„R“ ako RODINA BRONTE (Súrodenci Brontë a ich Neľahký Osud)

14. srpna 2009 v 20:29 | Polly |  A.b.e.c.e.d.A.
Takže týmto článkom som sama sebe poriadne rozšírila obzory.
Sestry Brontëové asi predstavovať nemusím, však?? Všetci sme sa s nimi, či sme chceli, alebo nechceli, povinne stretli na strednej škole. Emily Brontëová napísala román "Búrlivé Výšiny" (ktorý sa svojho času stretol s nepochopením), Charlotte Brontëová napísala "Janu Eyrovú" (ktorú kritika uznala ako skvelé dielo), ale mali tiež tretiu sestru Anne, ktorá napísala napríklad "Agnes Greyovú" (ktorá bola klasifikovaná ako ľahké čítanie). Ale čo ma prekvapilo a vôbec som to nevedela, mali aj brata Patricka Branwella Brontëho a ten bol dokonca považovaný za najtalentovanejšieho zo súrodencov. Bol maliar a básnik. A inak bolo súrodencov dokopy 6 (Mary a Elizabeth z "kolobehu" umenia proste vypadli - mali na to krátky život).A ešte k tomu mali aj zaujímavý a vskutku veľmi pohnutý osud. No čo sa ja nedozviem....:)

Zvyšní štyria súrodenci dokázali spolu nielen tvoriť, ale aj na seba boli neobvykle naviazaní. Niekoľkokrát som našla nemilú zmienku o tom, že jediné šťastné obdobie sestier Brontëových bolo leto 1848, ktoré sestry prežili spolu, pod strechou jedného domu.
Inak bol ich osud nešťastne spečatený ešte keď boli malé deti - a to smrťou matky.
Polosiroty zostali už v útlom detstve bez materskej lásky, v dome obklopenom nehostinným prostredím slatín, s mrazivým výhľadom na cintorín. Otec bol prísny farár, ktorý veril v silu striktnej výchovy a tak väčšina z detí hneď putovala do internátnej školy.
Viktoriánske školstvo sa snažilo zabrániť deťom zísť na scestie a to "výchovou", ktorá dvom sestrám dosť podlomila zdravie. V internáte panovala zima, hlad a fyzické tresty. Modlili sa dve hodiny už pred raňajkami a budova sa nevykúrila ani len v zime.
Mary a Elizabeth vtedy zomreli na tuberkulózu - ktorá v škole prepukla - po čom sa otec trocha spamätal (azda) a deti sa vrátili domov.
Avšak nijako priaznivá zmena ich nečakala, nakoľko sa dozeraniu na ich vývoj ujala teta, kalvínka, ktorá bola rovnako prísna. Detské roky prežívali v sivej izolácii, prevažne spolu v dome ...a práve tento nepriaznivý stav súrodencov upol jedného k druhému, pretože nikto iný im lásku nedal a tiež prebudil ich umelecké sklony. Jediná farebnosť ich životov existovala iba v ich fantázii.
Sestry sa stali introvertnými, azda najživšia a najžijúcejšia z nich bola Charlotte. V 15tich odišla do školy v Mirfielde a neskôr sa tam vrátila aj ako učiteľka. Pracovala tiež ako guvernantka v jednej rodine a neskôr sa snažila založiť si aj vlastnú školu, ale jej plány stroskotali a nič z toho nebolo. Hoci sestry sa nevedeli vymaniť z temnoty fary ich otca, ona sa stretávala aj s inými ľuďmi a snažila sa dožičiť žitie aj svojim sestrám, no narážala na ich strach z cudzích ľudí.
Zobrala z domu preč svoju sestru Emily, ale tá znášala náhlu neexistenciu samoty, na ktorú bola od mala tak zvyknutá, natoľko zle, že z úzkosti úplne prestala jesť a tak sa musela vrátiť domov, inak by sa hádam i vyhladovala. Neskôr sa ešte pokúsila robiť vychovávateľku, ale táto snaha ju rovnako dostala na pokraj psychického zrútenia.
Anne medzičasom pracovala ako guvernantka a písala - jej život na mňa nepôsobil nijako zvlášť záživne, ale možno ani príliš tragicky - až na to, že zomrela ako 29 ročná.
Sestry spolu vydali zbierku básni pod mužskými pseudonymami, aby ich spoločnosť brala vážne, ale spoločnosť ich prvotinu tvrdo zavrhla a predali sa asi 3 exempláre. Slávu im priniesli až vlastné romány.
Charlotte mala na rováši aj román "Profesor". Jeden čas totiž žila so svojou sestrou v bruselskom penzionáte Demoisseles madame Hegerovej a zamilovala sa tam do jej manžela Constantina Hegera. Táto láska bola smutná a bez budúcnosti a z penzionátu odišla predčasne, keď zomrela jej teta, ktorá im "nahrádzala" matku a vraj práve vášeň ku Constantinovi sa stala podkladom pre túto knihu.
Jej sestry sa nevydali, Emily dokonca jeden čas žila sama s otcom, ona jediná však ešte aj zakúsila manželský život. Zobrala si pomocného farára Nichollsa, ale jej šťastie netrvalo dlho, ak sa vôbec dalo nazvať šťastím, pretože niektorí životopisci si myslia, že k manželovi cítila skôr odpor, takže sa možno vydávala len z rozumu. Zomrela o 9 mesiacov, pri prvom tehotenstve. Buď na tuberkulózu, ktorá bola prekliatím rodiny, alebo na Hyperemsis gravidarum (je to choroba, ktorá spôsobuje nadmerné dávenie počas ťarchavosti). Mala 36 rokov.
Brat Branwell bol síce fakt talent, ale inak nepodarok, čo robil sestrám permanentné starosti. Čo najaktívnejšie zo súrodencov si ako mladý so sestrou Charlotte vytváral imaginárny svet Angria - pre ktorý súrodenci písali noviny :). Pracoval ako portrétista, aj ako vychovávateľ - ale z rodiny bol prepustený (nezistila som, prečo), publikoval poéziu a tiež bol prepustený z ďalšieho zamestnania - povrávalo sa totiž, že mal aférku s akousi pani Robinsonovou - vydatou, samozrejme.
Vrátil sa na faru a tam prepadol alkoholu a tiež závislosti na ópiu (narúšal tým aj jediné šťastné leto sestier) a nakoniec skončil až v deliriu tremens. Keď zomrel, Charlotte to muselo zlomiť, pretože to nebola jediná rana, ktorá ju mala zasiahnuť. Ešte v ten rok zomrela na tuberkulózu Emily a iba o rok na to aj sestra Anne.
Úbohá žena musela byť naozaj zdrvená Veď Charlotte sa už viac ako sebe venovala spravovaniu ich literárnej pozostalosti.
Nuž, takto teda dopadli súrodenci Brontë. Nič veselé to nebolo, ale možno len pre ich pohnutý osud boli schopní zanechať po sebe natoľko hodnotné diela.


Zdroje: wikipedka.sk/ sarm.pluska.sk/sarm/historia/nestastna-familia.html/ mysterium.estranky.sk/clanky/autori_--a---f/charlotte-bronte
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | Web | 14. srpna 2009 v 20:39 | Reagovat

o nich som uz citala aj vo svojej oblubenej publikacii desiva literatura :D

2 Polly Polly | 14. srpna 2009 v 20:41 | Reagovat

desiva literatura??? xD a co este o nich pisali...rychlo, hovor, momentalne ma fascinuju xD

3 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 14. srpna 2009 v 22:04 | Reagovat

No wow, chudášci!! A inak, Standy, aj ja byť zvedavý teraz :D!!

4 Tia Tia | E-mail | Web | 14. srpna 2009 v 23:08 | Reagovat

ahoj moja clanok urcite precitam ale asi az neskôr teraz by som potrebovala radu kamaratka bude mat narodeniny a ja neviem co by som jej mala darovat ma velmi rada macky jednu ma aj doma chodi s nou aj na vystavy a este ma dvoch zlatych retriverov nevies mi poradit?

5 Tia Tia | E-mail | Web | 14. srpna 2009 v 23:17 | Reagovat

no dobre tak nie az o tolko neskôr ale nemohla som odolat...chudatka naozaj to nemali lahke ich osud by som vazne nechcela, ale jana eyrova je môj najoblubenejsi roman mozno este okrem anny zo zeleneho domu ach jaj knizky mojho detstva:D

6 Polly Polly | 14. srpna 2009 v 23:36 | Reagovat

[4]: no tak..hm... su dostat take chutne pelechy pre macky :)take makucke, usite, vyzeraju tak rozkosne...
ale inak som raz dostala taky vankusik na hranie pre macku - bol s farebnymi pierkami a bolo na nom, ze I ♥ Cats...ak ma niekto rad macky, tak takato vec sa paci aj jemu xD
alebo co tak nejaku knihu o psoch, ci mackach, ked uz ma rada tie zvery xD
alebo vies co...taky rozkosny plysak macky to vzdy isti xD ja som raz dostala nadherneho bieleho plysoveho tigra...:)

7 StandyB StandyB | Web | 15. srpna 2009 v 10:11 | Reagovat

polly and aya jezkove voci do by som muselal zase precitata to bolo davno :(...sorry

8 K K | Web | 15. srpna 2009 v 11:59 | Reagovat

Och... wau. Trocha mi to pripomenulo začiatok Villette. Ani sa im nečudujem, že radšej utekali do svojej fantázie.

9 bonnie blue bonnie blue | Web | 16. srpna 2009 v 11:44 | Reagovat

otrasné ako podaktorí rodičia dokážu "zdeptať" vlastné deti,ale z historického hladiska myslím že to nebolo nič neobviklé,kedže viktoriáni verili,že dieťa "vzniklo" z hriechu a tak sa aj narodilo,takže starosť o deti presunuli na svoje služobníctvo....a ked to teraz tak čítam tie romány majú aj biografické prvky...napr. jana eyrová?či nie...?=) (a inak super článok-ako vždy..=))

10 Tia Tia | 16. srpna 2009 v 12:25 | Reagovat

[6]: jej dakujem moja inak pisala som ti na email ohladom tej bakalarky tak si to precitaj a sama sa rozhodni co a ako

11 Polly Polly | 16. srpna 2009 v 12:35 | Reagovat

[9]: ano, citala som, ze v eyrovej vyuzila svoje skusenosti s tym hroznym skolstvom tusim...
hrozny pristup k detom!

12 Flip Flip | Web | 17. srpna 2009 v 13:31 | Reagovat

Myslím, že obě jak Emily tak Charlotte využily určitě své zkušenosti ve svých románech. Četla jsem jak na Větrné hůrce tak i Jane Eyre. Abych řekla pravdu tak Jane preferuji mnohem víc a řekla bych že je vní popsano i víc zkušeností.

13 Polly Polly | 17. srpna 2009 v 14:53 | Reagovat

[12]: Eyerovu by som si rozhodne chcela precitat, stale pocuvam, ze je to velmi dobra a zaujimava kniha...

14 kuroyume [aka kuroi kitsune] kuroyume [aka kuroi kitsune] | Web | 18. srpna 2009 v 10:56 | Reagovat

Jeden z prvnich romanu, co jsem cetla, byla prave Jane Eyre - v detstvi se mi predevsim libila ta cast, kde je v internatu, pozdeji jsem docenila i zbytek - v tom, jak je popisvana priroda, prostredi, je tolik atmosfericnosti, ze to clovek proste chte-nechte, i kdyz neni priznivcem, musi ocenit.
Vzpominam si, ze na zacatku knihy byl strucny zivotopis, ale o bratrovi tam zrejme musela byt jen zminka, protoze neprecist si to tady u Tebe, tak si snad ani nevybavim, ze nejakeho mely...

15 bonnie blue bonnie blue | Web | 18. srpna 2009 v 16:16 | Reagovat

mne osobne sa tiež viac páčila Eyrová ako burlivé výšiny-uprimne-tie ma dosť sklamali...od kamošky sa mi dokonca dostala aj ta čest prečítat si tušim nejak sto rokov staré vydanie..ale to bolo už dávno...=)

16 Marelia Marelia | Web | 20. srpna 2009 v 14:14 | Reagovat

Hodně z toho jsem věděla, protože na střední sem měla dokonalého učitele literatury, který toho spoustu věděl a znal a tak se s námi dělil o vědomosti a jeho vyprávění bylo vždycky tak zajímevé, takže mě se tenhle článek moc líbí :)

17 Polly Polly | 20. srpna 2009 v 14:20 | Reagovat

[16]: tak takyto ucitelia su najlepsi :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama