poviedka : ZLÝ ŽART 6.časť

11. března 2009 v 21:18 | Polly |  Šperkovnica príbehov
**********
Predsavzatie na radikálnu zmenu a ani zúrivosť ho do večera neprešli. Dvere prazvláštneho klubu s názvom Neutral sa večer rozleteli a dnu vošiel Troy. Porozhliadal sa vôkol seba, po interiéry zaliatom modrým svetlom a akousi náladovou hudbou v depresívno-snovom štýle
The Cure a snažil sa nájsť niekoho...niekoho, o kom ešte nič nevedel, ale zvedavosť podfarbená zlostným odhodlaním mu nahovárala, aby po ňom pátral.
Tak tu ma máte, dám vám čo ste chceli! Len sa ukáž, nech si hocikto a uvidíš, čo je Troy Putman zač. Presne to čo chcete- pomyslel si aj keď vlastne v tej chvíli, kedy tápal napoly v depresii a napoly vo zvyčajnej chuti rebelovať, nerozmýšľal vôbec.


Nechodil do Neutralu, to teda nie, lebo s obrovskou sortou drôg, ktoré sa tam dali zohnať nikdy nemal nič spoločné, ale vedel, že za touto miestnosťou sú voľné izby a práve teraz, urazený do morku kosti, si živo vedel predstaviť, ako tam niekoho so spurným výrazom odťahuje.A užíva si! To teda áno! On sa ešte vďaka nim zabaví!
A naozaj natrafil okrem inej malej hŕstky aj na známu tvár, ktorá sa mu mohla hodiť.
Na druhom konci miestnosti sa o stenu opieral jeden štvrták. Popíjal pivo, bol očividne sám. Sympatický, veľmi mladistvo pôsobiaci chlapec s hnedými vlasmi hore dlhšími a postavenými na malého kohúta, presne podľa najnovšej módy, ktorú u nich v škole zaviedlo poznanie, že presne tak sa ostrihal aj David Beckham.
Pamatäl si, čo o ňom Larry raz povedal.
,,Ten? Poznám ho. Teploš, ale zakrýva to jednou hlúpučkou blondínkou, ktorá mu neustále visí na krku.,,
Dnes mu ale na krku nevisela a Larryho jediného ňou neoklamal. Larry mal úžasný dar. Na niekoho sa zadíval a jednoducho z neho vycítil jeho orientáciu. Stačilo, aby dotyčný povedal zopár slov, alebo urobil niekoľko gest.
Troy hádzal za hlavu všetky pochybnosti o svojom nepremyslenom chovaní, iba sa cez ľudí predieral priamo k nemu a nikoho iného si viac nevšímal. Mal na sebe čierne úzke tričko z lesklého materiálu a zips na ňom si pri krku uvoľnil, aby nepôsobil upäto, lebo čosi také v skrytu duše ešte cítil, hoci si to nepripúšťal.
Bože, ako sa len ten chalan volá?!- pýtal sa v duchu a nenachádzal odpoveď. Usilovne o tom premýšľal celý čas čo k nemu kráčal. Spomenul si až keď vyšiel z davu rovno pred ním.
,,Ahoj Ernest,, oslovil ho a dobre vedel, že teraz sa usmial strašne, strašne vyzývavo.
Ernest naňho pozrel, prekvapene si ho premeral od hlavy až po päty, ale zostal vážny.
,,Ahoj Troy,, povedal.
,,Och, ty ma poznáš,, jemne vydýchol Troy a trocha si sťahoval a vyťahoval zips pri krku. ,,Teraz som asi slávny, však?,,
,,Presne tak,, pousmial sa Ernest a odpil si z fľaše.
,,Kde máš blondínku?,,
,,Zostala doma.,,
,,Prečo?,,
,,Prečo si zvedavý?,,- prižmúril oči Ernest.
,,Prečo nie? Bože, Ernest, to už je tretie prečo.,,
,,To už by mala nasledovať odpoveď,, chytil sa Ernest a svetlé oči mu oživli, čím naznačil, že pristúpil na jeho hru.
,,Máš pravdu,,- nevinne sa usmial Troy.
,,Takže?,,
,,Takže?,,
,,Prečo?,,
,,Pre toto,, ukončil Troy a celým telom sa na neho pritisol.
Chcel mu dať na pery zatiaľ len letmý bozk aj keď jeho začiatok tomu nenasvedčoval, ale Ernest mu voľnú ruku rovnako nečakane položil na chrbát a ďalej si ho tisol k sebe. Dobil sa mu do úst jazykom.
Zatiaľ sa to dalo vydržať. Pre tú chvíľu sa mu Troy poddal.
**********
Ale nič nebolo také ľahké ako si to predstavoval.
Dvere jednej z izieb Neutralu sa dokorán otvorili a dnu sa vpotácali Troy s Ernestom. Troy bol na ňom nalepený ako kliešť a zúrivo sa bozkávali. A to len dve hodiny po tom, čo sa spoznali. Ernestovi sa jednou rukou voľajako podarilo vsotiť do dverí a tie sa zabuchli. Troy si izbu ani kútikom oka nevšimol. Aj napriek značnému psychickému rozpoloženiu bol totiž vzrušený. Ernest ho objal a vratko ho, krok po kroku, tlačil kdesi pred seba, pričom sa posúval s ním. Pevne ho chytil a spolu sa otočili. Troy zo seba zhodil čierny kožený kabát.
Ernest od jeho pier asi prvýkrát po piatich minútach oddelil svoje pery a ťažko dosadol na čiernu pohovku. Nepustil mu však ruky, ktoré mu za lakte držal a tým Troya nenápadne prinútil kľaknúť si pred neho.
Troy sa iba natiahol, znova ho pobozkal a potom sa mu perami prisal na krk. Ernest slastne zatvoril oči. Dych sa im obom značne zrýchlil. Ernest ho zatlačil za ramená, Troy si teda znova kľakol medzi jeho kolená, chvatne mu povyhrnul tričko a bozkával mu ploché brucho. Ernest zaklonil hlavu a ticho vzdychol. Vnoril Troyovi ruku do čiernych vlasov a jemne mu ju posunul nižšie, ale Troy sa mu len znova perami premiestnil na brucho.
Ernest zatlačil silnejšie a vtedy Troy zo svojho návalu vzrušenia trocha precitol. Otvoril doteraz zatvorené oči a došlo mu, že Ernest mu tlačí hlavu do svojho lona.
Hádam nechce, aby som...- pomyslel si, pomaly sa spamätávajúc a vlastne ani nevedel ako to pomenovať, ale to čo od neho teraz vyžadoval Ernest kedysi nedokázal spraviť ani Larrymu.
Ruky mu ale automaticky vyleteli k jeho opasku, no len čo sa ho dotkol, znova zaváhal.
Ernest vo svojom tlaku na neho nepoľavoval a čím neústupčivejšie ho tlačil, tým väčšie znechutenie Troy cítil. Jeho vzrušenie sa zrazu stratilo v nenávratne.
Uvedomil si k čomu ho chce prinútiť, k akému osobnému prejavu, hoci ho pozná len dve hodiny a tiež si uvedomil, že stačilo málo a aj to spraví. Prišlo mu zo seba doslova zle. Ako veľmi sa bol schopný nechať ponížiť. Ako sa len zahanbil, keď mu došlo, že tu kľačí medzi kolenami cudziemu chlapcovi!
Ernest znova zatlačil a vtedy sa Troyovi skutočne obrátil žalúdok. Vytrhol sa mu, dlaň mu vyletela na ústa, potácavo sa postavil na nohy a prebehol cez izbu k dverám, kde správne tušil drobnú miestnosť so záchodom bez umývadla.
Prudko otvoril dvere, padol na kolená k záchodu, ktorý po stranách kŕčovito schmatol a povracal sa. Vnútro mu trhali zášklby napínania ako zo seba dostával zvratky vyvolané znechutením z vlastného konania. Zboku naňho dopadol tieň. Ernest sa priblížil, ale necítil, že by sa ho dotkol. Troy posledný krát zakašľal. Zopár sekúnd sa stále naklonený nad misou predýchaval, pričom z čela mu stekal ľadový pot.
Pootočil kriedovo bledú tvár a medzi dverami o bok rámu zbadal opierať sa Ernesta. Ani ho nehlo, aby mu pomohol. Celkom pokojne na neho hľadel a jeho oči v sebe zrazu mali citeľný chlad. Pozoroval ho, roztraseného dávením, úplne bez citu. Vôbec ho nevyviedol z miery.
Troyovi došlo, že ho považuje za niekoho, kto mu nestojí za zbytočný vzruch. Videl mu to v tom pohrdlivom chladnom pohľade. Má ho za nič. Rozpustilá osôbka natiahnutá v úzkych nohaviciach, ktorá sa mu takmer hodila do postele.
,,Nie,, vydýchol bledý Troy. ,,Toto nepôjde.,,
Ernest ľahostajne pokrútil hlavou.
,,Pozbieraj sa a vypadni,, povedal. ,,Zbytočne zaberáš izbu iným, tím schopnejším.,,
Troy ledva potlačil nutkanie znova dáviť. Cítil sa poľutovaniahodne.
Ernest sa otočil a zmizol. Začul ako vyšiel z miestnosti a nechal ho tam samého.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama