poviedka: ZLÝ ŽART 4 časť

11. března 2009 v 21:15 | Polly |  Šperkovnica príbehov
**********
Volá sa to naivné sny. Ten najhorší typ snov, ktoré nás do seba vtiahnu príliš živo, až nám nedajú dýchať, tak ich máme plnú hlavu a pritom si nepripúšťame žiadne iné možnosti a žiadne, vôbec žiadne negatívne stránky týchto snov nám neprídu na rozum. Zabudli sme na ne.
A práve preto tam Troy v to tmavé zatiahnuté poobedie postával. Na rohu školy, trocha ďalej od študentov vychádzajúcich z budovy, na mieste, ich mieste, kde sa kedysi potajme bozkávali. Lebo nedajbože, aby niekto odhalil Larryho orientáciu, takú potupu by neprežil.

A preto Troy stále hľadel na svoje bledé tričko s krátkymi rukávmi, posiate čínskymi znakmi, pod ktorým mal čierne s dlhými a premýšľal, či je to dosť normálna kombinácia. Mal rifle. Nie široké, to by už neprežil, ale predsa...obliekol sa najslušnejšie ako len vedel, len aby spravil dobrý dojem. Jeho rodičia ráno neverili vlastným očiam, že takto ,,ľudsky oblečený,, odchádza z domu. Bol strašne nervózny. Zhodil z ramena tašku, oprel sa o bočnú stenu apoza rohu vykúkal, či ho nezbadá a pritom v ňom hrali nervy a zároveň sa tešil ako štrnásťročné chlapča, ktoré dstalo prvý bozk.
Ruka mu zašla do vrecka kde zacítil škatuľku cigariet. Hneď ruku stiahol.
,,Uvedom sa Troy!,, povedal si. ,,Larry ešte netuší, že húliš ako továrenský komín.,,
Konečne zbadal ako sa od davu študentov vzďaľuje známy chlapec v čiernej lesklej bunde. Larry prechádzal okolo a keby na seba Troy neupozornil, ani by si ho nevšimol.
Troy sa obliekol inak ako obvykle, ale pozmeniť si aj správanie mu vôbec nenapadlo. Preto zareagoval klasicky Putmanovsky.
So živým úsmevom vybehol s poza rohu. Larry sa až zľakol, ako ho prepadol, ale Troy ho len energicky schmatol za bundu, strhol ho za kríky a rázne ho oprel o stenu.
,,Kamže kam Larry?,, spustil živo, rukami sa mu opierajúc o hruď.
,,No...domov,, trocha zmätene sa ozval Larry a púlil na neho oči.
,,Tak domov sa zberáš,, zatiahol s úsmevom Troy a podozrievavo prižmúril oči. ,,A to nevieš, že sa tu spolu máme stretnúť?,,
,,Nič si nevravel,, prekvapene podotkol Larry.
Troy si s úsmevom zahryzol do spodnej pery a zadíval sa mu do očí, pričom svoje oči si dnes ani nenamaľoval, lebo Larry mu to neschvaľoval.
,,Musíš čítať medzi riadkami Larry,, skonštatoval. ,,Neposlal som ti správy, ale za to som ti posielal pohľady a úsmevy, čo svojho času znamenalo jediné. A síce: Počkaj ma za kríkmi, mám chuť sa bozkávať.,,
Larry vstrebal jeho rýchlo vyslovené slová a keď si uvedomil ich obsah, pomaly sa spamätával, hoci sa aj naďalej nechával tlačiť o stenu školy.
,,Svojho času Troy je slovné spojenie vyjadrujúce minulosť. Myslím, že teraz by si sa mal spoliehať skôr na písané, alebo hovorené správy,, pre zmenu nenáhlivo mu vysvetlil Larry.
Zatváril sa mrzuto.
,,Ale existuje aj nejaké slovné spojenie, ktoré vyjadruje prítomnosť,, povedal Troy s rovnako širokým úsmevom, ktorým však len ledva zakryl náznak sklamania.
Larry nereagoval tak, ako predpokladal.
,,Žiadne mi nenapadá,, odbil ho.
,,A vyjadrujúce budúcnosť? Našu?,,
,,To už vôbec nie.,,
Troy zťažka prehltol. Uprene hľadel na Larryho otrávenú tvár a zrazu mal pocit, že mu ktosi surovo stláča srdce. Larrymu bol očividne jeho atak nepríjemný, ale Troy sa ešte nevzdával.
,,Ale no tak Larry, čo máš chalana?,, spýtal sa čo najbestarostnejším tónom, aký zo seba dokázal dostať.
,,Som sólo.,,
,,Tak čo máš za problém? Obaja dobre vieme, že náš rozchod bol nedorozumenie.,,
,,A tom by sa dalo polemizovať.,,
Troyov úsmev trocha pohasol. Mal na jeho hrudi položenú ruku a cez tenulinkú bundu cítil jeho pokojný tlkot srdca. Škrelo ho to. Jeho vlastné srdce totiž bilo ako splašené, len čo naňho pozrel.
,,Larry, ty si asi celkom zabudol čo si vo mne mal,, vyhlásil.
A uzž k nemu naťahoval tvár. Len čo sa perami dotkol jeho pier v mylnej nádeji, že Larry sa mu poddá, Larry ho od seba nečakane odsotil. Troy sa zatackal, ale nespadol, iba od neho o tri kroky ustúpil.
Teraz už po veselom výraze na jeho tvári, či už úprimnom, alebo predstieranom, nebolo ani stopy. S očami rozšírenými nepochopením sa na neho zmätene díval, ako pred okamihom Larry na neho, čo sa teraz obrátilo.
,,Čo sa s tebou deje Larry?! Nikdy si sa ku mne hrubo nesprával!,, dotknuto po ňom vykríkol.
Cítil ako mu hrdlo zviera smútok, ktorý absolútne nepredvídal. Bolo to horšie ako zlé. Videl mu v očiach opovrhnutie, ktoré si nedokázal vysvetliť.
,,Ani ty si predtým nestváral veci, ktoré vyvádzaš teraz!,, tiež zvýšil hlas Larry a Troy si uvedomil, že aj napriek niekdajším hádkam po ňom kričí prvýkrát v živote.
Mal pocit, akoby s ním ktosi zatriasol a poriadne ho prefackal- No tak! Prebuď sa! Čo si si myslel, že sa ti hodí k nohám a s plačom ti vyzná lásku?! Preboha, ako si mohol byť taký naivný?!
Troy sa trhane nadýchol.
,,O čom to trepeš Larry?!,, skríkol. ,,Nechcel som nič zlé, iba aby sme spolu znova začali chodiť!,,
,,Ty si myslíš, že sa chcem dať dokopy s chalanom, ktorý spáva s celou školou?!,, odsekol mu Larry a znova po ňom hodil svoj znechutený pohľad.
Troyovi klesla sánka. Nemyslel si, že mu ešte niekto bude pripomínať to rozhlasové nešťastie, vôbec nečakal, že Jeromov žartík bude takým obrovským úderom pod pás.
A teraz, keď mu došlo prešo naňho Larry reaguje tak hrubo, čo si o ňom myslí a ako v tých jeho krásnych modrých očiach klesol, mal čo robiť, aby prehltol plač. Larry ho skutočne zranil. Nič príšernejšie mu v tejto chvíli povedať nemohol.
,,To je...to je lož,, vyjachtal náhle zbavený všetkých síl a jemu samému to znelo nepravdepodobne. ,,Jerome je...je špinavý klamár a vtedy si zo mňa chcel len nemiestne vystreliť.,,
Ale Troy vedel, že je zbytočné odporovať už keď to vravel. Rovnako ako vedel, čo teraz Larry povie.
Prosím, prosím, nepovedz to! Nie teraz! Prosím, nehovor mi to! Maj zľutovanie- úpenlivo ho prosíkal v duchu a pozoroval ho lesklými očami, ktoré ešte nikdy neboli na pokraji natoľko vzlykavého plaču, aký mu hrozil teraz.
,,Naozaj?!,,- preťal vzduch rukou rozhnevaný Larry. ,,Uvedomuješ si, aké kraviny kecáš Troy?! Veď ty si spal aj s tou držkou Jeromom!,,
Troy sa až strhol, keď začul obávanú vetu.
Nastalo ticho. Larry čakal Troyove vopred zavrhnuté argumenty, lenže Troy na neho len so smútkom hľadel. Rýchlo prehĺtal, aby potlačil vzlyky, ktoré sa mu chceli vydrať z hrdla. Mal na jazyku mnoho vecí, ktoré mu chcel povedať, alebo aj vykričať, ale vedel, že keď otvorí ústa, nedostane zo seba ani jedno slovo, iba sa zosype.
Larry doňho pichľavo zabodával oči a po chvíľke len krátko prikývol.
,,Všetko?!,, odfrkol ironicky. ,,Ako vidím máš mi k tomu veľa čo povedať, ale bohužiaľ nemám čas, aby som si to mohol vypočuť!,,
Pohol sa. Kráčal k nemu, ale iba doňho vrazil ramenom a odchádzal.
Troy tam stál, v to poobedie zatiahnuté tmavými mrakmi, ktoré sadali aj na jeho dušu, a nebol schopný ani otočiť sa a clivo sledovať jeho vzďaľujúci sa chrbát.
Cítil ako mu po líci steká prvá slza, ktorú si zotrel rukou s ľahkosťou akou sa zmazala aj jeho prvá láska.
Pristúpil k stene, položil na ňu ruky ako ich mal položené na Larryho hrudi a oprel o ňu čelo. Privrel oči a zhlboka dýchal, lebo nechcel plakať. Vedel, že ak by dal vzlykom voľný priechod nemali by konca kraja a cítil by sa ešte úbohejšie.
Zažil svoje prvé skutočné sklamanie. Úplne iné ako more drobných sklamaní, ktoré mu raz za čas ako každému inému nedali spať. Toto bol ozajstný úder dobre mierený priamo do jeho srdca, ktoré bolo teraz skľúčené a dotknuté. Odmietnuté.
Trhane sa nadýchol a chrbtom ruky si zotrel ďalšiu slzu.
Zatvoril oči, čím však iba viac preciťoval chlad steny, ktorý však nebol nič oproti chladu sršiacemu z Larryho pohľadu. A takto, ticho a bez náreku, tam zotrval ešte pätnásť minút, až kým konečne nebol schopný pohnúť sa, zobrať tašku a normálne odísť domov.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama