Gustave Flaubert: PANI BOVARYOVÁ (Hriešnica Realizmu)

17. září 2009 v 17:28 | Polly |  Čítanie je Sexi
"Než sa vydala, myslela, že pociťuje lásku; ale pretože šťastie, ktoré malo z tejto lásky vyplynúť, neprichádzalo, domnievala sa, že sa zmýlila."

Práve toto je asi základný kameň úrazu, ktorý dlhé roky sužoval pani Bovaryovú. A ja som prekvapená, ako málo pochopenia som k tejto žene v sebe našla, hoci už len doba, z ktorej román vzišiel (vyšiel roku 1857) je príznačná pre isté staromódne postavenie ženy, ktorá vlastne bez muža nie je nič a viac ako na láske záleží už len na fakte, že bola schopná sa vydať. Nebolo teda mnoho žien lapených v omyle pani Bovaryovej?

Áno, bolo, lenže nie je všetko také jednoduché a majstrovské dielo pána Flauberta je širokou škálou najtajnejších vášní, prianí, pocitov, nálad a rozmanitostí ľudskej povahy. Obzvlášť povahy Emy Bovaryovej, ktorá bola vykreslená neuveriteľne pestro, predcízne a živo, asi aj preto, že ako Gustav Flaubert vyhlásil: "Pani Bovaryová, to som ja!"
Toto dielo najprv vychádzalo na pokračovanie v novinách a autor bol za jeho vydávanie žalovaný pre pohoršenie morálky a urážku náboženstva. Jeho právnik ho z toho vysekal (presvedčil súd o tom, že nešlo o navádzanie na skazenosti, ale iba o poukázanie na mravy vidieka) a tak keď otvárame román, ktorý je považovaný za vrcholné dielo realizmu, hneď na začiatku nachádzame venovanie autora svojmu právnikovi Sénardovi x).
Je to smutná kniha … a to smutnejšia, že bola napísaná na základe skutočných udalostí.
Aby som pravdu povedala, brala som knihu najprv ako malú povinnosť prečítať vo svojom živote trochu viac "proste klasiky" a zo začiatku sa mi skutočne čítalo ťažko. Nie je to ľahké čítanie predovšetkým pre typický okvetný a zložitý, dlho-vetný, štýl klasického autora minulých dôb. Ale proste som sa nevzdala a zvykla som si a nakoniec je to pre mňa jedna z najsilnejších klasík, aké sa mi dostali do rúk, dejovo nijako nerozvláčna a citovo až neskutočne bohatá.
K deju - Zo začiatku ide teda o mladú Emu Bovaryovú, ktorá sa na základe svojho už vyššie spomínaného omylu s láskou vydá za ovdoveného (hoci ešte mladého) lekára Charlesa (prepáčte, nedokázala som použiť ten hrozný český prepis mena, že Karel...jo jo, Česi, milujem ich preklady kníh, ale sorry, mená prznia!) a odchádza s ním žiť na vidiek.
Sníva o nekonečnej súhre duší so šľachetným manželom, o zážitku ako z gotického románu, ale príliš skoro na ňu doľahne stereotyp bežného života. A tak sa mladá pani Bovaryová prepadáva do deštruktívnej a nasilu vytvorenej osamelosti, do depresie a zejúcej rany uprostred jej srdca - chce viac. Viac! - A tak hľadá útechu vo výstrednostiach, v pekných veciach a predovšetkým - v náručí svojich milencov. No nič na svete jej nedokáže zaceliť hroznú prázdnotu, ktorú v sebe pociťuje. Ani milujúci Charles, ani krásny milenec...a ani jej dieťa.
V prvom rade ma zarazilo aká skutočne otvorená tá kniha bola a pomohlo mi to pochopiť, prečo Flauberta (ktorý pohŕdal stereotypmi naozaj rovnako ako Ema) dohnala až pred súd. Často sa mi stáva, že poburujúce knihy minulých dôb sú asi tak "poburujúce", že tam sotva čosi aspoň v náznaku nachádzam. Ale "Pani Bovaryová" nie, až ma zarážalo, ako Ema snívala o milovaní, ako prudko vedela nenávidieť, s akou radosťou sa mienila spúšťať a ako otvorene jej sused, vlastne vskutku dôležitá postava, Homais, opovrhoval všetkým cirkevným!
A prečo som vlastne pre pani Bovaryovú nenašla pochopenie? Myslím, že veľa dievčat a žien by ju pochopilo, ale ja som to hneď na začiatku pochovala tým, ako si ma získal Charles. Jej manžel ju totiž šialene, oddane a až dojímavo miloval a splnil jej prakticky všetko, čo jej videl na očiach. Bol dokonalý a choval k nej úctu a v podstate ako vidiecky lekár mal aj prestíž, po ktorej ona prahla. Lenže pani Bovaryová, ako som spomínala, chcela viac. A v jej prípade to znamenalo, že nechcela len lásku, ona chcela priam blaženosť, že nechcela len milujúceho manžela, ktorý jej priniesol, na čo si zmyslela a s vážnosťou počúval jej názory, ona chcela bohatého vikomta, ktorý by ju brávala na parížske plesy....Ema trpela narcizmom, neukojenou vášňou...nebola schopná nájsť radosť v šťastí, ktoré zámerne prehliadala...a jej úbohý Charles ju i tak celý život zbožňoval.
Skrátka, nie! Toto si nezaslúžil.
Pani Bovaryová je román, ktorý pitve vášne, román, v ktorom sa umiera žiaľom a láskou a tiež román, ktorý ukazuje temné stránky ľudí bez prikrášlenia a ich túžby také aké sú...
Mama mi vravela, že vraj to mala ako povinné čítanie na škole xD....No to ale muselo byť! XD (A nedočítala to...;/)
 


Komentáře

1 LizzieBathory LizzieBathory | Web | 17. září 2009 v 20:24 | Reagovat

ďakujem, nemusím to teda čítať, k maturite mi postačí tvoj výklad xD ale nie, keď mi to náhodou kdesi padne do ruky tak si to prečítam...

2 Polly Polly | 17. září 2009 v 22:28 | Reagovat

mas to ako povinne?? xD no nemas zasadne veci - koniec a tak xD xP

3 Ayamee Ayamee | 18. září 2009 v 8:27 | Reagovat

My sme to ako povinne citanie nemali, pretoze nase povinne citanie bolo zasadne povinne velmi stroho, tj. polovicu knih nam porfak zo zoznamu odpustil a nijako extremne nekontroloval, ci sme to aj fakt citali... Toto sme konkretne nemuseli, len sme o tom hovorili. Teda, ja som vtedy aktualne chybala, cize som y tejto knihy doteraz jelen :) Ale toto je pekny vyklad, fakt :)

PS: Sry za chybajucu diakritiku, som na skolskych pocitacoch a mame tu anglicke klavesnici, cize... :)

4 kuroyume [aka kuroi kitsune] kuroyume [aka kuroi kitsune] | Web | 18. září 2009 v 10:50 | Reagovat

*dlouhy povzdech, znacici, ze naprosto souhlasi s tim, ze ceske preklady jsou sice skvele, ale ta jmena, ta jmena!!!*

Do tehle knizky jsem se musela vylozene zahryznout, cetla se mi strasne tezko, pravdepodobne i proto, ze k te hlavni hrdince jsem naprosto nemohla nalezt pochopeni a vlastne ani kousek nejakeho vreleho citu...
Takze, klasika-klasikou, uznavam, ze JE TO DILO s velkym "D", ale vickrat?
Uz vazne ne.

To radeji po ste Dickense.

5 Polly Polly | 18. září 2009 v 11:00 | Reagovat

xDD ano? ale ako vidim, zdielame na nu uplne rovnaky nazor!!!

6 verushka verushka | Web | 18. září 2009 v 15:09 | Reagovat

taky to mám jako povinnou četbu k maturitě, teda spíš dobrovolně povinnou :D zcela dobrovolně sem jí přečetla.je fakt že se člověk trochu musí přemoct, aby to přečet, ale je fakt že znám i horší. musim říct že mě teda nějak nenadchla, bylo to zajímavé poučné, ale asi sem čekala něco trochu víc. Bovaryová s za to vlastně mohla sama a sama se i zabila. Karel (Charles) :D, je fakt že ten Karel tam strašně dráždí, mi nepřišel jako chudák...když se to tak veme sám si jí vybral, ale jako manžel měl přeci možnost zasáhnout, něco dělat ne? Nejvíc líto mi bylo jejich dcery, protože ta si nic vybrat nemohla a že pak zkončila kvůli rozhazovačnosti svojí matky kdesi a v zapadákově a totálně chudá a otec jí klidně umře že na žal

7 Tia Tia | E-mail | Web | 18. září 2009 v 17:17 | Reagovat

mne sa tiez zda ze je to povinna literatura este v druhaku na gympli mozno si to niekedy precitam ak to nestihnem dakujem teraz si mi mozno pomohla zmaturovat:D

8 StandyB StandyB | 18. září 2009 v 18:13 | Reagovat

fuha...to som necakala ze to bude takto pokracovat xD ja mam taku strasnu chut precitat si komplikovanu knizku z historickeho prostredia...asi to bude tym ze som dostala povinne precitat si Zorra od Walt disney-ho...Gretkina favorite kniha....a ta je pisana tak jednoducho az prilis by som povedala ... evokuje to u mna chut precitata si  kvetnate a dlhodobe opisy

9 Polly Polly | 18. září 2009 v 23:02 | Reagovat

[8]: dlhe opisy tam nie su..iba jeden, ked sa prestahuju do Yonvillu, ale rozhodne sm nemala chut plakat od nudy ako pri V.Hugovi xD.... a kvetnate to je, velmi  krasne, takze by to bola dobra volba ;)

10 LizzieBathory LizzieBathory | Web | 19. září 2009 v 16:15 | Reagovat

Povinné to až tak nie je, teda neviem lebo nám profka tiež dosť toho odpúšťala ale zato sme o tom dosť podrobne hovorili - takže viem aj ako sa to skončí :D
Veru Pri Hugovi - Matka božia, pohľad na Paríž z vtáčej perspektívy....Pri tej knihe sa mi chcelo veru plakať, ale nie od dojatia. To už Otec Goriot bol lepší.

11 yana yana | 20. září 2009 v 10:18 | Reagovat

krasna recenzia :)

ja som to necitala, hoci som aj zvazovala, pretoze to mame doma, a jestli se nepletu, je to jedna z maminych oblubenych knih :)

ked uz sa tu porovnava ten styl pisania, nepodoba sa to na styl Kareniny trochu? tu som velmi ako hrdinku nemala rada...

12 Polly Polly | 20. září 2009 v 11:14 | Reagovat

vobec neviem Yani, lebo Kareninu som necitala :) ...

13 Marelia Marelia | Web | 23. září 2009 v 13:15 | Reagovat

Už je to nějaký ten čas zpět, co jsem to četla, možná jsem z toho ještě neměla tolik rozum, ale i tak se mi to líbilo, nejspíš si to prečtu znovu po tvém nalákání :)

14 Polly Polly | 23. září 2009 v 15:32 | Reagovat

jeeeeej, konecne niekto co to precital a neodsudil ako nezazivne povinne citanie xD..
podla mna, akonahle je nieco zaradene do povinneho, tak sa na to pozera cez prsty...

15 Emo-Nika Emo-Nika | E-mail | 16. října 2010 v 14:41 | Reagovat

wuaaa praaawe som to dočíítala kks 300 strán x( som to čítala presne 5 dní xD podľa obsahu som si myslela, že to bude faYneee aeee...nuda xDD weeela opisow a straaašne dlheee to je :( a w pondeloq mám z toho referát x( ax jaj :( taQ mi držte palceeee x)

16 Polly Polly | 16. října 2010 v 23:19 | Reagovat

[15]: tak ale na skodu to nebolo..
mna to nenudilo ;)
tak drzim palce, ved ked uz si to citala, zle to dopadnut nemoze :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama