poviedka: SPALOVŇA (1.časť)

15. března 2009 v 11:27 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Už dlhšie som sem nič nedala. Ešte nikdy som sem nedala horor. Je to taký mini-horor, pubertálny, sto rokov starý xD, nie kvalitne napísaný - iba Sagiho azda vydesil, vtedy mi dokonca volal domov, mal 16násť a nervy na dranc xDDD .... Ak by sa nepáčil, sem s kritikou!!! Pamätám si, ako vznikol - sesternica mi rozpávala historku o strašidelnom intráku, kde bolo dievčatko v zelenom...A už som ich všetkých videla...:)

Daria sa pomaly a značne neochotne sunula po internátnej chodbe k svojej novej izbe.
Ťahalo ju napravo, jej cestovná taška bola veľmi ťažká. Ani netušila, že má v izbe toľko vecí, až kým ich nezbalila.
Zamračila sa. A práve teraz, keď sa konečne zabývala! Práve teraz jej odišla spolubývajúca, ktorá opustila internát len preto, lebo ho opustil aj jej chlapec, tak aby mohli spolu dochádzať.


Mrzuté. Práve mesiac a týždeň pred koncom školského roka. Práve teraz sa sťahovala do inej izby. Nemusela, lenže jednoducho nechcela byť sama.
Zastala pred svojimi novými dverami. Chvíľu váhala, aj keď vedela, že už musí zaklopať.
Dali ju k dvom druháčkam, ktoré ešte mali volnú posteľ. A to ju znervózňovalo. Ona bola len prváčka a mala obavy, či si s nimi porozumie, či ju medzi seba zoberú.
Stiahla si z hlavy kapucňu svojej čiernej mikiny, ktorú na sebe mala len tak, z teatrálnosti. A aby vyvolala príjemnejší dojem, stiahla si aj gumičku a rovné ryšavé vlasy si nechala volne spadnúť na plecia.
Nasadila úsmev, veľmi dobre vedela, že ho vie vyčariť veľmi široký a zaklopala.
Dvere sa otvorili a zjavila sa medzi nimi jedna z druháčok.
,,Ahoj, ja som nová spolubývajúca, volám sa Daria,, vychrlila na ňu a vystrela ruku.
Dievča si ju tmavými očami chladne premeralo. Mala rovné blonďavé vlasy zastrihnuté po bradu. Oči mala výrazne obtiahnuté čiernou linkou, čo v porovnaní s jej vlasmi a až bielou pleťou pôsobilo zvláštne. Daria ju poznala z videnia a vedela, že sa tak vždy maľuje.
Už jej úsmev rozpačitel a ruku pomaly sťahovala, keď chlad z blondínkiných očí zmizol a ona sa náhle srdečne usmiala. Rázne jej potriasla rukou.
,,Teší ma Daria, ja som Mary,, povedala a stále ju držiac za ruku, ju vtiahla dnu.
Daria si zhlboka vydýchla a už jej bolo jedno, aká bude tá druhá. Hlavne, že Mary sa javí normálne.
,,Zlož sa tam na tú posteľ v rohu, my okupujeme poschodovú. Mimochodom, toto je Bianca,,- ukázala na hnedovlásku, ktorá vstala od písacieho stola a s cigaretou v ruke k nej pristúpila.
,,Čau,, usmiala sa. ,,Ty si...,,
,,Daria,, povedala a potriasli si ruky.
Bianca sa usmiala a natočila k nej svoju cigaretu.
,,Chceš?,,
,,Nie, ja nefajčím,, priznala Daria, ale rozmýšľala, či si predsa radšej nemala dať.
Bianca hodila pohľadom po Mary, tá jej cigaretu zobrala medzi prsty, potiahla si a hneď jej ju vrátila.
,,Och bože,, slastne vydýchla dym. ,,Toto by som nemala. Musím žiť zdravo. Som totiž baletka, vieš?,,
,,Áno, ale vidíš akú pevnú vôľu má,, podpichla ju Bianca.
Daria sa prinútila zasmiať.
,,My, pasívni fajčiari, sme na to aj tak horšie ako vy, aktívni,, povedala.
,,Svätá pravda,, povedala Mary. ,,Mali by sme teda fajčiť všetky tri.,,
Teraz sa všetky dievčatá krátko zasmiali.
,,Už vidím tie tri hrobčeky, pekne vedľa seba,, utrúsila Bianca a vrátila sa k písaciemu stolu, k rozrobenej úlohe.
Daria si sadla na posteľ a s úľavou, že ich prvé stretnutie dopadlo dobre, sa začala vybaľovať. Mary, štíhlučká a skutočne typicky útla, ako baletky bývajú, si sadla na koberec k nej a skúmavo, s pokojom, ju pozorovala, pričom ju oboznamovala s tým, ktoré skrinky jej pridelili.
V izbe bol typický stredoškolský chaos. Samé drobnosti, farebné vankúše, mini-veža a stojan s kopou cédečiek, pod oknom jediné kreslo. Mary mala na posteli obrovského bieleho plyšového psa. Bianca, ako neskôr zistila, mala pod posteľou kartón cigariet. Steny boli polepené plagátmi. Ako videla, jej drobnosti sa sem asi ťažko vojdú. Preto všetko bez reptania natlačila do skrine.
**********
Problém nastal druhú noc. Druháčky už spali. Daria sa na svojej posteli len nepokojne prehadzovala. Všetky internátne izby vyzerali viac menej rovnako, táto len bola o niečo väčšia ako ostatné, a predsa cítila, že je v cudzom a posteľ, v ktorej leží nie je jej vlastná.
Tipovala, že sú už aspoň tri hodiny ráno.
Zatiaľ nezaspala ani na okamih a po polnoci sa celkom prebrala. Po únave nebolo ani stopy, preto nakoniec rezignovala.
Otočila sa na brucho a ruku natiahla na nočný stolík, z ktorého zobrala svoj mobil. Zapla si ho a začala na ňom hrať hru, len aby nejako zabila vlečúci sa čas.
Zazdalo sa jej, že je v izbe ťažký vzduch. Pozrela k oknám.
Ak sa jej niečo na tejto budove nepozdávalo, bolo to práve to, že okná mali mreže.
Nechcelo sa jej vstať, ale skutočne sa jej dýchalo horšie. Nechápala, čo sa deje.
Vypla mobil. Zhlboka sa nadýchla a s narastajúcou nervozitou si uvedomila, že to čo cíti je dym. Prudko si na posteli sadla a chvatne sa obzerala vôkol seba, no nič podozrivé nevidela.
Lenže zápach silnel.
,,Baby, cítite to?,, spýtala sa. ,,Niečo sa deje.,,
Mary neodpovedala, tvrdo spala.
,,Daj pokoj Daria,, zamrmlala Bianca, ale zdalo sa, ze skôr zo spánku.
Daria pohľadom skĺzla na zem a vtedy to zbadala.
Zhrozene pozorovala ako sa priamo z dlážky, prenikajúc cez koberec, zdvíha šedastý riedky dym. Otáčala sa, ale zdroj si nevysvetlila. Nikde ani iskrička ohňa.
A dym sa dral v kúdoloch pri zemi a pomaly hustol. Bielo-šedý odtieň v mihu zmenil na hustú tmavú sed.
Daria vyskočila na nohy, ale zostala stáť na posteli.
,,Horí!,, zrazu vykríkla. ,,Vstávajte, horí!,,
Obe druhácky sa strhli, pričom Mary z hornej postele takmer spadla.
,,Čo je to za rámus Daria!,, zakvílila Bianca.
,,Horí, nepočuješ?!,, okríkla ju Daria. ,,Pozri na ten dym!,,
Mary s Biancou rozospato vyliezli z postelí a obe naraz sa pustili k vypínaču svetla.
Daria aj naďalej zostala stáť na posteli a s obavou a nechápavo hľadela na víriaci prízemný dym, ktorý ako mihom čarovného prútika znova rýchlo redol a cez ktorý dievčatá naboso cupkali k vypínaču, hoci si to ani neuvedomovali.
Izbu preťalo ostré svetlo a na zopár sekúnd ich všetky oslepilo.
,,Čo to má znamenať Daria?!,, ozvala sa podráždená Bianca. ,,Vôbec nehorí!,,
Mary mlčala. Stále napoly spala, nechcelo sa jej ani ústa otvoriť.
,,Keď si taká múdra, pozri na zem!,, odfrkla Daria.
Všetky tri pozreli na zem. Darji neveriacky klesla sánka. Po šedastých obláčikoch nebolo ani stopy i keď pred okamihom sa tiahli po celej izbe.
Mary s Biancou k nej zdvihli spýtavé pohľady. Bianca zúrila. Mary mala v očiach chlad, aký u nej videla pri prvom stretnutí.
,,Ja...ja prisahám...,, začala Daria jachtať, keď si uvedomila, že zostal aspoň dymový zápach. ,,Čo dym necítite? Zostal po ňom zápach.,,
,,Ja nič necítim,, povedala zamračená Bianca.
Mary len ospalo pokrútila hlavou.
,,Ale cítiš!,,
,,Necítime nič Daria,, mdlo sa ozvala Mary, ale ostro na ňu zazrela. ,,A ty nič necítiš tiež. A radím ti, aby si nás už zbytočne nebudila. A neodporúčam ti, aby si to porušila.,,
Daria na ňu dotknuto hľadela, ale mlčala.
Nevedela, ako by dokázala, čo videla a z Mariných slov sršala vyhrážka. Cítila sa ponížene a nechcela to zhoršovať.
Hnevlivo, ale bez slova sledovala, ako Bianca vypla svetlo a potom obe vliezli späť do postelí, pričom ju si viac nevšímali.
Znova sa v izbe rozhostilo ticho a zaliala ju tma.
Daria pomaly klesla na posteľ.
Hľadela na zem a hlavu mala zrazu plnú otáznikov. V izbe ani nikde inde skutočne nehorelo. Ale je vôbec možné, aby dym dlážka jednoducho pohltila?
A odkiaľ sa vôbec vzal?!
Žalúdok jej zovrela tieseň. Uvedomila si absurdnosť celej situácie. Bola nemožná. Došlo jej, že sa stala svedkom čohosi, čo sa jednoducho nedalo vysvetliť.
Druháčky o chvíľu spali ako zabité. Ona už do rána oka nezažmúrila.
**********
Na druhý deň, svitol neobvykle tmavý a fúkal mierne chladivý vietor, hoci sa už schyľovalo k júnu, sa vrátila z vyučovania a len čo vošla do izby, tašku hodila na zem a rozbehla sa k svojej posteli.
Ruky si oprela o kolená a pomaly sa predklonila, aby si svoj objav mohla patrične preskúmať. Všimla si to už ráno, ale kvôli dievčatám si to veľmi neobhliadala.
Teraz pozorovala roh izby, pri ktorom mala posteľ. Dole pri zemi a ešte kúštik nad posteľou bol začiernený, akoby zadymený. Bol obhorený. Ani za svet si nevedela vybaviť, či bol taký aj predtým, alebo sa začmudil túto noc. Vystrela sa a pomaly si pozrela aj zvyšné tri rohy. Všetky boli rovnako začadené, ale asi len tridsať centimetrov nad dlážkou.
So zmiešanými pocitmi sa vrátila k svojej posteli. Zobrala zo svojho stolíka malú fľašku malinovky, otvorila ju a odpila si. Zamyslene dosadla na posteľ a oprela sa o stenu.
Vonku sa zatiahlo, ako slnko zašlo za oblaky a izbu zahalilo šero.
Pootočila hlavu a zadumane sa zadívala na obhorený roh.
Prešiel týždeň. Kúdoly dymu sa objavili ešte trikrát. Vždy keď sa prudšie pohla, obratom redli a preto vedela, že je zbytočné budiť druháčky. A nikdy to netrvalo dlhšie ako zo päť minút.
Vtedy jednoducho ležala celá prikrytá perinou a so zimomriavkami, ktoré jej behali po chrbte, čakala, kedy to prestane, neschopná vysvetliť si, čo sa vlastne deje.
Bola to záhada.
**********
 


Komentáře

1 Crazy Crazy | Web | 15. října 2009 v 21:32 | Reagovat

Božee mna to normalne vystrašilo!!! Idem dalej..

2 Polly Polly | Web | 15. října 2009 v 21:49 | Reagovat

uz teraz ? XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama