poviedka: SPALOVŇA (5.časť)

15. března 2009 v 11:48 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Pip s Dariou sa spolu zaujato bozkávali. Film už hodnú chvíľu bežal bez toho, aby mu niekto venoval pozornosť a ak v klubovni aj naďalej pretrvávala zima, ani jeden z nich ju už necítil.
A práve vtedy začuli Billyho vydesený krik. Zreteľne vykríkol slovo ,,nie,,. Obaja sa od seba s povzdychom odtrhli a pohľady chvatne otočili k dverám.

,,Počul si to?,, spýtala sa Daria.
Stále sa držali v náručí.
,,Billy,, stroho odvetil Pip. ,,Niečo sa stalo.,,
Znova sa ozvali Billyho výkriky a zneli natoľko vystrašene, až hystericky, že obaja v okamihu vyskočili z pohovky a bez zbytočných dohadov o tom, čo sa asi udialo, sa rozbehli k dverám. Vybehli na chodbu, kde len pred chvíľou znova cvičila Mary. Teraz ale stuhnuto stála na mieste a keď na nich pozrela, v očiach mala obavy a šero chodby ju v okamihu začalo znervózňovať, hoci doteraz mu nevenovala pozornosť.
,,Išlo to z kúpelne,, oznámila neistým hlasom a keďže ostatní dvaja ju len rýchlo minuli, zvrtla sa a utekala za nimi.
Kúpeľňa bola na konci chodby. Vtrhli do nej všetci traja narovnako. Spýtavé pohľady sa upreli na Billyho kriedovo bielu tvár. Zhlboka dýchal, čo len teraz dokričal, oči mal rozšírené desom. Stál v obrannej póze, mierne rozkročený a rukou, v neistom kvílení, ako im chcel čosi povedať, ukázal na zem.
Ich pohľady teraz pomaly kĺzali dole. Napätie, ktoré vtedy vzniklo, by sa dalo krájať. Lebo tam, na dlážke, v kaluži krvi a s nožnicami v tele, zbadali ležať Christinu. Že je mŕtva, o tom nebolo pochýb.
Všetci zostali bez dychu. Ich oči, v ktorých sa postupne usadzoval des rovnaký ako v Billyho očiach, stúpali späť na Billyho tvár.
,,Ja...ja...som ne-nemohol nič robiť,, začal zo seba vyrážať šokované slová, na ktoré mu strachom nestačil dych. ,,Skrinky...sa...sa triasli a...a tie...nožnice...proste vyleteli a...a...,,
Zrazu sa chcel na celom tele a dával si riadny pozor, aby o mŕtvu Christinu nezavadil pohľadom.
,,Neviem...nechápem...ja nechápem,,- uz viac nemohol.
Prudko sa zvrtol a vrazil do otvorenej wé-cé kabínky. Nebýval žiadna citlivka, nikdy a ani celý svoj nasledujúci život ho žiadne vypäté situácie nijako zvlášť nerozhádzali, ale tento krát padol na kolená a zvracal.
Ostatní mu bez váhania verili. Videli už dosť čudností. Aj keď momentálne triezvo uvažovať nedokázali, vedeli aspoň toľko, že Billyho z ničoho podozrievať nemôžu.
Mary vykríkla. Pip s Dariou sa strhli a pozreli na ňu, hoci doteraz civeli na Billyho dávením sa chvejúci chrbát ako zhypnotizovaní.
,,Och...Bože, bože, bože!,, skríkla Mary a s plačlivým výrazom ustupovala. ,,Ona je mŕtva! Je mŕtva!,,
Chrbtom narazila o stenu a rozplakala sa, čo bolo prvý a poslednýkrát v ten večer, čo prejavila slabosť.
,,Je...je mŕtva! Ale akoto?! Akoto, ze zomrela!,, zjačala a rozhodila rukami v nemej otázke.
,,Vravela som, že to bude ovela horšie!,, vykríkla Daria, čím Mary podporila v panike.
Mary vzlykala ako dieťa, nie usedavo, ale zlostne.
,,Doriti, čo sa v tomto posratom internáte rozohralo?!,, vykríkla a až sa hnevom zatriasla, čo v nej vyvolalo ešte väčší plač. ,,Nejaká diabolská hra, alebo čo?!,,
Zatvorila oči a vzlykala. Pip k nej rýchlo pristúpil a pevne ju schmatol za ramená.
,,Spamätaj sa Mary!,, tiež vykríkol, lebo ani on nedokázal potlačiť svoje pohnútky.
Atmosféra bola náhle do krajnosti vypätá a presiaknutá ťaživým strachom.
,,Poď, poď von,, povedal vysokým hlasom a snažil sa ju posunúť k dverám.
,,Vravela som a nikto! Nikto ma nepočúval!,, zasa sa ozvala Daria, ktorá sa mu objavila tesne za chrbtom.
Pip si k sebe jednou rukou pevne pritisol Mary a druhou chytil Dariu za lakeť. Obe ich rázne vyviedol na chodbu.
,,Toto mi nerobte dievčatá,, povedal prosebne. ,,Len žiadna panika. Nenechávajte ma v tom samého.,,
Oprel Mary o stenu. Daria hneď poslúchla, hoci sa jej chcelo celkom prepadnúť panike a s jakotom utekať. No Pip k nej vyslal prosebný pohľad, tak sa premohla a pristúpila k Mary, ktorá ju vďačne objala, len čo sa jej dotkla pleca.
Na chodbu vyšiel bledý Billy a stal si vedľa Pipa. Sprvu nič nevravel, ale teraz, keď si vyprázdnil zovretý žalúdok, už vyzeral vyrovnanejšie.
Mary uz len nahlas útrpne vzdychala. Tiež si zobrala Pipove slová k srdcu a zo všetkých síl sa snažila upokojiť. Tvár mala pritisnutú na Darjinom tričku.
,,Čo teraz? Čo spravíme?,, s beznádejou v hlase sa ozval Billy a sprvu mu nenapadalo nič rozumné.
Cítil sa ako po opici. Totálne vymletý- ako by povedala Christina.
Keby žila.
,,Zavoláme políciu!,, takmer vykríkol Pip a hneď sa aj rozbehol k jedinému telefónu, ktorý bol na stene oproti, na mieste, kde sa chodba stáčala doprava ku schodom a doľava do kuchyne.
Schmatol slúchadlo a rozochvenými prstami vytáčal číslo, až kým mu horko ťažko nedošlo, že slúchadlo je vlastne aj tak hluché. Zúrivo ním treskol o vidlicu a otočil sa k ostatným.
,,Nefunguje,, hlesol zúfalo.
Mary zdvihla uplakanú tvár a pomaly sa Darji vymanila z náručia. Vyzerala, že sa konečne upokojila.
,,A čo mobily?,, navrhla zachrípnuto.
,,Môj od rána blbne,, povedal Pip. ,,Je totálne bez signálu, len občas niečo zachytí, ale pochybujem, že by sa z neho dalo zavolať.,,
,,Nemám so sebou mobil,, povedal Billy.
,,Nemám kredit,, povedala Daria.
,,Núdzové linky sú zadara,, povedal Billy, ktorý sa našťastie pre ostatných, rýchlo spamätával.
Daria si svoj drobný mobil vytiahla zo zadného vrecka džínsov. Pozrela naň a skutočne. Čosi sa nachádzalo vo vzduchu a vplývalo to aj na jej telefón.
,,Bez signálu,, oznámila nešťastne. ,,Možno keby niekto zavolal mne...ale ja nie!,,
Dala ho späť do vrecka, no to už Pip vykríkol ďalšie riešenie.
,,Letím za vychovávateľom. On má telefón u seba a ten nám aspoň otvorí bránu a my vypadneme!,,
,,Idem s tebou,, automaticky povedala Daria a Pip neprotestoval.
Všetci štyria sa rýchlo premiestnili na druhý koniec chodby ku vchodovým dverám. Pip ich dokorán otvoril a najprv iba opatrne vykukli von. Dvor pred internátom, zahalený hustou tmou, zrazu vyzeral hrozivejšie ako chodba. A na to, aby sa dostali ku vchodu do vedľajšej časti budovy, v ktorej bol v noci vychovávateľ a do ktorej sa nedalo dostať z vnútra, ho museli pozdĺž prebehnúť.
,,My dvaja vás počkáme tu, dobre? Hneď ako vás uvidíme, pripojíme sa,, ozvala sa Mary, ktorá síce bola relatívne v poriadku, ale predsa sa ešte jej šokom stuhnuté telo nedokázalo prinútiť utekať.
,,V pohode, dobre, ide sa,, povedal Pip, skôr len sám pre seba.
On aj Daria sa obaja naraz rozbehli a bok po boku vyrazili z dverí. Mary a Billy ich s poza nich úzkostlivo sledovali. Noc bola chladná aj keď nie veľmi, no jej ostrejší vzduch ich nepríjemne utvrdzoval v tom, že sa nachádzajú v realite. Že bizarná situácia, do ktorej sa dostali je bohužiaľ skutočná a hoci sa im nechce a majú pocit, že už nemajú dostatok síl, musí sa riešiť.
Ozlomkrky prebehli dvor a trvalo to iba chvíľu, už mierili k hlavnému vchodu do vedľajšej menšej časti.
Udýchane zastali pred dverami. Pip zdvihol ruku, ze na ne poriadne zatrieska, ale len čo sa ich jeho ruka dotkla, dvere sa otvorili. Doteraz boli totižto len privreté. Daria s Pipom si vymenili ohúrené pohľady.
Čo to má znamenať?! Prečo nemal zatvorené dvere ako o takomto čase už máva?!
Neochotne spolu vošli do útulne pôsobiacej haly, čo ich teraz vôbec neupokojovalo a zahľadeli sa hore, kam viedli schody.
,,Pán Cornel?!,, vykríkol Pip. ,,Pán Cornel, ste tu?! Potrebujeme vašu pomoc. Stalo sa niečo strašné!,,
Odpoveďou mu však bolo iba ticho. Nezaznamenali absolútne žiadny zvuk, až to nebolo normálne.
,,Spí?,, šepla Daria, lebo mala pocit, že to hlasné mĺkvo nesmie prerušiť.
Pip v hroznom tušení iba meravo pokrútil hlavou, pričom pohľad upieral len hore. Pomaly, veľmi neochotne začal vystupovať po schodoch. Daria ho nasledovala.
Zastali pred dverami izby, v ktorej stál kancelársky stolík s telefónom a kde sa mal vychovávateľ v noci zdržiavať. Aj tieto dvere boli poodchýlené.
Chvíľu na ne iba civeli. Všetko, ticho aj dvere, odkedy tam vošli, bolo nadmieru podozrivé.
Pip do dverí sotil. Tie sa s vrznutím otvorili.
V izbe svietila stolová lampa a vychovávateľ sedel im chrbtom otočený na stoličke s kolieskami za stolom. Bol bez košele, iba v nohaviciach a čudne nahnutý na stranu. Hneď im bolo nad slnko jasné, že nespí. V malej miestnosti, na ktorej prahu stáli, dýchali len oni dvaja. Vychovávateľovi bezvládne visela ruka, bol bez pohnutia. A jeho košeľa ležala na zemi pri stoličke. Roztrhaná.
Pip nezbledol len preto, že mal vždy svetlú pleť. No cítil sa byt na pokraji mrákot.
,,Ja sa ho nedotknem,, povedal ticho a takmer až pokojne, čo bolo len zdanie.
Daria sa cítila rovnako ako on a predsa sa rozhodne pohla. Radšej nad tým vôbec neuvažovala, iba rýchlo prešla zopár krokov, chytila operadlo stoličky a prudko si ho k sebe otocila.
A znova im stuhla krv v žilách.
,,Och, nie! Cornel!,, skríkla a rozbehla sa Pipovi do náručia.
Pip ju pevne objal i keď ledva stál na nohách a vtedy sa znova odvážila pozrieť na hororový výjav pred nimi.
Vychovávateľ bol mŕtvy, čo mohli skonštatovať s väčšou istotou ako Christininu smrť. V krčnej tepne mal vrazené pero a krv vyrinutá z rany bola ešte čerstvá. Jeho oči boli v smrteľnom stuhnutí dokorán roztvorené, zachovávajúce si výraz desu, ktorý prežil, rovnako ako to bolo s jeho kŕčom stiahnutou tvárou. ,,Čo to znamená...to čo má na hrudi?,, šepol zničený Pip.
Vystrašená, no Pipovou blízkosťou podporená Daria sa odvážila skĺznuť pohľadom na vychovávateľovu nahú hruď.
Na hrudi mal do mäsa vyryté krvavé slová. Boli neúplné a zneli takto:
,,NASL DUJ Z L NE DIEVCATKO,,
Nemal pochýb, že ich vyrylo to isté pero, ktoré mal v krku. Zahnala myšlienku na úvahy, či vtedy ešte žil, radšej vypĺňala prázdne nezreteľné miesta.
,,Nasleduj zelené dievčatko,, povedala.
Vtedy zazvonil telefón. Obaja až nadskočili a pri jeho ostrom zvuku doslova zalapali po dychu.
Pip ju pustil a bez ohľadu na vychovávateľovu mŕtvolu sa vrhol po slúchadle.
,,Prosím!,, vykríkol doň a vzápätí slúchadlo zúrivo zahodil. ,,Ale veď je tiež hluchý!,, povedal utrápeným hlasom.
Daria sa úzkostlivo obzerala na všetky strany.
,,Asi sú tu Pip,, povedala skľúčene. ,,Utečme!,,
A hneď sa chvatne obrátila a už uháňala dole schodmi, pričom Pip jej bol okamžite v pätách.
Rukami rozrazila dvere a vďačne vybehla na čerstvý vzduch, lebo vo vnútri sa už posledných pár metrov nedokázala nadýchnuť. Pip sa už objavil vedľa nej. Pevne ju schmatol za ruku a mieril s nou k plotu. Daria sa ale zaprela.
,,Stoj Pip!,, vykríkla, ale on ju neregistroval.
Niekoľko metrov sa musela ťahať na opačnú stranu, mal v sebe veľkú silu, kým nezastal. Spýtavo na ňu pozrel, ale stále ju držal a jemne ťahal.
,,Švihaj Daria. Nájdeme dobré miesto, cez ktoré vždy preliezala Christina a zdrhneme,, vychrlil naliehavo.
,,Ale čo Mary a Billy?,,- zamračila sa.
Netrpezlivo jej zatriasol rukou.
,,Vrátime sa po nich hneď ako zoženieme pomoc!,,
,,Poďme po nich hneď teraz.,,
,,Nie Daria, radšej odtiaľto hneď vypadnime, čo najrýchlejšie ako sa dá.,,
Otočil sa a znova ju pevne ťahal k plotu. Lenže ona zasa protestovala a vzpierala sa mu, pričom v nej narastala zlosť.
,,Nie Pip!,, vykríkla natoľko zúrivo, že Pip zarazene zastal. ,,Oni sa odtiaľto chcú dostať rovnako rýchlo ako my! Ty si bez ak chceš, ale ja najprv pôjdem po nich, je ti to jasné?!,,
Pip na ňu rozmrzelo hľadel. Váhavo prestúpil z nohy na nohu, ale ju teraz nedokázal opustiť.
,,V poriadku,, povzdychol si. ,,Letíme po nich.,,
Darji viac nebolo treba. Vyrazila vpred a zopár sekúnd pre zmenu ona ťahala jeho.
O chvíľku utekali priamo do vchodových dverí, medzi ktorými ich čakali Mary a Billy.
Vbehli do chodby. Rozpojili si prepletené ruky a obaja sa predklonili. Opreli sa o kolená, aby sa vydýchali.
,,Musíme...musíme preliezť plot,, sťažka zo seba vyrazila Daria. ,,Sami, lebo...lebo Cornel je mŕtvy.,,
,,Mŕtvy?,, zhrozene zareagovali Mary a Billy, no pokračoval len Billy. ,,Ste si istý? Asi nie je možné, že by to len...nuž...predstieral?,,
,,Áno, na sto percent je po ňom,, povedala Daria a vystrela sa. ,,Ale nechcite vediet, čo sa s ním stalo.,,
,,Naozaj nechceme,,- pokrútila hlavou vystrašená Mary, ale tento krát sa vyhla záchvatu plaču.
Aj Pip sa vystrel.
,,Nestrácajme čas,, povedal.
A všetci sa otočili k dverám.
**********
Všetci sa k nim otočili a jediné čo zbadali boli dvere, ktoré sa akýmsi zázrakom dostali do pohybu a teraz sa náhlivo zatvárali. V panike sa po nich vrhli, ale kým sa ich stihli čo i len dotknúť, dvere sa s úderom zatvorili.
Pip chmatol po kľučke.
,,Au, ježiši!,, skríkol a ruku v okamihu stiahol. ,,Kľučka je horúca. Doslova vrie!,,
Mary sa pretlačila dopredu a zúrivo na ne zatrieskala.
,,Čo teraz?! Ako sa dostaneme von?!,, zúrivo skríkol Billy.
,,To by som tiež rád vedel, keďže ani telefóny nefungujú,,- rozhodil rukami Pip.
,,A tie posraté okná sú zamrežované!,,- kopla do dverí Mary. ,,Na čo, doriti, boli nebožtíkom mreže na oknách?! Aby im neuleteli dušičky?! Aby ich niekto nešlohol?! Na čo by, preboha, niekomu bola kradnutá mŕtvola?!,,
Mary penila zúrivosťou a jej slovník sa z minúty na minútu zhoršoval.
Ďalej sa všetci prekrikovali, ale nevyprodukovali nič, iba bezvýznamné hlásky vyjadrujúce ich bezvýchodiskovú situáciu. Len Daria mlčala. Trocha od nich ustupovala. Na tvári mala zamyslený výraz a hlavu mierne naklonenú ako načúvajúci človek.
,,Ticho,, povedala im, ale oni ju neregistrovali.
,,Ticho!,, skríkla.
Nič, iba Mary zasa hromžila, Billy frflal a na dvere pre zmenu trieskal Pip.
,,Sklapnite!,, vykríkla Daria z plných pľúc.
Oni zarazene stíchli. S otvorenými ústami, utíšení v strede viet, na ňu pozreli. Daria zdvihla ukazovák a na znak ticha si ho priložila k perám.
Mĺkvo pretínalo slabé zvonenie.
,,Telefón!,, vykríkol Billy a všetci traja sa viditeľne napli ako struny.
Daria si rukami roztrasenými vypätím zašla do zadného vrecka džínsov a chvatne vytiahla svoj mobil. Krátko naň pohliadla. Jej signál ako zázrakom ukazoval slabé dve paličky. Ich jediná nádej na záchranu.
Priložila si ho k uchu a stlačila tlačidlo.
,,Haló?,, vydýchla.
Cítila ako sa do nej ostatní zavrtávajú vynervovanými pohľadmi.
,,Vidíš ich?,, ozval sa z druhej strany linky známy hlas podfarbený nadšením. ,,Práve sedím na streche, pozorujem ich a rozjímam o živote. Ach Daria, hlad na ne aj ty. Kedy naposledy sa hviezdy tak jagali?,,
,,Jo?,,
,,Áno, sleduješ ich?,,
,,Nie, počuj...,,
,,Nie?!,, zhrozila sa. ,,Nemáš žiadny zmysel pre duchovno Daria...,,
,,Jo! Nehovor! Počúvaj ma...,,
,,Daria! Jedna práve padá! Musím končiť!,,
,,Jo! Nie!,, skríkla.
Ale Jo polozila.
Daria mala pocit, že vybuchne zlosťou. Odtrhla si mobil od ucha a prebodla ho nenávistným pohľadom.
,,Tá sprostá koza mi polozila!,, vybuchla. ,,A môj signál je zasa v čudu!,,
Mary útrpne prevrátila oči.
,,Sme nahraní,, hlesla.
Billy ale zaujato hľadel na Pipa a zdalo sa, že už nejakú chvíľu.
,,Pip, si O.K.?,, spýtal sa ho.
Dievčatá automaticky pozreli na Pipa. Pip bol vážny a ak sa čosi také práve vtedy vôbec mohlo udiať, tak aj úplne pokojný. Bol celkom zamestnaný tým, čo videl. A hľadel kdesi za nich. Očividne ani jedného z nich nevnímal.
Mary pozrela, kam hľadel on. Klesla jej sánka. Na okamih zostala bez dychu a tmavými očami jej prešiel tieň strachu.
Billy bol iba fascinovaný.
Daria mrzuto pozrela na svoje tenisky. Zareagovala celkom rezervovane. Najprv si nenáhlivo založila mobil do vrecka. Nechcela už nič vidieť. Nič, čo by ju znova rozhádzalo. Nadprirodzena mala dosť na celý život.
Ale možno práve tento fakt, určitý absurdný zvyk, im zabránil v novom návale paniky a vlial do nich viac zvedavosti ako strachu.
Pomaly, neochotne sa obrátila.
Na tvár jej dopadlo zelené svetlo, skutočné a zároveň nie, krehké a zvláštne, až ju takmer omámilo.
Na okamih zatajila dych. Zalialo ju toľké ohúrenie, že na úľak jednoducho zabudla.
Zelený svit sa jej zrkadlil v hnedých očiach. Zelený svit zo žiarivého dievčatka. Z dievčatka v zelenom.
Konečne si ju mohla dosýta obzrieť. Mohla mat najviac dvanásť rokov. Na plecia jej spadali kučeravé gaštanové vlasy prichytené zelenou stuhou, nad celom zviazanou do masle. Šaty zelené, detské, ale posiate cipkami. Jej tvárička bola bledá, ale líca predsa, akosi umelo, červené ako líca bábiky. Oči jemne privreté. Vždy mala oči jemne privreté.
A v rukách držala kyticu bledunko zelených kvetov. Hlávky mali otvorené, vyzerali čerstvo. Tisla si ju na nazberanú sukňu, ktorá končila asi pod kolenami.
Asi.
Z pod šiat totiž netrčali žiadne nohy. A to jediné v Darji zmrazovalo krv až na ľad. A zároveň ju uisťovalo, že vidí prízrak z ich izby. Nebyť toho, bolo by to celkom pokojné, až rozprávkové, zjavenie.
Dieťa bez nôh sa vznášalo nad zemou a tmavú chodbu osvetľoval jemný zelený svit, ktorý jej neskutočne vychádzal z tela.
Jemnulinko sa nakrúcala. Naľavo a napravo. Jej plné, ale predsa detské pery sa ticho pohybovali. Možno si spievala.
Nikto z nich sa zatiaľ neodvážil pohnúť. Mali skryté obavy, že by ju prudký pohyb mohol k čomusi prebudiť. Mohlo by sa z nej stať čosi oveľa horšie.
A tiež boli priveľmi uchvátení na to, aby čosi konali. Na ohromených tvárach im hralo jej svetlo a ledva dýchali.
Sledovali ju dlhé, dlhočizné minúty. Cas ale nevnímali. Zaujala ich.
Krehký prízrak na nich nehľadel. A predsa pomaly a celkom tichučko natiahla bielu ruku a ladne im ňou naznačila, aby ju nasledovali.
S očami privretými sa otocila a potom, ľahunko sa
vznášajúc, sa nenáhlivo pohla chodbou. Bez jedného jediného zvuku. Ani len jej dych nezačuli. Ak vôbec ešte dýchala.
Vyzerali ako hmyz privábený na nočnú lampu. Všetci štyria sa ako zhypnotizovaní pomaly pohli za ňou, zachovávajúc si od nej bezpečný odstup.
Dievča vyťahovalo z kytice zelené kvety a pokojne nechala vystrieť si ruku pozdĺž tela, pričom jej kvet zakaždým akoby vypadol na dlážku. Na zemi potom žiarili osve rovnakým svitom ako ona. Vytvárali za ňou nezmazateľnú cestu, ktorá by ich k nej doviedla aj keby ju stratili.
Neotáčala sa za nimi. Iba s určitou samozrejmosťou postupovala. A oni poslušne, napätí do krajnosti, ale predsa príliš zvedaví, ohromene postupovali za ňou.
Prešli pomalými tichými krokmi doprava, na koniec chodby ku schodom a tam, telom osvetlila temné zaprášené schodište a bez zastavenia ich viedla stále vyššie a vyššie.
Dariu čosi veľmi nútilo zastať, možno aby mala čas presvedčiť sa o reálnosti týchto okamihov a tak zastala. Zahľadela sa na kvet ležiaci v prachu na schode a uvedomila si, že je to neexistujúca zelenkavá ruža. Pocítila túžbu dotknúť sa jej. Sklonila sa a pomaly k nej naťahovala ruku. Ale keď sa jej dotkla, nepocítila absolútne nič. Ruža bola nehmotná. Rozplynula sa na zelený obláčik. Aj svit sa pominul.
Vystrela sa. Zbadala, že je pozadu a v návale obáv, keď jej došlo, že už nie je krytá skupinkou, zrýchlila krok a o chvíľu ich dobehla. Ako sa rýchlejšie pohla, mala hlodavý pocit, že svojou náhlivosťou ruší čosi posvätné, čo si zasluhuje len jemnosť a pokoj.
Ostatných už nahlodávali nepokoje. Nevedeli, či bolo rozumné nasledovať ju, lebo duch dieťaťa ich viedol hore až do najvyššej miestnosti, kde ešte nebol žiadny študent a kam mali zakázané chodiť.
Dvere onej izby boli otvorené. Zelené dievča nimi nehlučne prešlo.
Daria sa letmo pootočila. Zelené ruže sa jedna po druhej rozplývali. Svetielka postupne zhasínali a schody sa vnárali do predošlej tmy. Otocila sa k priateľom a vystúpila spolu s nimi ďalšie schody.
Váhavo vošli do hornej miestnosti. Zastali pri dverách a rozhliadali sa. Miestnosť nebola osvetlená. Po dievčatku a jeho prízračnom svite nebolo ani stopy.
,,Čo to je? Tie tiene,, neistým hlasom sa ozvala Mary.
,,Pece,, povedal Pip.
,,Čože?!,, zhrozila sa.
,,Sme v miestnosti s poslednými funkčnými pecami, ktoré tu ešte ostali.,,
Oči im pomaly privykali na tmu a oni si s nevôľou uvedomili, že skutočne hľadia na klasické oblúkovité starodávne pece zoradené vedľa seba. Bolo ich pat.
,,V rohu je benzín,, ozval sa Billy.
Pozreli tam. V rohu stálo zo deväť plastových nádob s benzínom, ktorého ťažký zápach sa niesol vzduchom.
,,To sa ľudia skutočne polievali práve benzínom?,, spýtal sa znechutene.
,,Možno nie,, prehovorila Daria. ,,Ale táto miestnosť je nepoužívaná, je totiž odruky od všetkých ostatných. Preto sa asi stáva internátnym skladiskom.,,
Ale prečo práve benzín, to sa nedalo vysvetliť. A
v prirovnaní k peciam to pôsobilo veľmi zle. Ale možno práve preto tam bol.
Mary síce bola stŕpnutá strachom, ale predsa sa odvážila urobiť zopár krokov do tmy. Natiahla ruku, ktorá sa jej neovládateľne triasla a ukázala na jednu pec, len pol metra od nej.
,,Je na nej moje meno,, povedala rozochvene.
Ostatní boli v okamihu pri nej. A naozaj mala pravdu. Na železných dvierkach bolo farbou, o ktorej chabý mesačný svit spomedzi malého okna napovedal, že je červená, napísané jej krstné meno. Mary. Jednoduché. Ale vyznievalo to hrozivejšie ako stohy výhražných listov.
Billy sa odpojil a prechádzal popri ostatných peciach.
,,A tu je napísané moje meno,, povedal vážne. ,,A ďalej: Daria, dokonca aj Christina a Henrich. Hm...aký Henrich?,,
,,To je moje skutočné meno,, ozval sa Pip a aj v tejto situácii sa zaň zahanbil.
,,Nečudujem sa ti, že používaš prezývku,, utrúsil Billy, ale predsa už bolo nad jeho sily, aby sa aj pousmial.
,,Rozumiem tomu správne? Pece sú pripravené pre nás?!,, úprimne sa zhrozil Pip.
,,Áno,, mdlo sa ozvala Daria, hľadiac na pec nesúcu jej meno. ,,Chcú nás.,,
,,Prečo?,, spýtal sa Pip.
,,Neviem, ale asi chcú naše telá. Jo, moja priateľka, vravela, že sa možno chcú zhmotniť. Zelený prízrak je len dieťa. A pravdepodobne tu zaniklo viac mladých ľudí, ktorí sa so svojou predčasnou smrťou nikdy nezmierili.,,
Akonáhle dopovedala, ozval sa vrzgot. Zľakli sa a obrátili k dverám. Zatvárali sa, lenže boli väčšie ako iné a dokonca dvojité, preto sa zatvárali oveľa ťažkopádnejšie. Nebolo im treba žiadne slová, vystrelili ako namydlené blesky priamo k nim. Daria vykĺzla prvá a ľahko, Mary tiež, Pip už ťažko a Billy len tak tak. Daria s Pipom ho schmatli za ruky a strhli ho k sebe, lebo inak by mu druhú ruku privrelo.
Dvere sa s rachotom zabuchli.
Spoločne si vydýchli úľavou, že stihli utiecť.
,,Zaviedla nás do pasce, mrcha zelená!,, uľavil si Billy.
,,A my sme debilní, že sme ju bezhlavo nasledovali,, skonštatoval Pip, položil si dlaň na hruď a zhlboka sa nadýchol a vydýchol.
Ešteže zareagovali pohotovo. Mohli mat riadny malér.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama