poviedka : ZLÝ ŽART

11. března 2009 v 21:03 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Ľudia moji, naozaj vo všetkej skromnosti som sa rozhodla dať sem na pokračovanie moju poviedku, tak dúfam, že sa bude ľúbiť;))) Je to tak trochu shounen-ai, ako väčšina báb na tom tiež fičím- teda, aby som bola presnejšia : je to také shounen-ai bez japonských mien;DDD tak sRy;D

Bol to iba žart. Teda, pôvodne to mal byť iba žart. Aj keď výrazne zlomyseľný žart, taký, ktorý mal podráždiť.
Svitol ďalší vyučovací deň na strednej škole. Úplne normálny, svojim spôsobom az nenápadný. Chodby sa hmýrili unáhlenými a už z rána rozbláznenými študentmi. Pat minút pred zvonením.
Všade bol hluk, ale nie až tak veľký, aby nebolo počuť školský rozhlas. Dookola tie isté piesne, ktoré obľuboval študent, ktorý sedel za mikrofónom, stále ten istý hlas.
,,Dobré ráno vospolok. Vyspinkaní? Ale to je aj tak jedno, lebo rozmýšľate len nad tým ako odtiaľto zdrhnúť, či nie?,, niesol sa nad študentskými hlavami po celej škole zvučný chlapčenský hlas. ,,Dnes má meniny Troy, tak všetko najlepšie. A obzvlášť blahoželám jednému Troyovi, konkrétne Troyovi Putmanovi,,- vravel dobre naladeným tónom a pri vyslovení Putmanovho mena veľa ľudí spozornelo v očakávaní nejakej pikošky, ktorej sa občas dočkali.

Hlas pomaly, jasne, vyslovil každé slovo, no predsa s dávkou flegmatickosti, aby bolo všetkým jasné, že to myslí vážne.
,,Určite ho poznáte, lebo ste sa s ním už zaplietli. Ak ste s ním ešte nespali, tak s ním v blízkej dobe určite budete. S Troyom predsa spí celá škola! Všetko najlepšie! Troy!,,
A pustil Depeche Mode.
Troy Putman práve postával v rohu školského záchodu otočený tvárou k stene s rukou so zapaľovačom zdvihnutou na polceste k cigarete.
Po vypočutí hlášky z rozhlasu zostal ako obarený. Zarazene hľadel do stropu, rozmýšľajúc, či ho práve neoklamal sluch. Dúfal, ze áno.
Zachytil čísi pohľad. Pootočil hlavu a zbadal známeho chlapca stojaceho pri pisoári a zapínajúceho si nohavice. Troyovi bolo hneď jasné, že počul dobre, lebo presne to isté očividne počul aj chlapec.
Na tvári mal poloúsmev. Svetaznalo si pomaly premeral jeho obtiahnuté čierne tričko s véčkom a čierne, rovnako úzke kožené nohavice. Jeho úsmev sa rozšíril a náhle bol posmešný.
Ale čo, žeby to bola pravda?- vraveli jeho prižmúrené oči- To som si mohol myslieť. Prečo inak by sa obliekal do tých úzkych vecí, tak výstredne?
Troy naňho len vyhúkane hľadel, nuž chlapec bez slova odišiel. Troy si zrazu z úst znechutene vytiahol cigaretu a sám si prekvapene premeral svoje oblečenie.
Na Troya sa hodilo slovo "chutný". Jeho modré oči boli vždy aspoň zvýraznené linkou. Čierne vlasy mal ostrihané nakrátko, ale hore a nad čelom boli dlhšie a vždy zgelovné na strapato. Jeho jemná tvár mala výrazne krojené pery. Bol štíhlučký, útly a bledý. Veľmi pekný, ale nepopierateľne zženštilý.
Tak vyzeral Troy Putman.
A, áno, ešte sa aj obliekal výstredne a vždy mal aspoň obtiahnuté tričko, keď už nie aj nohavice, ale predsa naňho ešte nikdy nikto nehľadel tak ako ten chalan pred chvíľou!
Troy si cigaretu založil za ucho a zamračene vzhliadol k stropu kam hľadel pred okamihom, keď rozmýšľal, či je skutočne možné, aby ten slizký had na neho z úst vypustil čosi také. Len neveriacky pokrútil hlavou a zvrtol sa k dverám.
**********
 


Komentáře

1 Miwako Miwako | E-mail | 13. října 2010 v 18:54 | Reagovat

Hohóó ďalšie Shou-ai? umriem :D

2 Polly Polly | 13. října 2010 v 19:50 | Reagovat

[1]: no take malo kvalitne, ale asi ano xD jedna z mojich staaarych poviedok xD
inak - trochu liznute touto temou su aj Nocne Svetla, ak by si neskor chcela...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama