počasie prešlo do neistých denných dvanástich stupňov a nočných päť.
Tiahlo na polnoc, ale Lynne nespala. Ale ani noc predtým a ani tú predošlú noc nespala. Sama o sebe nemala pocit, že by sa dostala do tak zlého psychického stavu, no jej telo si o tom myslelo čosi iné a jej strpčovala život ťažká nespavosť.
Ležala na boku na svojej ešte ustlatej posteli a pod svetlom večernej lampy na vysokom podstavci pri lôžku si listovala v hrubej knihe. Už nedokázala vnímať text, ale vždy keď zatvorila oči, nútilo ju otvoriť ich. Bola unavená, ale zaspať nedokázala, čo ju cez deň udržovalo v akomsi polosne, kedy sa z nenápadnej, ale nepretržite trvajúcej únave, nedokázala na nič sústrediť.

Pretočila ďalšiu stránku a ovládačom, čo mala po ruke zapla CDprehrávač. Stlačila play a pustila Rammstein, ktorý v prehrávači nechala. Pohľad chcela vrátiť knihe, ale vtedy ju upútalo vlnenie sa jej čiernych závesov.
Nevzrušene na ne pozrela, lebo na čosi také bola zvyknutá. Cez týždeň sa v noci nesmeli flákať, a preto odchádzali a tiež sa vracali oknom. Jej oknom, pretože jej k nemu siahala vysokánska čerešňa. Presnejšie, liezli cez ňu len ona a Tristan, Roger poväčšine zostával doma a počúval vážnu hudbu.
Predpokladala správne. Závesy sa poodtiahli a do izby jej cez pootvorené okno nešikovne vpadol Tristan. Rýchlo vstal, ale keď ju zbadal, zostal na chvíľu zarazene stať na mieste.
Prekvapene, ale mlčky na ňu hľadel. Lynne svojsky arogantne zdvihla tvár.
,,Áno, predstav si, ešte som hore. Vieš, akosi sa mi v poslednom čase zle spáva,, zvučným hlasom odpovedala na jeho nevyslovenú otázku.
Tristan sa bez slova otočil a odchádzal k dverám.
,,Mimochodom, aj ja ťa pozdravujem, tak teda ahoj,, - znova doňho rýpla.
Tristan meravo zastal. Zopár sekúnd hľadel na dvere. Zacítil sa hlúpo a uvedomil si, ako nemožne sa správa.
Ramená mu trocha poklesli a pozvoľna sa k nej obrátil.
Lynne súčasne zaklipkala očami. Priamy pohľad na jeho tvár, na aký už dlhšie nemala príležitosť, keďže sa jej vyhýbal, v nej rozlial nečakané, ale nezameniteľné teplo.
,,Ahoj. Čo čítaš?,, zdvorilostne sa opýtal, aby jej dal najavo, že nie je taký idiot, za akého ho považuje.
Lynne trocha potriasla hlavou, aby zapudila neočakávane silné emócie a vyzerala pokojne ako doposiaľ.
Zrazu však mala pocit, že zahnala samu seba do pasce.
Ukázala mu prebal knihy.
,,Encyklopédia najkurióznejších náhrobných kameňov.,,
,,Myslel som, ze si ju kúpila Rogerovi na narodeniny,, podotkol vecným tónom.
,,Kúpila. Ale všimla som si, že mu nedotknutá leží na stole. Tak som si ju požičala a Roger to ani nepostrehol.,,
,,Nečudujem sa. Také čosi môže zaujímať len teba.,,
,,To vieš, musím sa pomaly pripravovať na svoje budúce povolanie.,,
,,Aké?,,
,,Pohrebák.,,
,,Prečo, preboha, chceš vlastniť pohrebák?,,
,,Oplatí sa. Pohrebák a bordel sú najvýhodnejšie živnosti. Nikdy neskrachuješ. Ľudia budú vždy umierať a vždy budú poháňaní nízkymi pudmi. Ja vsádzam na dom smútku.,,
Čakala, že sa trebárs pousmeje, alebo si poťuká po čele, lenže on to zobral príliš vážne a náhle si skormútene povzdychol a skľúčene rozhodil rukami.
,,To je zlovestné Lynne,, vydýchol. ,,Povedz mi, ako takto môžeš žiť?,,
,,Ako to myslíš Tristan?,, spozornela.
,,Myslím tým atmosféru, čo vládne v tvojej izbe,, takmer až nešťastne povedal a rukou urobil oblúk, čím obsiahol celú miestnosť. ,,Čierne závesy, čierne obliečky na posteľ, kostry, lebky, Rammstein, Dead can dance, encyklopédie hrobov...Cítiš sa tu dobre Lynne?,,
Spýtavo sa na ňu zahľadel. Ona znova strácala pomyselnú pôdu pod nohami, netušila však, či z jeho reakcie alebo prítomnosti, ktorá pôsobila nie ako prítomnosť brata, ale chlapca.
Vedela však, že pohnútky na nej zatiaľ nie je vidno.
,,Nechápem, prečo ťa moja izba tak irituje, ale nemaj obavy, dokážem v nej žiť celkom dobre. Možno je temná, áno, je temná, ale na svet sa predsa nemôžeme pozerať jednostranne. Predsudky ťa nútia vnímať temnotu ako čosi desivé, ale v skutočnosti aj trocha strachu môže byť príjemná a občas čosi čo vyzerá strašne, nič strašné nerobí. Ako lebka. Ľudia cítia z lebiek bázeň a pritom ich sami majú v hlavách.,,
A natiahla sa k stolíku, aby do dlane zobrala malú sádrovú lebku. Bez odporu ju pobozkala na vycerené zuby a potom sa na neho vyzývavo zadívala.
,,Ty vôbec nechápeš na čo narážam,, frustrovane podotkol.
Na okamih prestala dýchať a z očí sa jej vytratila všetka vyzývavosť.
Hádam len nechce, po týždni rozpačitého mlčania, nadviazať na ich prvú debatu o tom pálčivom probléme?!
,,Tak teda na čo narážaš?,, aj napriek tušeniu sa potichu spýtala.
,,Čo ak práve tvoj prístup k životu bol jednou z príčin, prečo...prečo sa nám to stalo?,, sťažka, ale miernejšie povedal.
Uprene a bez pohnutia naňho hľadela. Lebku však v dlani kŕčovito zvierala.
,,Pokračuj,, povedala.
,,Boli sme opití, až sme nerozmýšľali. Spravili sme niečo, k čomu nás dohnali detaily, každodenné obrazy mihajúce sa nám v hlavách. Žiješ v temnej izbe. Celý život sa snažíš samu seba presvedčiť, že zvrátenosť nie je vždy zvrátená. Nad posteľou ti visí Kinski. A ja? Predtým som si predsa uvedomil, ako veľmi sa podobáš na Mary, na moje bývalé dievča.,,
Zopár sekúnd si jeho slová nechávala prechádzať mysľou. On vyčkával a popritom si rozopínal čierny kabát.
,,Prečo hľadáš príčinu? Čo sa stalo už sa aj tak neodstane,, napokon prehovorila.
,,Viem. Hľadám príčinu v nádeji, že bude natoľko pádna, aby som to mohol spraviť znova,, odovzdane povedal.
Stratila slová. Zamrazilo ju. Prešiel ňou strach, lenže si uvedomila, že by ho azda mohla prirovnať k spomínanému takmer príjemnému strachu, čo ju však vydesilo ešte viac. Napätie medzi nimi sa vystupňovalo. Jej prvotná podráždenosť z neho u nej načisto ustúpila, rovnako ako aj akékoľvek iné súrodenecké pocity.
Kabát zhodil na zem a pomaly k nej pristupoval. Stiahol si z krku biely šál a rovnako ho nechal spadnúť na parkety.
Uvedomila si, že v nej žijú pocity, aké každá osoba prechováva k niekdajšiemu milencovi. Intímnosť a spolupatričnosť, aké už nikdy nezmiznú.
Vedela, že by sa mala ubrániť. A aj by sa ubránila, ale nie takto. Nie sama. Musel by jej pomôcť a ubrániť sa s ňou. Lenže on ju nechal vo fyzickom klepci, rovnako ako v ňom ponechal seba.
Zatiaľ bez pohnutia sledovala, ako vyliezol na jej posteľ, ale keď sa k nej poštvornožky ladne, až podmanivo blížil a ocitol sa priamo nad ňou, zostala omámená jeho blízkosťou, hlavne z čohosi absolútne nového, čo bolo jej náhle vnímanie jeho mužnosti. Prudko ho objala.
V okamihu sa jeden druhému poddali zaliaty pestrými staronovými vzruchmi oživujúcimi nejaké spomienky na ich prvú noc.
Ich pery sa našli a spojili. Doteraz postupovali pomaly, ale odteraz nastal obrat a on jej už teraz rýchlo a žiadostivo vyhŕňal biele tričko.
Čosi sa v nej na jediný okamih vzpriečilo a ona sa mu silno zaprela do hrude, aby medzi nimi vznikol aspoň malý priestor.
,,Ale Tristan, teba to vôbec netrápi?,, vzrušene vydýchla.
,,Nekecaj! Mám strašné výčitky svedomia, ale doparoma, je to silnejšie ako ja! Musím ťa dostať znova!,, so zúfalstvom v hlase zareagoval.
Ona ale povolila ruky a on sa na ňu v rovnakej chvíli s povzdychom pritisol.
Pokračovali, pretože ich k spoločnému i keď zakázanému cieľu hnalo ich prvé jednaké zistenie, že trpia obaja a rovnako. A práve vzájomná sebatrýzeň bola tým, čo ich znova zblížilo.
Tristan urobil prudký pohyb rukou a sadrová lebka sa roztrieskala o drevené parkety.
***********

Ležali na bokoch tvárami otočenými k sebe. Svitlo ráno, ale lúče sa do jej izby prebíjali len ťažko, pretože ona nemala rada slnko. Tristan mal ruku zľahka položenú na jej odhalenom ramene a jemne ju hľadil. Viac si nedovolil. Obaja sa cítili byť strašne vinní za to, ako sa teraz cítia dobre, a preto na seba iba zničene hľadeli. Prebúdzania boli ťažké. Nemuseli sa rozprávať, pretože po vedomom prekročení hranice, ktorá vzťah brata a sestry oddeľovala od normálnosti a incestu, už nemali zmysel žiadne rozpravy.
Niekto jej zrazu rázne zaklopal na dvere. Okamžite sa vytrhli z pochmúrnych myšlienok a ich telá z postele chvatne vyleteli do sedu. Tento krát sa však neodtiahli čo najďalej od seba, ba naopak, mimovoľne sa k sebe tuho pritisli.
,,Kto je?,, nervózne sa spýtala.
,,Naši už sú v práci a Tristan už asi na ceste do školy, ale ty ešte stále vylihuješ,, ozval sa spoza dvier Rogerov hlas. ,,Prosím ťa, rozhýb sa, lebo zmeškáš a ja tiež.,,
,,Chod dnes sám, je mi zle,, - znova zareagovala vysokým hlasom.
,,Máš krámy?,,
,,Áno, ty prasa, zmizni!,,
S hrôzou badali, že kľučka sa pomaly stláča. Tristan sa okamžite vrhol na zem, no na parketách spôsobil hluk. V okamihu zmizol pod jej posteľou. Lynne sa zabalila do prikrývky práve keď Roger otvoril dvere.
,,Čo to bolo za trieskanie?,,
,,Nič!,, - fľochla po ňom.
Zarazene zostal stáť medzi dverami. Prekvapene si ju, strapatú a pod prikrývkou očividne nahú, premeral. Následne jeho prekvapenie vystriedala nefalšovaná radosť.
,,Ty tu niekoho máš,, spokojne skonštatoval.
,,Nemám!,, odvrkla a škaredo po ňom zazerala.
,,Neklam. S niekým si si to rozdávala. Hm...ale s kým?,,
,,To nie je tvoja starosť, ty špiceľ! Vypadni!,,
Roger sa však so smiechom rozbehol k jej posteli.
,,Si myslíš, že ho nenájdem? Ty si predsa tak priehľadná.,,
A kľakol si k nohám postele.
,,Nie!,, vykríkla. ,,Opováž!,,
Vrhla sa mu na chrbát a kmásala mu červenou košeľou, ale tým Rogera len viac povzbudila. Strhol sa, takmer ju zhodil a zvedavo nakukol pod posteľ.
Bratské pohľady sa spojili.
Pod rukami zacítila, ako mu stuhla šija. V tom okamihu tušila, že už je celá snaha stratená. Prestala ho kmásať a meravo sa od neho odtiahla. Skleslo dosadla do perín a na niekoľko sekúnd sa zahľadela kdesi do strany. Rogerovi trvalo
zasa niekoľko sekúnd, kým sa ako tak spamätal.
Sprvu ani nechápal, myslel, že je to azda nemiestny žart, ale tiež cítil, že je to naivné pomyslenie. Na okamih akoby mu stŕplo telo, tak zle sa zacítil.
Pomaly sa od postele odtiahol a rovnako pomaly vstával. S poklesnutou sánkou sa na ňu zadíval. Hnedé oči mal rozšírené šokom, neuveriteľným zhrozením a takmer az strachom. Hlboko zakorenená dôvera v nich ako v rodinu sa v ňom zrútila ako domček z karát. Hodila sa naňho veta - Mal smrť v očiach. Lebo mal v pohľade čosi čo skutočne vyzeralo ako malá smrť. Akoby ho na zopár sekúnd zabilo poznanie, že nežije v tak normálnom a jednoznačnom svete, v aký doposiaľ veril. Že vyrovnané tváre ľudí sú len masky, pod ktorými sa ukrývajú perverznosti labilných myslí.
Nemohol s nimi viacej zotrvávať, momentálne ani nemohol dýchať rovnaký vzduch ako oni. Zľakol sa ich, hoci nedokázal reagovať horlivo. Bez slova sa obrátil a celkom potichu a dokonca nenáhlivo vyšiel von. Ani len netreskol dverami, iba ich slušne zatvoril. Pretože stále nedokázal uveriť vlastným očiam.
Tristan vyliezol z pod postele a nahý, pred nou uz bez ostychu, dosadol na plachtu. Pohľad uprela na neho.
Chvíľu vládlo ťaživé ticho.
,,Prečo si si radšej nevybrala jeho?,, náhle si vyčerpane povzdychol.
,,Čo to vravíš?,, prekvapene sa ozvala.
Obrátil k nej tvár.
,,Prečo si si radšej nevybrala Rogera?,, zopakoval hlasnejšie.
,,Ja som nerobila žiadny výber, Tristan!,, - zamračila sa.
Cítila ako jej do žíl vlieva energiu vznikajúca zlosť.
,,Ale predsa! Prečo nespávaš s Rogerom?!,, spýtal sa trocha nepriateľsky.
,,A prečo by som, doriti, mala spávať s Rogerom?!,, - rozzúrila sa.
,,Je viac tvoj typ!,, - aj on sa rozhneval. ,,Ty predsa moje fialové vlasy neznášaš. On má hnedé vlasy! Neznášaš aj šport, ja ho mám rád. Roger nesadne ani na bicykel! Narozdiel odo mňa je pekný a má umelecké cítenie.,,
,,Čo tým chceš povedať?!,, zlostne po ňom vykríkla. ,,Že je všetko moja vina?!,,
,,Neviem!,, tiež skríkol. ,,Ja už nič neviem!,,
,,Takže ty nevieš?! Alebo čo si myslíš, že som si povedala, och super, môj brat dostal kopačky, je volný pre mňa! A mimochodom! To ty si ma opil!,,
,,Nebránila si sa!,,
,,Nepoznala som absint!,,
,,Vysvetlil som ti to!,,
,,Zavri klapačku! To ti je podobné. Niečo sa stane a ty ma buď ignoruješ, alebo na mňa zvaľuješ vinu!,,
Stíchli. Udýchane, so sčervenalými tvárami na seba ostro hľadeli, ale už si nemali čo viac vykričať.
,,Ja...ja...,, vydýchol Tristan a pozvoľna sa miernil, ,,...nechcel som tým povedať, že je všetko len tvoje vina...vlastne som tým nechcel povedať vôbec nič.,,
Vždy na Lynne za všetko zvaľoval vinu, mala pravdu, keď to vravela, lenže teraz bola vina natoľko veľká, že nemal srdce nechať celé bremeno len na nej.
Zdola sa zrazu ozvala klavírna hudba. To im pripomenulo Rogera.
,,Uz sa upokojuje pri klavíri,, uz normálne povedala Lynne. ,,Ako vždy, keď ho niečo rozhádže.,,
,,Čo ak to vykecá rodičom?,, - napadlo Tristanovi.
Lynne sa úprimne zhrozila.
,,Ježiši, musíme ho priškripnúť! Nesmie ceknúť ani slovo!,,
Viac im nebolo treba. Chvatne vyleteli z postele a zbierali zo zeme svoje oblečenie. Lynne na seba rýchlo hodila čierne rifle a včerajšie biele tričko, zatiaľ čo on na seba natiahol šedé tričko a svoje široké rifle. Obuli sa a vybehli z izby.
Hlučne zbehli schody, zatiaľ čo Rogerova klavírna hudba silnela. Vtrhli do obývačky. Tam obaja zastali a váhavo ho pozorovali. Sedel za tmavým klavírom pod oknom obývačky a pokojne hral. Dlhé štíhle prsty sa mu šikovne a s úplnou istotou pohybovali nad klávesmi. Viečka mal sklopené a hoci dobre vedel, že sú v miestnosti, ignoroval ich.
Lynne k nemu vykročila prvá a Tristan ju nasledoval. Zboku sa mu postavila ku klavíru a chladne naňho hľadela. Čakala, čo spraví, lenže on jej stále nevenoval pozornosť a ďalej si hral.
Došlá jej trpezlivosť. Pribudla mu dvierka nad klávesmi tak prudko, že len tak-tak odtiahol prsty. Tristan v sebe rázne potlačil všetku ľútosť, ktorú k nemu vtedy pocítil.
Až potom k nej Roger vytočil tvár. Uprel na ňu ublížený pohľad.
Lynne doňho však bez ľútosti vrazila, pričom Roger spadol z okrúhlej klavírnej stoličky. Okamžite sa pokúšal vstať, ale to už zareagoval aj Tristan. Spolu s Lynne sa k nemu každý z inej strany hodili na kolená , Lynne mu pritlačila láve rameno, Tristan pravé a vtlačili ho chrbtom do koberca.
,,Nechajte ma vy úchyláci! Dvaja na jedného, to nie je fér!,, skríkol Roger.
S Lynne sa bil často a celkom rád, ale vzhľadom na to, čo dnes ich agresívnej reakcii predchádzalo, sa skutočne bál.
Lynne mu vylepila facku.
,,Teraz drž hubu Roger a pozorne ma počúvaj!,, sykla po ňom. ,,Zabudni na to, čo si videl!,,
,,Preboha, ale ako dlho vy dvaja už...,, zhrozene vydýchol.
,,To ťa nemusí zaujímať!,,
,,Ale prečo vy dvaja...,,
,,Máš zabudnúť, nepočul si?!,, skríkla po ňom a znova mu strelila zaucho.
Roger vydesene zavzdychal.
Tristan mu zovrel hrdlo a priblížil k nemu tvár. Roger naňho uprel rozšírené oči. Nespoznával ich.
Začínal mať obavy, že od faciek prejdú k čomusi horšiemu, že mu skutočne ublížia.
,,Roger, ide nám o to, že más držať zobák,, - ujal sa situácie Tristan. ,,Nemusí ťa zaujímať ako dlho a prečo, má ťa zaujímať iba to, aby si papuľu držal na kľúčik. Ak to povieš rodičom, zabijem ťa!,,
,,Nesmieš to povedať rodičom Roger!,, naliehavo vykríkla Lynne.
,,Ak pred našimi čosi cekneš, či naznačíš, budeme ťa šikanovať Roger!,, vyhrážal sa Tristan. ,,Myslím to vážne
Roger! Budeme ťa šikanovať a týrať ako túlavého psa! Zradu ti nikdy neodpustíme!,,
,,Nič nepoviem,, vydýchol vydesený Roger.
,,Prisahaj!,, znova vykríkla Lynne a potiahla ho za vlasy.
,,Prisahám! Nič im nepoviem. Len ma už pustite!,, rozochvene skríkol úbohý Roger.
Tristan a Lynne na seba krátko pozreli.
Lynne kývla hlavou. Potom ho obaja v rovnakej chvíli pustili a odtiahli sa.
Roger vyletel ako namydlený blesk. V okamihu stál na nohách. Jeho gaštanové vlasy už boli strapaté rovnako ako Lynnine čierne. Rozbehol sa cez obývačku do haly. Cez otvorené dvere videli ako schmatol školský ruksak a len v pokrčenej červenej košeli vybehol von, do slnečného a prekvapivo teplého rána, kedy už teraz teplota vystúpila na pätnásť stupňov.
Tristan a Lynne sa na seba vážne zahľadeli.
,,Myslíš, že niečo povie?,, spýtala sa.
,,Nemal by,, odpovedal. ,,Ešte v živote sme ho tak neprekvapili a zároveň nevydesili.,,
A okrem strachu, ktorý cítili sami zo seba, teda hlavne zo svojho konania, si prvýkrát uvedomili aj strach a rozpaky, ktoré ich zachvacovali z vlastných rodičov už len pri pomyslení na to, že by sa to mohli dozvedieť.
**********
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | Web | 8. září 2009 v 16:39 | Reagovat

pockat niekto sa stazuje ze steph nevie napisat o sexe...a ty spravis toto? ...xD pruser!!!

A teraz ten sok pocas citania: preco tak reaogavali ked ich bracha nacapal?...mala by fackat seba...a Tristan sa len pozera...Zvratene!!! okej nie az tak ze surodenci spolu chrapu...ale aj tak xD Polly ty vzdy spravis z hlavnych postav osoby co potom neznasam :P

a vazne polly tu ti nemam co vycitat ide to zatial dobre...som zvedava ci budem mat co zdrbat xD

2 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 8. září 2009 v 20:27 | Reagovat

[1]: Možno za ten záver ju budeš môcť :D

A podľa mňa to bola krásna reakcia voči Rogerovi. Akože, nie že by som ju schvalovala alebo tak, chudák Roger :D! Len sa mi zdala dokonale adekvátna a parádne opísaná ;-)

A kto sa sťažoval, že Steph nevie písať o sexe :D? Musím si to už konečne prečítať, nech sa i ja môžem sťažovať alebo dáko vyjadriť prosto :-D!

3 Karuš Karuš | Web | 8. září 2009 v 21:48 | Reagovat

aj ja by som sa asi tak isto zachovala k Rogerovi :D aj keď to je trošku drastické, ale aby radšej nič nevykecal :D:D..ale ináč to je velmi brutááálne..nenormálne :)

4 StandyB StandyB | Web | 8. září 2009 v 22:43 | Reagovat

[2]: no to je hroza...zistujem ze ste vsetci sadisti...:P
no a povedz bol tu opisany sex ako by to v klasickych romantickych knizkach najdes? xD

5 Bublinka Bublinka | Web | 8. září 2009 v 22:44 | Reagovat

[4]: Ale Polly nepíše harlequinky xDDD

6 StandyB StandyB | Web | 8. září 2009 v 22:50 | Reagovat

[5]: ja viem to bol len priklad :P

7 Polly Polly | 9. září 2009 v 8:12 | Reagovat

heh, dakujem, ze to citate..
nu hej.. ja mam tiez taky mensi problem... Ale nemam problem ho vycitat ostatnym xP

8 Bublinka Bublinka | Web | 9. září 2009 v 15:42 | Reagovat

[7]: *psie oči.. napíš harlequinku xDD prosíííííííííííím xDDDDD

9 Polly Polly | 9. září 2009 v 16:29 | Reagovat

[8]: no urcite!!! XD

10 Polly Polly | 10. září 2009 v 8:15 | Reagovat

veru, na ten koniec uz som zvedava aj ja xD
btw.. teraz tu dlhsie nic nebude, nemam internet ;( upc na mna kasle..

11 Bublinka Bublinka | Web | 10. září 2009 v 13:11 | Reagovat

[10]: a podľa mňa je koniec skvelý :)

12 kha kha | Web | 17. října 2009 v 23:51 | Reagovat

Myslim, že tak jak mě dokážeš z míry vyvést ty, tak to nikdo jinej nedokáže...Sakra, byla sem vyděšená za Rogera... xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama