poviedka : ZLÝ ŽART 7. časť

11. března 2009 v 21:19 | Polly |  Šperkovnica príbehov
**********
Bolo ešte toho večera. Troy pomaly a bez nálady kráčal po tmavej pustej ceste s rukami zarazenými do vreciek koženého kabáta a hľadel na svoje topánky. Mesiac prenikavo žiaril, preto vedel, že túto noc už oka nezažmúri. Neznášal mesačné svetlo. Mohol si pokojne zatiahnuť závesy, jeho vplyv bol príliš prenikavý a nespal.
Zhlboka vdychoval podozrivo čerstvý vzduch, ktorý mu napovedal, že možno dnes ešte spŕchne.
Cestu mu náhle skrížila biela perzká mačka. Troy zastal a mačka sa mu hneď začala prítulne obtierať o nohy.
,,Ahoj Dôverníčka,, oslovil ju. ,,Čo ešte robíš pred domom?,,

Kľakol si k nej, zobral ju na ruky a vstal. Pridržal si svoju mačku trocha od tela a zádumčivo sa na ňu zadíval.
,,Porozprávam ti jeden smutný príbeh, chceš?,, povedal jej a privinul si ju k sebe.
,,A ja chcem tiež,, zrazu sa ozval známy hlas.
Nestrhol sa, stál predsa rovno pred svojim domom. Otočil sa. Na verande ich domu bola štíhla mlado vyzerajúca žena ,v rifliach a zelenom tričku, so zvlnenými gaštanovými vlasmi, o ktorej Stan vravieval, že je ,,kus,,. Sedela pri schodoch na kockovanej deke, pohodlne v tureckom sede a fajčila. Na spokojnú tvár jej dopadalo svetlo z nočnej záhradnej lampy zavesenej nad verandou.
,,Zobral si mi vankúš Troy, vráť mi ho,, podotkla, mysliac na mačku.
,,Mami, čo robíš vonku?,, spýtal sa Troy.
,,Čakám na svojho syna Troya. Ešte mu nechcem volať, aby som ho nestrápnila,, povedala bez hnevu, dokonca sa ja usmiala. ,,Mal si prísť do pol dvanástej. A je dvanásť.,,
,,Prepáč mami, zabudol som sledovať čas.,,
,,V poriadku. A teraz poď sem.,,
Troy nenáhlivo prešiel cez trávnik a s mačkou v náručí si sadol na schod vedľa svojej matky. Pritisol si Dôverníčku k tvári a hladil ju. Jeho matka sa na neho zadívala a hneď mala pocit, že sa niečo deje. Poznala dobre svojho zábavného extravagantného syna, ktorý väčšinu šikovnej papuľnatosti zdedil po nej a tento vážny zachmúrený chlapec sa naňho vôbec nepodobal.
,,Tak čo ťa trápi, Troy?,, spýtala sa a cigaretu zahasila o drevenú podlahu.
,,Vôbec nič, som O.K.,,
Zobrala škatuľku cigariet, ktorú mala položenú na nižšom schode, otvorila ju a ponúkla svojho syna. Troy na ňu zarazene pozrel.
,,Ja nefajčím, mami.,,
,,Ha! Ha! Ha!,, ironicky povedala jeho mama. ,,Myslíš, že som žena bez čuchu? Zlatko, dymím ako fabrika. Ja až príliš dobre viem, aké to je, keď sú z niekoho cítiť cigarety.,,
Troy sa skleslo pousmial a zobral si jednu. Ale nezapálil si, iba si ju dal do vrecka kabáta.
,,Tak ešte raz Troy,, začala odľahčeným tónom. ,,Stalo sa niečo?,,
,,Nie.,,
,,Ale trápi ťa niečo.,,
Nepresvedčivo pokrútil hlavou.
,,Ťaží ťa niečo?,,
Troy prestal hladkať mačkin hustý kožuch a hladiac na matku, znehybnel. Položila správnu otázku. Tiež ho pozorovala, očami modrejšími ako mal on, ale netlačila na neho, iba vyčkávala. Troy sa nemohol vyspovedať úplne, ale mohol začať pomaly, pekne po poriadku.
,,Mami, som bisexuál,, vydýchol.
Jeho matka na kratulinký okamih zatajila dych, následne sa zhlboka nadýchla a nežne ho pohladila po líci.
,,Dobre zlatko. Je to úplne prirodzené a ty máš možnosť žiť rovnako normálne ako iní ľudia. A nikto ťa preto nesmie nijako obmedzovať.,,
Predsa teraz zacítil, že mu zo srdca spadol kameň väčší ako pôvodne predpokladal.
,,Ty vôbec nie si šokovaná?,, spýtal sa trocha vyvedený z miery jej skvelou reakciou.
Jeho matka sa len šibalsky usmiala.
,,Troy! Matka, ktorej syn sebaisto nosí fialkastú košeľu a s vervou si na pery natiera lesk, musí byťt na podobné priznania vopred pripravená.,,
Troy sa už tiež o čosi odľahčenejšie usmial, hoci pohľad mal neustále clivý.
,,Zahoď Dôverníčku a poď ku mne Troy,, zazubila a roztvorila náruč.
Troy sa pohol a mačka mu so zamraučaním sama vyskočila z lona a sadla si o dva schody nižšie. Troy sa svojej mame vďačne schúlil do náručia. Oprel si čelo o jej rameno a ona ho pevne objala.
,,Troy, sľúb mi, že otcovi to povieš. Až po osemnástke, až keď budeš dospelý a aj on ťa za dospeláka bude považovať. Ešte by to nepochopil. Mnoho vecí by ti zakázal. Otcovi to teda nehovor, dobre?,,
,,Dobre mami,, bez protestu súhlasil Troy a mdlo hľadel kdesi na zem.
,,Čo mi nemá hovoriť?,, náhle sa ozval otcov hlas a vchodové dvere sa pootvorili.
Troy sa od mamy odsunul a obaja vzhliadli. Medzi dverami stál jeho otec, len v pyžame a v ruke držal šálku s teplým mliekom.
,,Že sa odo mňa nechal ponúknuť cigaretou,, pohotovo zareagovala jeho mama.
Otec sa naňho prísne zahľadel.
,,No no! Nech sa to viac neopakuje.,,
Troy prikývol. Mama mala pravdu, on nebol typ človeka, ktorý by také čosi pochopil.
Otec jej oznámil, že si už ide ľahnúť a znova sa stiahol do domu. Troy sa znova pritúlil k svojej mame do náručia.
,,Nechajme ho v jeho malom, uzavretom svete,, utrúsila na adresu otca.
,,Oki,, jemne pípol Troy.
Mama ho nežne pohladila po vlasoch. V jej náručí sa cítil bezpečne. Aká škoda, že už za neho nemôže riešiť všetky problémy ako vtedy, keď bol malý.
**********
Troy zišiel školské schody z prvého poschodia. Dole na stene oproti schodom viselo obrovské zrkadlo. Automaticky k nemu zašiel a rukami si trocha rozstrapatil zgelované vlasy. Ešte stále mal dôvod cítiť sa depresívne, preto pre istotu na nič, čo by sa týkalo piatkového večera v Neutrale, nemyslel a začínal si nahovárať, že sa cíti celkom normálne, tak ako obvykle. Znova sa ale prejavila jeho naivita, ak si myslel, že mu to nikto nepripomenie. A tiež mal myslieť na to, že Ernest nebude držať jazyk za zubami.
Ako vždy si z tašky vytiahol maskaru a bez okolkov si ňou premaľoval mihalnice, čo okolie bralo v súvislosti s ním s nadhľadom, ale teraz ešte aj to použili ako zámienku na vytknutie mu dačoho.
Ktosi ho šťuchol do rebier. Troy sa strhol a len málo stačilo a maskarou by si prešiel cez nos. Pootočil sa. Za ním stálo dievča s dredmi na vlasoch, jeho vlastná spolužiačka Natasha a za ňou ďalšie štyri dievčatá.
,,Vytváraš si podmanivý pohľad Troy?,, spustila úlisným hlasom s rukami vbok. ,,Chystáš sa na lov? Nejako si sa rozbehol. Ernest vravel, že si po ňom vyšiel. To nevieš, že Ernest nie je teploš? Alebo ti je to úplne jedno?,,
,,A ty nevieš, že Ernestova bezmozgová blondínka je v skutočnosti chlap? Inak by sa s ňou totiž nezahadzoval,, spontánne jej vrátil Troy. ,,A uhni, špatíš mi odraz v zrkadle.,,
Bokom ju odsotil.
,,Pokoj Troy, už sa zberám. Ale dám ti radu,,- falošne sa usmiala. ,,Nemysli si, že každý chce spať len s tebou.,,
,,A ty si nemysli, že s tebou vôbec niekto chce spať!,, odsekol Troy a silou mocou si zachovával pokojný výraz.
Natasha sa na neho zamračila, ale povýšenecky zdvihla bradu a pomaly so svojou pobavenou skupinkou odišla.
,,Pizda!,, ticho si uľavil.
Troy si znova k očiam zdvihol maskaru, keď kútikom oka zachytil známu tvár. Obrátil hlavu a jeho pohľad sa stretol s Larryho tmavomodrými očami. Troyovi v okamihu vyschlo v ústach. Larry nad ním ale len nespokojne pokrútil hlavou, náhlivo prešiel okolo neho a zmizol medzi študentmi.
Troy sa dotknuto zadíval na svoju jemnú a teraz sklesnutú tvár a rezignujúco maskaru hodil späť do tašky.
V zrkadle zbadal ako zhora zbieha Jodie. Prebehla k nemu. Otočil sa na ňu.
,,Dopočula som sa, že si chcel zbaliť Ernesta,, spustila naňho bez pozdravu a podozrievavo sa na neho zadívala.
,,Áno, na truc. Ale ver mi, rozohnenejší bol on. No nakoniec z toho nič nebolo, lebo som sa včas spamätal.,,
,,Je jedno, kedy si sa spamätal, na to už aj tak nikto myslieť nechce, lebo príbeh by stratil šťavu. A ak mám pravdu povedať, hovorí sa, že sa spamätal Ernest. Spravil si riadnu sprostosť, Troy. Mala by som ťa strážiť.,,
,,Uznávam,, skormútene priznal Troy. ,,Nevyznamenal som sa.,,
Jodie ho chlácholivo pohľadila po ruke. Usmiala sa.
,,Hlavu hore. Ešte raz sa pomstíš Jeromovi, aby sa odľahčilo tvojej dušičke a potom so sexom nadobro skončíš!,,
Troy len nadvihol obočie. Ale v hlave mu v mihu sekundy vírila kopa odporných vecí, ktoré by sa Jeromovi dali vyviesť.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama