poviedka: SPALOVŇA (FINÁLE)

15. března 2009 v 11:52 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Stretli sa teda dole pri zatvorených vchodových dverách, ktoré boli presiaknuté benzínom viac ako ktorékoľvek iné dvere.
Oni sa medzičasom poobliekali do vrstiev mokrých mikín. Dievčatá mali na sebe po dve. Pip a Billy po jednej, pretože Billy sa musel uspokojiť s Pipovou a on viac ako dve vo svojej izbe nenašiel.
,,Začni odtiaľto Daria,, povedal Pip a ukázal na dvere. ,,Aby boli v prvom rade odrovnané dvere. Oheň sa potom bude šíriť smerom hore. Ale musím priznať, že je možné, že sa odtiaľto nedostaneme, lebo...,,
,,Aha!,, prerušil ho Billy.

Spolu s Mary zarazene hľadeli pred seba.
Pip s Dariou sa s neblahou predstavou toho, čo uvidia, pomaly otočili. Už ich ani nevystrašili. Čo videli, predsa vopred očakávali. Jediné, čo medzi nimi vzniklo, bolo okamžité napätie z oboch strán, čomu sa nikdy nedalo vyhnúť, hoci z druhej strany, tej prízračnej, prúdila napätosť chladná. Zmiešaná so závanom smrti.
Na konci chodby meravo stáli chlapec a zelené dievča. Stáli vystretí, pevne a ich tváre vyzerali relatívne pokojne. Jediné, čo prezrádzalo ich tiché obavy boli ich uhrančivé zamračené pohľady, ktorými ich aj na diaľku nenávistne prebodávali.
Za chrbtom im stál a v tme sa strácal fialkastý rad mĺkvych duší.
Nikto nevedel, ako dlho tak stáli a bez slova na seba hľadeli, v napätom tichu viac než hrobovom, ale zaiste prešlo aspoň zo pat minút.
,,Daria, rob niečo,, začula Billyho sotva počuteľný šepot. Dýchal nahlas a rozochvene. ,,Alebo to spravím za teba.,,
Daria len pokrútila hlavou, hoci pohľad neodtrhla od prízrakov. Opatrne spravila dva kroky vpred. Ani nevedela prečo, možno si len potrebovala dokázať, že je schopná hýbať sa.
Rukou si pozvoľna zachádzala do vrecka. Tmavé oči bledého chlapca sa pohli a skĺzli k jej ruke. Zaujato sledovali každý jej pohyb.
Daria zovrela svoju zápalkovú škatuľku a rovnako nenáhlivo, lebo jej napnuté nervy jej prudší pohyb spraviť nedovolili, ju vytiahla. Druhá ruka sa jej tiež pomaly zdvíhala a tú začalo sledovať zelené dieťa.
Zelené kvety v kytici, ktoré zvierala v rukách, razom vädli. Ich hlávky sa zatvárali a lupene, stmavnuté a uschnuté, opadávali.
Daria hľadela len na nich a ruky jej pracovali samé i keď sa jej zrazu viditeľne roztriasli.
Minúty sa nepríjemne vliekli a všetkým živým sa zdali nekonečne dlhé, príliš natiahnuté a takmer až hmatateľné.
Daria vytiahla zápalku. Len vtedy jej venovala jediný, krátky pohľad a znova sa pre istotu zahľadela na nich.
Zatajila dych. A všetci za ňou tiež zatajili dych.
Ozval sa jemnulinký zvuk škrtnutia. V skutočnosti sa im však zazdal hlasnejší, ba až ráznejší ako kedykoľvek predtým.
Zápalka sa rozhorela. Daria ju opatrne, ale predsa triumfálne zdvihla.
Chlapec a dievča po nej gánili a pomaly, no rozhodne krútili hlavami. Ich jediný možný protest. To vedela a to jej aj dodalo potrebnej guráže.
,,K stene!,, vykríkla.
Zvrtla sa a hodila drobný plamienok smerom k dverám. Len čo sa ich oheň dotkol, drevené dvere vzbĺkli ako pahreba a v rovnakej chvíli sa Billy s Mary chrbátmi pritlačili o stenu chodby, zatiaľ čo k stene naproti sa hodili Pip s Dariou, aby uvolnili priechod ohnivej stredovej čiare, ktorá sa rýchlo sírila k prízrakom na konci chodby.
Prízraky, v okamihu zmätené, až dotknute, primrzli na mieste a siluety postáv za nimi sa jedna po druhej rozplývali.
Pukot plameňov prehlušili vysoké výkriky a škreky, ktoré sa im drali z hrdiel len čo pochopili, že niet úniku, ze oni sami sa ocitli v pasci. Pretože oheň bol pred nimi a šíril sa ja za nimi. Plazil sa po chodbách aj schodoch, prebíjal sa do izieb a oni prišli o akékoľvek bezpečné miestečko, kam by sa mohli utiahnuť. Plamene v krátkom čase oblizovali aj samotnú strechu budovy.
Internát, s kobercami a rohmi presiaknutými benzínom, bol v plameňoch už teraz, v prvých minútach. Všetko vôkol žiarilo prenikavou plamennou žiarou.
Daria a ostatní sa v obrovských obavách tisli ku stenám.
Oheň im už takmer oblizoval topánky. Mali obrovský strach. Hoci práve on jediný ich odtiaľto mohol dostať, mohlo sa stať aj to, že v ňom zhoria. Buď ich zachráni, alebo pochová.
Čas pokrocil, tri minúty určite a to bolo dosť.
Vznikla nezvládnuteľná situácia. Pri vchode bolo strašné dusno a zrazu všetci kašľali ako ich dusil dym. Teraz už nevenovali pozornosť prenikavo škriekajúcim mátohám, ktoré im strpčovali celú noc. Horšie bolo, že hoci dvere praskali a úplne sa stratili v žiari ohňa, nie a nie sa zrútiť.
A oheň sa nebezpečne šíril. Bola v plameňoch celá budova, až ľutovali, že oni sami jej každý roh zaliali benzínom.
Ťahavo sa ukončovala ďalšia minúta.
,,Och, preboha! Nestihneme to!,, vykríkla Mary a rozkašlala sa. ,,Zhoríme spolu s nimi!,,
,,Billy poď!,, skríkol Pip. Po sčervenalej tvári mu v potôčikoch stekal pot. ,,Musíme niečo spraviť!,,
Billy neodpovedal, lebo ho v hrdle štípal dym, ale spolu s Pipom sa vrhol k dverám. Hlavy si v rozbehu zahalili mokrými kapucňami od mikín, ale drobným popáleninám na rukách sa nevyhli. Prepadla ich narastajúca panika so zväčšujúcej sa žiari ohňa, ktorý sa už takmer plazil aj po strope. Obaja sa bez rozmyslu bokom vrhli vpred.
Len čo do nich udreli, polozhoreté dvere zapraskali a rozleteli sa a ako udreli o vonkajšiu stenu, celé sa rozpadli. Cez plamene sa predral závan čerstvého nočného vzduchu. Chlapci spadli na zem. Konečne boli voľní!
Rýchlo sa zo zeme pozviechali a znova obrátili ku vchodu, odkiaľ chvatne vybehla pridusená Mary. Lenže len čo sa rozhodla vyjsť Daria, kútikom oka zahliadla zhluky farieb, ktoré jej náhle boli tesne za chrbtom a vedela, že je zle.
To už Billy a Mary utekali preč.
,,Daria, ponáhľaj sa!,, skríkol Pip.
Ale Daria uz nemohla.
,,Nemôžem! Držia ma!,, zakvílila.
Zaprela sa do horúceho rámu dverí a keď sa pootočila, skutočne zbadala ako ju dva zúrivé prízraky ťahajú za oblečenie. Oni už vedeli, že sa nezachránia, ani sa nesnažili nikam utiahnuť a budovu opustiť nemohli, lebo mimo nej neexistovali, tak ju aspoň nenávistne túžili stiahnuť k sebe, do vlastnej skazy.
Pip ju chytil a spanikovane ťahal, až ju to bolelo.
,,Vráťte sa! Nechcú ju pustiť!,, zúfalo vykríkol.
Mary a Billy zastali a keď videli čo sa deje, že Dariu z budovy nemôže dostať, bez váhania sa rozbehli späť.
Daria sa krútila a Pipovi sa takmer vyšmykla. Podarilo sa jej aspoň zvrtnúť tak, že bola Pipovi otočená chrbtom, tak ju mohol pevnejšie schmatnúť za ramená, keď jej ruky podbral svojimi rukami a pokúšať sa dostať ju odtiaľ. O sekundu boli pri nich Billy a Mary. Schmatli Dariu a spoločne ju zo všetkých síl ťahali.
Chlapec ju svojimi kostnatými mŕtvolnými rukami kmásal za mikinu a dievča jej ťahalo nohu. Vrčali a kvílili ako ranené zvieratá a na tie sa teraz aj viac ponášali ako na ľudí, ktorými kedysi museli byt. Bolo hrozné, do akej zvieracej, pôvodnej podoby sa po smrti dostali. Podoba, ktorú im zaiste znásobila rokmi živená nenávisť voči živým deťom, ktoré mali všade vôkol seba.
Daria znova cítila bolesť. Vedela, ze bude mat popálené minimálne ruky.
V bolesti vykríkla a práve jej zúfalý výkrik vlial do ostatných viac sily.
Poslednýkrát sa poriadne zapreli a konečné im ju vytrhli. Dievča sa nevzdávalo, tak pevne jej držalo nohu, že keď Dariu vyšklbli, pocítila ďalší bolestivý nával, ale tentokrát nemala pochýb o tom, že má zlomený členok.
Všetci spadli, ale rýchlo sa zdvíhali. Iba Daria zostávala sedieť.
,,Môj členok...môj členok!,, dostala zo seba v bolesti a držala si ho.
Billy ju schmatol z jednej strany, Pip z druhej, obaja si jej ruky dali cez ramená a behom ju vliekli k bráne. Prebehli dvor ako najrýchlejšie mohli, už sa ani raz neobrátili. Keď sa s nou dovliekli k plotu, Mary ho už preliezla a čakala na nich na druhej strane.
Chlapci ju pustili. Daria sa chytila mreží, zatla zuby a aby nezdržiavala aj napriek zlomenine preliezla vysoký plot rýchlo a dokonca šikovnejšie ako inokedy. Potom plot preliezli Pip s Billym. Zoskočili dole, zadýchaní a s tvárami ufúľanými od dymu a tam, na druhej strane, už naozaj slobodní, si prvýkrát v túto dlhočiznú a hrôzostrašnú noc od srdca vydýchli.
Predýchavali sa zo zhonu, cítiac ako z nich padá obrovské bremeno strachu a tiesne.
Pochytali sa mreží a s narastajúcou spokojnosťou sa zadívali na internát, ktorý uz bol aj navonok celý, od hora až dole v plameňoch.
,,Ježišmária. Oheň sa ťahá aj na susednú časť. Čo povieme?,, vydýchla Daria, no ton jej hlasu vôbec neznel ustarane.
Čelo si znavene opierala o mreže a na tvári sa jej odrážala žiara ohňa. Boľavú nohu mala mierne zdvihnutú, aby sa nou nedotýkala zeme.
,,Ja neviem,, ujal sa slova Pip. ,,Podľa mňa je to klasický prípad elektrického skratu.,,
Akonáhle to dopovedal, uvolnila sa aj posledná tieseň, ktorá pretrvávala a rozosmiali sa.
Iba Billy sa nesmial. Nebol smutný, iba vážny. V zelených očiach mu ihrali odlesky plameňov pohlcujúcich internát, na ktorý hľadel a ticho, sám pre seba, povedal:
,,Zbohom Christina. Je mi ľúto, že sme ťa tam museli nechať.,,
Strecha praskala a mala sa každú chvíľu zrútiť. Internát celkom mizol v ohni.
Pomaly začínalo svitať.
**********
Bolo sedem hodín ráno. Mary sedela na nemocničnej postele a hľadela na Dariu, ktorej na okraji postele sedeli Pip a Billy v nemocničných županoch.
Hneď ako dorazili požiarnici, ktorých niekto z okolia zavolal, oni samozrejme poputovali do nemocnice, ale okrem drobných popálenín im vcelku nebolo nič. Boli len pridusený. Iba Daria mala ešte navyše zlomený členok, ale obávali sa, že to s ňou bude horšie.
Vychutnávali si svoje prvé chvíle skutočného pokoja. Udalosti z noci sa im pre únavu zdali o niečo vzdialenejšie. Ako zlý sen, z ktorého sa len pomaly prebúdzali.
,,Bolí ta?,, spýtala sa Mary a pozrela na Darjinu odhalenú nohu, lebo ona si sedela na prikrývke.
,,Nie,, povedala spokojne, hoci mala bolesti. ,,Som v pohode a vy?,,
,,Žiadne ujmy na zdraví,,- mykla plecom Mary. ,,Myslím, že sme odtiaľ vyviazli lepšie ako sme všetci dúfali, no nie?,,
Mary ale pozrela na Billyho a zatvárila sa súcitne.
,,A ty si v poriadku?,, spýtala sa. ,,Aj po tom čo sa stalo Christine?,,
Billy vážne prikývol.
,,Pozri, veď sme spolu chodili len čosi vyše mesiaca a...vlastne k tomu viac nemám čo dodať,, povedal, čím jasne naznačil, že je s jej smrťou už vyrovnaný.
Nič iné mu neostávalo. Bol to krátky a búrlivý vzťah a ona bola divoká a povrchná osoba, ktorú ani on skutočne nepoznal.
Mary zrazu poriadne zazívala.
,,Som uťahaná k smrti,, povedala. ,,Musím si pospať.,,
Chlapci pochopili a obaja vstali. Billy hneď zamieril k dverám. Pip sa ešte bezstarostne usmial na Dariu a nečakane ju pobozkal na pery. Daria si uvedomila, že to, čo sa medzi nimi vytvorilo pravdepodobne bude pokračovať a že spolu asi chodia.
Pip sa pobral za Billym a vyšli z ich izby. Mary vyčerpane klesla na posteľ. Zhlboka si povzdychla a zahľadela sa do okna.
Aj Daria si ľahla. Mary už rozmýšľala o svojom. Daria sa zahľadela na biely strop.
,,Myslíš, že nám ten elektrický skrat zožerú?,, zrazu sa spýtala.
Mary sa vytrhla z náhleho zadumania, ale nepozrela na ňu.
,,Jasné,, uistila ju. ,,Más pocit, ze by nám uverili pravdu?- Och, prepáčte, to my sme vám podpálili intrák, museli sme sa totiž zbaviť dvoch zhmotnených duchov. Veď viete ako to chodí v bývalých spaľovniach mŕtvol.,,
Daria sa krátko zasmiala. Toto naozaj znelo absurdne. Všetky zážitky, na ktoré teraz už len spomínala, vyzerali až zarážajúco neuveriteľne a bola rada, že ich má za sebou.
Ale teraz ich už pustila z hlavy, lebo sama cítila, ako jej oťažievajú viečka. Poddala sa únave. Mary už spala.
Netrvalo dlho a aj Daria pravidelne odfukovala v hlbokom a našťastie pre ňu aj v bezsennom, spánku.
Dlhá noc sa až vtedy definitívne skončila.
**********
Z internátu zostalo iba obrovské spálenisko celkom bez života. Aj posledná hrozivosť tohto miesta sa vytratila len čo naň zasvietili prvé lúče ranného slnka. Jedinú spomienku na minulosť, ktorá sa v ňom kedysi odohrávala, teraz odvieval ľahký ranný vánok.
Budova sa zrútila pre drevené základy. A nad hŕbou tehál a hliny poletovala lesklá zelená stuha.




KONIEC
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama