poviedka : ZLÝ ŽART 11. časť

11. března 2009 v 21:23 | Polly |  Šperkovnica príbehov
**********
Sedel pri stole v Neutrale. Práve dopil farebný miešaný nápoj s názvom Sladké svitanie. Rozmýšľal, že vytiahne mobil a zavolá Jodie, alebo Danielle. Nevedel, s kým presne chce stráviť večer, iba sa mu dnes nechcelo zostať doma.

Ruku si zasunul do vrecka a dotkol sa mobilu, ale nechal ho tak, lebo zbadal ako sa k jeho stolu ktosi blíži. Bola to blondínka, s ktorou naposledy spal.

Mala na sebe biele úzke šaty na ramienka a jej rozpustené po pás dlhé husté vlasy boli doslova fenomenálne. Bola naozaj krásna. Troy si pomyslel, že by si dal znova povedať.
Zastala pred ním, predklonila sa a rukami sa oprela o stôl.
,,Ahoj Troy,, povedala znova s tým jemným, až blaženým úsmevom. ,,Volám sa Tina.,,
,,Som rád, že poznám meno kočky, pri ktorej som sa zobudil,, povedal Troy a očami jej zabehol do výstrihu.
Fenomenálne vlasy plus fenomenálne prsia- prešlo mu mysľou.
,,S niekým ťa chcem zoznámiť,, povedala.
Troy pohodil plecom a zo zvyku hneď bez reptania vstal. Tina ho chytila za ruku a cez ľudí ho viedla na opačný koniec miestnosti. Tam z davu vyšli pri jednom malom stole, za ktorým sedel jeden devätnásťročný chlapec, štvrták z jeho školy.
Ale odkiaľ by inak už mohol byť?!- bez zbytočných pohnútok si pomyslel Troy- Ja predsa spávam len so svojou školou.
A to bolo to jediné, čo akási úchylná časť jeho ,,ja,, skutočne dodržovala.
Keď ho chlapec zbadal, vstal. Bol takmer o hlavu vyšší ako Troy.
,,Troy toto je Winston. Veľmi ťa túži...spoznať,, dvojzmyselne povedala Tina.
,,Teší ma Winston,,- usmial sa Troy.
Winston na neho uprel šedé oči a len sa pousmial.
Mal krátke špinavoblonďavé vlasy, ktorých pruhy mu spadali do čela a mal briadku. Náušnica v uchu, ale inak bol oblečený tmavo a elegantne.
,,Som rád, že ťa spoznávam Troy. Veľa som o tebe počul,, povedal Winston a nadvihol obočie.
Z jeho pomerne vážnej tváre sršala arogancia. Očividne si o sebe veľa myslel.
,,Hej, verím. Kvantum historiek,, prehodil Troy a o to viac pocítil nutkanie spraviť mu to tak, ako mu to nespravil ešte nikto.
Menil sa. Menili sa jeho spôsoby, jeho známosti a ako teraz pocítil aj jeho myslenie.
Winston k nemu natiahol ruku. Troy mu do dlane vložil svoju ruku a chlapci si nimi potriasli.
**********
Tiahlo k polnoci. Winston, o ktorom Troy zistil, že je skutočne arogantný človek ako sa mu zazdalo na prvý pohľad, povedal, že s ním chce byť v izbe nad Dogmou. Povedal, že v Dogme sú väčšie postele. Nazval ich ,,letiská na milovanie,,. Troy sa zachichotal a už mierne pripitý, súhlasil.
Dvere izby nad klubom Dogmou sa otvorili. Prvý vstúpil Troy, za ním Winston a hneď aj zamkol. Kľúče od tejto obyčajnej, až nepeknej izby ho vyšli draho. To nie ako v Neutrale, kde stačí poznať čašníka.
Winston zapol malú nočnú lampu v ľavom rohu izby. Chlapci si vyzliekli kabáty a prehodili ich cez stoličku.
Winston k nemu podišiel a s chmúrnym výrazom ho pohladil po chrbte. Troy ho objal a unavene sa usmial. Začali sa bozkávať. Winston ho pozvoľna tlačil ku skutočne obrovskej starej posteli s klasickým oblúkovitým železným rámom.
Vzájomne si rozopínali košele. Vládlo prílišné ticho a Troy sa zacítil trocha napäto. Rozmýšľal, či to chce, alebo nie. Váhal sekundu, možno dve. Až kým si neuvedomil, že jeho túžby už beztak nikoho nezaujímajú.
Ich košele spadli na zem. Chvíľu sa objímali a Winston ho bozkával na krk a ramená. Pridával na rozhodnosti a tiež na vášnivosti. Zatlačil naňho a Troy spadol na posteľ. Winston ho bozkával na hrudi a zatiaľ to vyzeralo, že bude všetko v poriadku, že Winston vie nie len príjmať, ale aj dávať.
Na chvíľu prestal.
,,Čo sa deje?,, spýtal sa Troy.
,,Počkaj,, vydýchol.
Chytil sa okraja plachty a jediným silným trhnutím odtrhol dlhý úzky pás. Winston sa na neho usmial. Prvýkrát za večer skutočne úprimne a Troyovi sa zazdalo, že aj milo.
,,Daj rúčku,, povedal mu nečakane jemne.
Troy pochopil, čo má v pláne.
,,Ty výmyselník. Chceš experimentovať?,,- iba sa vzrušene zasmial. ,,Ale s citom, dobre?,,
,,Jemnučko, veľmi jemnulinko,, podmanivo zašepkal Winston.
Troy mu pochabo podal ruku. Winston mu zápästie omotal plachtou, pritiahol ju až k rámu, potiahol pás plachty doľava a priviazal mu k posteli aj druhú ruku.
,,Nemohol by si to trocha uvoľniť?,, ozval sa Troy. ,,Je to príliš napevno a bolí to.,,
Winston neodpovedal. Obkročmo si na neho sadol.
,,Povedal som ti, že to bude jemné?,, prehovoril. ,,A ty si mi naozaj uveril?,,
Troy sa mu zahľadel do tváre, v okamihu zvážnel a tiež mu z mozgu hneď vyprchal všetok alkohol, ktorý vypil. Po Winstonovom úsmeve nebolo ani stopy. Jeho šedé oči ho pozorovali chladne. Objavil sa v nich náznak temnoty a zmizol ako posledný výkrik do tmy. Ale už sa do nich predsa nevrátil ani náznak ľudskosti.
,,A nemal som ti veriť?,, opatrne sa spýtal.
Winston pomaly pokrútil hlavou. Jeho predošlá arogancia bola takmer hmatateľná.
Troy sťažka prehltol. Uvedomil si, čo za hlúposť dopustil a najradšej by sa prefackal. Prečo si aspoň niekedy nepremyslí to čo povie?!
Napätie v izbe sa znásobilo a zrazu sa mu zdalo na nevydržanie. Gniavilo ho zreteľne ako váha Winstonovho tela.
,,Winston, odviaž ma,, povedal.
,,Vieš Troy, rád rozmýšľam, aké to je mať nad niekým absolútnu moc,, prehovoril Winston celkom ignorujúc jeho požiadavku. ,,Mať ho trebárs priviazaného ako teraz teba, hľadieť do jeho nechápajúcich vystrašených očí a vravieť si- Je ti vydaný na milosť a nemilosť Winston. Ty si teraz jeho pán a je len na tebe ako s ním naložíš.,,
,,Winston odviaž ma!,, dôraznejšie zopakoval Troy.
Pocity v ňom sa obratom zmenili. Skutočne už teraz pocítil obrovský strach. Chcel pohnúť rukami, ale bol zviazaný priveľmi pevne.
Bože, mami, prepáč mi, už zasa ti prídem neskoro- pomyslel si absurdne, ale práve táto myšlienka v ňom rozliala bezútešnosť nevídaných rozmerov.
,,Máš rád bolesť Troy?,, bezcitným tónom sa spýtal Winston. ,,Nie? Nemáš? To nevadí Troy. Pretože ja mám rád bolesť.,,
Troyovo vnútro sa navyše rozochvelo tiesňou. Jeho strach v okamihu nabral neovládateľné rozmery. Plne si uvedomil, že je v pasci.
Úchyl!- pomyslel si s bázňou a vopred vedel, že nech prosí akokoľvek úpenlivo, nezaberie to.
Izba mu bola zrazu ešte škaredšia. Stará tmavá kutica s nedýchateľným vzduchom.
,,Odviaž ma!,, vykríkol po ňom.
Winston sa rozohnal a strelil mu také zaucho, že sa mu z nosa pustila krv. Náhla bolesť mu na sekundu celkom ochromila dušu.
,,Winston, prosím ťa, pusti ma,, predsa rozochvene zažiadal.
,,Pros ak chceš,,- usmial sa Winston úsmevom chladnejším ako ľad. ,,A počuješ tú hlasnú hudbu zdola? Krič ak chceš.,,
,,Winston,, vydýchol zhrozený Troy. ,,Winy, strašne ťa prosím...,,
Winston ho znova silno udrel po tvári.
,,Nie, krásavec, nikdy mi nehovor Winy.,,
Winston mu dlane položil na hruď a zatiaľ čo v Troyovi tým vyvolal zimomriavky odporu, skĺzol mu nimi až k nohaviciam. Zrazu na neho hľadel očami živými, iskrivými, ba až šťastnými a Troyovi z jeho chorého pohľadu tuhla krv v žilách. Popritom mu rozopínal opasok.
,,Winston, prosím, prosím, odviaž ma. Winston, pusti ma a ja ti to urobím ako len chceš,, ledva zo seba dostával skľúčený Troy, celý bez seba od strachu.
,,Nie Troy,, zarazil ho Winston. ,,Ja sám si to s tebou spravím ako len chcem.,,
Ruku zovrel v päsť.
,,Plač,, povedal.
Troyove modré oči sa horúčkovito rozšírili.
A on znova udrel.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama