Září 2009

poviedka: SÚRODENCI (6.časť)

14. září 2009 v 6:19 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Na to, že bola hodina bol v triede dosť veľký hluk.
Rozdávali sa oznámkované písomky a každý mal nejaké pripomienky.
Lynne sedela v lavici ticho. Znechutená robila do zošita kružnicu. Jej šedé a krivé okraje sa jej rozdvojovali pred očami. Bolo jej zle. Už dva dni mala žalúdok na vode a vôbec nebola schopná raňajkovať.
Matematika bola prvá hodina, a tak skoro ráno sa cítila najhoršie. A radšej ani nehovoriac o jej psychickom stave. Cítila sa podráždene a napäto. Dúfala, že sa tak cíti aj Tristan. Nechcela v tom všetkom plávať sama, ale na druhej strane, bolo jedno, či je v ich momentálnej situácii sama, alebo sama s Tristanom, tak či tak sa cítila žiť v čoraz väčšej mizérii.

poviedka: SÚRODENCI (5.časť)

12. září 2009 v 6:43 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Bolo deväť hodín večer, keď obaja bok po boku vošli do Extázy.
Zastali pri vchode, zobliekli si ľahké kabáty, prevesili si ich cez ruky a zahľadeli sa na vysvietený tanečný parket. Miestnosťou práve znela Sonique a parket sa zapĺňal tancujúcimi ľuďmi. Diskotéka sa uz rozbehla.
Tristan pootočil hlavu k nej. Nevedel, čo má dnes na sebe, kabát mala dlhý a bola pripravená skôr, a tak teraz prekvapene hľadel na jej hriešne krátke minišaty. Boli zelené so šikmými čiernymi pásmi. On mal na sebe svetlohnedé tričko s golierom a bledohnedé kockované nohavice.

poviedka: SÚRODENCI (4.časť)

10. září 2009 v 6:36 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Práve sa vracala z galérie.
Potrebovala odreagovanie, tak sa s Esther išli pozrieť na Warhola.
Už vtedy, v teplú slnečnú sobotu, otvárala vchodové dvere, videla, že sa niečo stalo. Ich matka pokladala telefón na stene v hale. Rovné dlhé vlasy jej spadali na plecia a boli rovnakej gaštanovej farby ako Rogerove. Slúchadlo skladala pomaly, zatiaľ čo druhú ruku si skormútene prikladala na ústa.
,,Obvoláva príbuzných, lebo...,, - začula Tristanov hlas, ktorý však vetu nedopovedal.

O Tom, Ako Som Sa Zasa Pobrala O Dúm Dál.. :)

9. září 2009 v 6:08 | Polly |  Zápisky v denníku
Som absolútne unavená a bolí ma šija. (*zabudla som zabaliť poháre na šampanské...).
Moja mačka rozdriapala dôležité vrece s mojím oblečením a potom sa bez stopy stratila medzi škatuľami v mojom malom byte...Doteraz z toho mala náramnú zábavu. (*musím ju chytiť a ostrihať jej pazúry, aby bola absolútne neškodná, pretože som ju majiteľovi opísala v takých superlatívoch, až pojal podozrenie, že je plyšová). Vyžalovala by som sa aj svojmu denníku, ale ZABUDLA som, do ktorej škatule som ho zabalila....a vlastne sú aj tak všetky prelepené.
Myslím, že idem spať, pretože aj zajtra je deň a už treba iba dobaliť byt, rozobrať nábytok, vyzdvihnúť si kľúče, dosťahovať to na druhý koniec Blavy (*rozhodla som sa, že moja "nová oblasť" už je KONIEC a za ňou je len TMA), zložiť nábytok, vybaliť sa a …
Proste...nie je toho veľa.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

poviedka: SÚRODENCI (3.časť)

8. září 2009 v 6:30 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Len zopár krátkych chvíľ stačilo na to, aby sa sneh roztopil a počasie prešlo do neistých denných dvanástich stupňov a nočných päť.
Tiahlo na polnoc, ale Lynne nespala. Ale ani noc predtým a ani tú predošlú noc nespala. Sama o sebe nemala pocit, že by sa dostala do tak zlého psychického stavu, no jej telo si o tom myslelo čosi iné a jej strpčovala život ťažká nespavosť.
Ležala na boku na svojej ešte ustlatej posteli a pod svetlom večernej lampy na vysokom podstavci pri lôžku si listovala v hrubej knihe. Už nedokázala vnímať text, ale vždy keď zatvorila oči, nútilo ju otvoriť ich. Bola unavená, ale zaspať nedokázala, čo ju cez deň udržovalo v akomsi polosne, kedy sa z nenápadnej, ale nepretržite trvajúcej únave, nedokázala na nič sústrediť.

„V“ ako VAN GOGHOVO UCHO (...Ako O Neho Prišiel...)

7. září 2009 v 6:28 | Polly |  A.b.e.c.e.d.A.
Asi si vravíte, že na čo opakujem to, čo každý pozná...ale ja robím tento malý článoček preto, lebo podľa toho, čo som si práve poprečítala, nemusí byť všetko také, za aké to už dlho pokladáme.
Vincent Van Gogh (pravým menom - Vincent Willem Van Gogh), nešťastný umelec, až posmrtne vyzdvihovaný medzi skvelých expresionistov, je smutne známy svojou pomätenosťou a odrezaným uchom. Prezývali ho Fo-Rou, čiže "Ryšavý Blázon". A okrem toho, že skončil svoj život po samovražednom výstrele do svojej hrude, už predtým sa snažil zabiť - raz skonzumoval vlastné farby, v nádeji, že sa otrávi.
V decemberi roku 1888 sa udiala scéna s uchom, ktorá sa stala legendárnou a takou je až dodnes.

poviedka: SÚRODENCI (2.časť)

4. září 2009 v 21:42 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Čosi ju pálilo na viečkach.
Už sa to nedalo vydržať a ešte k tomu, čím bola prebratejšia, tým ukrutnejšie ju bolela hlava. S námahou otvorila oči. Chvíľu vôbec netušila, čo sa vlastne deje, včerajšok aj predvčerajšok, všetko z jej pamäti na krátky čas zmizlo. Pohla hlavou, lebo ju oslepilo ostré ranné svetlo. Ležala na boku a hľadela na svoje závesy. Predtým boli biele, lenže ona si ich zbatikovala na čierno a biele na nich zostali už len malé rozpité štvorce. Keď boli zatiahnuté, aj za dňa vytvárali prítmie a celá jej izba pôsobila tmavo, až zašito. Nora - tak ju ich otec volal.
Aj teraz boli zatiahnuté, ale uzunký pásik svetla cez ne v strede unikal a práve ten jej ako naschvál dopadal na tvár.

Reťazisko od Karuš - Zachránil ma v práci xD

4. září 2009 v 6:07 | Polly |  Niečo extra
1. Jméno někoho, kdo tě dneska rozesmál?
Dnes nikto, ale najbližšie Kiko. By ste sa divili, ale naposledy ma rozosmiala mamina andulka…ten malý zver sa tak rozdivočel, hodinu ma zabával, viedol krvavý boj s mojím ukazovákom, chodil si po pusinky a do toho totálne vyčerpaný ako verklík opakoval: "KikoKIkoKikoKIKOKIKO!!!"…A keby ste ho videli ako cmuká na kocúra Viktora, úplne ako my XD, chudák kocúr chce mať svätý pokoj a ešte aj andulka ho provokuje! XD

...Upozornenie do (?Svetlej a Veselej xD?) Budúcnosti...

3. září 2009 v 6:00 | Polly
Dnes mi začala škola. (Áno, už DNES!!) Tento oznam slúži len k tomu, aby ste sa nečudovali, keď tu začne byť pusto. Som v bakalárskom ročníku a preto iba upozorňujem, že postupne, od dnes a ďalej v priebehu roka, začnú ubúdať články. Budem sa tu s radosťou odreagovávať, xD ale počty článkov sa asi zredukujú. Treba Študovať a ja chcem byť Zasa Šprt!! xD
To ja len aby ste potom nerobili prekvapené oči - o.O.

poviedka: SÚRODENCI (1. časť)

2. září 2009 v 6:40 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Helou :) Mám rozpísané MPD4 a keďže je to zatiaľ skutočne NADLHO (nakoľko ma ešte aj zdržali isté nepredvídateľné udalosti, ktoré zablokovali myseľ)...rozhodla som sa, že sem šupnem túto poviedku. Je o zakázanom ovocí, tak by som to zhrnula. Možno nie každému bude po chuti, ale už som ju raz napísala. Vždy som mala pocit, že koniec je spackaný a preto sa čudujem, že mi ho nikto nikdy nevyčítal - môžete byť prví ;). Reagujúc na niekdajšiu poznámku pri Kalnom Víne - nie, tuto nie je slabý, nízky muž...je tu proste normálny chlapec - z ktorého nebude slabý muž, prekvápko, čo? xD...Áno, žena je opäť chladnejšia, ale nie skutočne ako Dorotea, nemajte obavy - je len depresívna. Takže, veľa sa nenasmejete, ale nech sa páči ;):
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Práve vtedy, keď sa to udialo, nastal ten najpodivnejší apríl s počasím najpremenlivejším, aké si kto za posledné roky pamätal. Ak by skutočne platilo, že počasie ovplyvňuje výkyvy ľudských nálad, či pocitov, boli by celkom bez viny. Len pred týždňom bolo typické jarné teplé počasie, potom niekoľko dní pršalo, za toho dňa doslova mrzlo.
Klub, ktorý sa volal Hysterikal bol plný, možno aj preto, že bol pomenší. Šestnásťročná Lynne sa oprela o barový pult pri chodbe s úzkymi schodmi vedúcimi hore von z klubu a zobrala si pristavený pohár s džúsom a vodkou.