poviedka: NEPOCHOPITEĽNÝ (FINÁLE)

27. března 2009 v 6:53 | Polly |  Šperkovnica príbehov
,,Benjamín!,, skríkla Olívia opretá o barový pult. ,,Neotáčaj sa mi chrbtom len preto, že sa ti o tom nechce rozprávať.,,
Benjamín si vzdychol a nechal obsluhovanie na svojho pomocníka. Vrátil sa k nej.
Bol práve večer, kedy mali vystupovať. Olívia sa až s prekvapivou vervou chopila pripravovania.
,,Čo chceš?,, spýtal sa rezignovane.
,,Presne to, o čom som ti až doteraz rozprávala,, povedala. ,,Sú hviezdy. Ak vystupujú, máš natrieskané a oveľa lepší obrat, čo nepoprieš. Tvoja morálna povinnosť je odplatiť sa im. Alebo azda chceš, aby si po nejakom čase našli klub, ktorý im ponúkne náležitý plat a teba pekne krásne opustia? A ani sa im za tebou nebude cnieť.,,

Chladne sa na neho zadívala. Na jej vážnej tvári nebola badať absolútne žiadna neistota.
Mala na sebe čierne rifle a tmavo-fialovú úzku košeľu. Golier jej sťahovala kravata staroružovej farby a blond vlasy mala vypnuté. Benjamín si pomyslel, že vyzerá presne tak, ako by v budúcnosti mala vyzerať ich manažérka. A aj sa tak správa.
,,Lenže Keith to naposledy poriadne spackal,, pokúsil sa namietať. ,,Kto mi zaručí, že to nezopakuje?,,
,,Nikto,, odsekla. ,,Preto uzavrieme dohodu. Ak zlyhá aj dnes, zabudni na všetko, čo som do teba doteraz hustila. Ak to zvládne, za každé vystúpenie dostanú takúto sumu.,,
Zobrala z podstavca servítku a perom na ňu napísala zopár číslic. Dôležito mu ju podsunula. Benjamín na ňu pozrel.
,,Nuž, pekne si ich ocenila,, podotkol.
,,Nepreháňaj. Malá cena na Keitha. A ty si ju bez problémov môžeš dovoliť.,,
Benjamín sa zamyslel. Vlastne mala pravdu. Navrhla celkom triezvu sumu. A stratiť Keitha by sa neoplatilo. Ak by prešiel do iného klubu, nasledovali by ho aj jeho mladí zákazníci.
,,V poriadku,, vzdal sa. ,,Ak nesklamú, súhlasím.,,
,,Dohodnuté,, povedala Olívia a stále si držala svoj kamenný výraz.
Podali si ruky a svoju dohodu spečatili potrasením.
Benjamín odkráčal obsluhovať. Olívia sa s uspokojením otočila, ale mykla sa, lebo tesne pred ňou stála Judith. Mala na sebe čierne obtiahnuté tričko a čierne rifle, na ktoré si natiahla krátku sukňu so škótskym vzorom. Podozrivo sa usmievala.
,,Olívia, pozri sa, aké perfektné slnečné okuliare som dnes zohnala,, povedala a nasadila si na nos tmavé zrkadlovky.
V sklách sa jej pri určitom uhle zrkadlili ľudské lebky.
,,Mala by si ich nosiť ty, aby každý hneď na prvý pohľad vedel, s čím má dočinenia,, drzo zabŕdla.
,,Veľmi trefné,, sucho skonštatovala Olívia. ,,Keby si vedela, čo som práve vybavila, nehnevala by si ma.,,
Olívia sa začala predierať cez ľudí.
,,Čo si vybavila?,, spýtala sa Judith so zrkadlovkami stále na očiach a ťahala sa za ňou. ,,Tak hovor! Som zvedavá.,,
Olívia ale zaryto mlčala, aby ju potrápila. Judith dobiedzala, ale márne. Olívia svoju novinku odhalila až keď zastali pred stolom, za ktorým sedeli chlapci zo skupiny, plus Gregory a Monica.
,,Kde je Keith?,, spýtala sa.
,,Už v šatni,, odvetil Albert.
,,Mali by ste mu ísť oznámiť dobrú správu,, - zatvárila sa hrdo. ,,Práve som vám u Benjamína vybavila plat.,,
Chlapci na ňu pozreli, akoby čosi prepočuli. Judith sa na ňu otočila a pomalým pohybom si stiahla slnečné okuliare.
,,Plat?,, vydýchla ohúrene. ,,Normálne prachy?,,
Olívia prikývla: ,,Dokonca nefalšované.,,
,,Olívia, vydaj sa za mňa!,, náhle bujaro skríkol Hugo. ,,Si poriadna ženská a to nepreháňam!,,
Chlapci vybuchli v hlasný smiech.
,,Teda Olívia, ty si tuším plná nadšenia,, líškavo sa ozvala Judith. ,,Pred časom by sa ti čosi také nemohlo stať. Priznaj sa, že sa snažíš iba pre Keitha. Ako sa vykrútiš Olívia? Nijako. A vieš prečo? Lebo všetko viem.,,
Hnedé oči do nej pichľavo zabodla: ,,Ty ho miluješ.,,
Chlapci sa snažili trocha upokojiť a napli sluch. S úsmevmi sa zadívali na Olíviu a čakali, ako vykľučkuje.
,,Nie, nie nemilujem ho,, vyletelo jej z úst, ale potom sa zamyslela.
Predstavila si Keitha, spomenula na ich včerajšie stretnutie a zrazu zacítila neobvyklú spokojnosť so všetkým, čo práve dnes dopadlo tak, ako dopadlo.
Usmiala sa a pohľadom prebehla po všetkých, ktorí ju práve sledovali.
,,Milujem len jeho hudbu a všetko, čo ma ňou naučil. Milujem jeho talent, jeho umelecký charakter, jeho komplikované teórie života a jeho bohaté city. Milujem celý jeho svet...a...teda áno!...Milujem aj jeho!,, priznala narovinu, bez akýchkoľvek okolkov a zazubila sa na nich.
Okolo ich stola sa rozhostilo ticho, také prenikavé, až prehlušovalo hluk. Všetky oči sa upierali na ňu, všetky ústa stratili slová. Nikomu sa nechcelo veriť, že sa Olívia skutočne verejne vyznala.
,,Dosť bolo rečí!,, zrazu skríkla.
Všetkých myklo.
,,Klusajte do šatne, Benjamín vyzerá nervózne, asi už máte vystupovať. Nepozerajte na mňa ako teľatá na nové vráta a švihom do pohybu!,, zavelila.
,,Chvíľka nadprirodzena pominula,, vyhlásil Hugo a vstal. ,,Olívia sa zasa vrátila sama k sebe.,,
A švihom sa pobrali do šatne, kde ich už čakal Keith.
**********

Porcelánová bábika

...sledujem ťa roztúženým pohľadom,
no ty sa ma snažíš brať s nadhľadom,
bielu šiju ti zdobí mužská kravata,
koho chceš oklamať, ja viem, že nie si taká,
vyzeráš ako neživá porcelánová bábika,
ale pod chladným sklom sa skrýva ruža rozvitá.
Či chceš, alebo nechceš, ja som ta odhalil,
tvoju plnokrvnú podstatu som svetu vyjavil,
celkom som ťa tým rozladil,
ale úsmev dievča, tvoj život tým zmysel nestratil...

Keith Tobias


O krátky čas na to sa Olívia opierala o stenu klubu a tak ako celý Visper nedočkavo vzhliadala k pódiu.
Obrovský neónový nápis na stene blikal a jeho slabé svetlo v krátkych intervaloch dopadalo na siluety vystupujúce hore a rozmiestňujúce sa na svoje prislúchajúce miesta. Už vtedy sa ozval potlesk. Ľudia možno mysleli, že ho povzbudia, možno mali obavy, že keď budú pasívni, znova im utečie. Či to mysleli tak, či onak, potlesk neprestával. Ešte stále mu boli verní. Stále ho zbožňovali.
Olívia v šere pódia rozpoznala Keitha. Zmocnilo sa jej slabé napätie.
,,Všetko je v najlepšom poriadku,, zašepkala, ale pre neho, nie pre seba.
Keith sa odhodlane chopil mikrofónu. Jeho gesto bolo celkom isté, ruky sa mu tento krát nechveli. Skutočne bolo všetko v poriadku.
Pódium sa osvetlilo. Potlesk zosilnel, pridali sa aj povzbudivé výkriky.
,,Zdravím vás, Visper! Odpusťte mi moju nelichotivú minulosť!,, vykríkol Keith.
Usmial sa. Vyslal k Hugovi gesto naznačujúce mu, aby začali. Wiliam z celej sily udrel do svojich bicích a v rovnakej chvíli sa k nemu pridali aj všetky ostatné hudobné nástroje. Publikom prešla vlna prekvapenia. Hudba bola rýchla, živá a hraničila s tanečnou.
Keith sa sám v okamihu nechal pohltiť náladou, ktorú jeho tóny prezrádzali. Dnes mal po dlhom čase zasa jeden dobrý deň. Držiac sa podstavca svojho mikrofónu, sa rozhýbal do rytmu vlastnej hudby a jeho náhle rozžiarená tvár prezrádzala, ako veľmi mu vystupovanie chýbalo. Že práve toto potreboval. Tehlovú stenu za sebou, publikum pred sebou a všade znejúci rytmus. A zbaviť sa povrchných obáv.
Jeho tvár nebola vybielená, jeho oblečenie nebolo imidžové. Mal na sebe bledomodrú úzku košeľu a čierne mendžestráky. Bol sám sebou.
Skupina venovala dlhý čas iba celkovému rozohratiu, navodeniu nálady a vynúteniu si nejakého pohybu, čo sa im veľmi skoro podarilo.
Dav sa roztancoval v okamihu. Hugo sa začal správať ako utrhnutý z reťaze. So svojou gitarou po pódiu doslova lietal z jednej strany na druhú, čím ostatných dostával do ešte väčšieho varu. Netrvalo dlho a Richard robil to isté.
Keith sa nenechal zahanbiť a spravil divokú otočku, nad ktorou Olívii poklesla sánka. Rozospieval sa.
Z Huga a Richarda sa už teraz lial pot, ale skákali a pobehovali ďalej.
Gregory chytil Monicu za ruku a náhlivo ju ťahal od stola, až sa aj oni stratili vo vlne tanca a Keithovho spevu.
Čas pokročil a všetko bolo naplno rozbehnuté presne tak, ako to vždy malo byť.
A Keith s radosťou spieval, pohrával sa s tónmi vysokými i nízkymi ako s hračkami, vlnil ich na jazyku, čerpal čo sa len dalo zo svojho talentu a delil sa s ním s každým, kto len chcel.
Zdalo sa, že všetci ľudia cítili, že dnes sa s Keithom a jeho hudbou deje čosi výnimočné! Že sa im takmer stratil, ale nevzdal sa a nech sa páči, je späť!
Olívia ho fascinovane počúvala. Zrazu k nej z masy ľudí pribehla Judith a chvatne ju schmatla za ruku.
,,Olívia, počúvaš jeho text?,, vykríkla so smiechom. ,,Veď spieva o tebe, nemyslíš?!,,
,,Nie, nemyslím!,, skríkla Olívia, ale sama si nebola veľmi istá.
,,Viem, čo počujem, mňa neoklameš,, namietla.
Pevne jej ruku stisla a proti jej vôli ju vtiahla rovno do pulzujúceho stredu hopsajúceho davu, priamo pod pódium.
,,Judith! Text počujem aj z ústrania!,,
Ale Judith jej so škodoradostným smiechom zmizla kdesi za inými ľuďmi.
Olívia zostala na mieste, všade okolo samí ľudia a vzhliadla ku Keithovi. Tvárou jej prešlo nefalšované prekvapenie, keď si uvedomila, že aj on sám pozerá priamo na ňu. Našiel si ju aj v dave. Ich oči sa stretli. Telom jej prešiel záchvev príjemných zimomriavok. Bola ním zhypnotizovaná.
V tej chvíli akoby nikto iný ani neexistoval. Iba oni dvaja.
Keith s úsmevom spieval, pohyboval sa do rytmu a jeho zelené oči sa popritom vpíjali do jej modrých oči. Usmiala sa. Jeho pohľad zaiskril...Vrážali do nej ľudia, všetko okolo nej vrelo, ale ona iba stála a vzhliadala k nemu a mala prenikavý pocit, akoby popri speve, tanci a ostatnom, k nej navyše vysielal jasnú myšlienku, ale ticho a dôverne šeptavú - Len počúvaj. Pozorne ma počúvaj, Olívia.
Skutočne počúvala. Pozorne, až odhodlane. Áno...áno, prečo si to nepriznať? Pravdepodobne spieval o nej. O nej a pre ňu.
Trilkuješ ako slávik - pomyslela si s úsmevom - Ako slávik s čerstvo zahojeným zlomeným krídlom. Radujúci sa, že znova môže lietať.
Olíviino telo sa zrazu samovoľne pohlo do rytmu. S úžasom si uvedomila, že ju dostala jeho chytľavá melódia. S ešte väčším prekvapením jej došlo, že sa jej jeho hudba páči. Práve tu a teraz. Dostal ju! Je navždy stratená.
Významne si uvoľnila kravatu a zrazu ani nevedela prečo, ale nahlas sa zasmiala.
Zdvihla ruky nad hlavu, nechala sa celá pohltiť hudbou a zrazu tancovala aj ona. Odtrhla zrak od Keitha, zaklonila hlavu a zatvorila oči. Vychutnávala ho.
Počúvala slová jeho piesne a cítila, ako padá do hlbín jeho duše a popritom spoznáva vlastnú dušu.
Olívia tancovala. Olívia zrazu žila, intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Bola slobodná. Už navždy. Spravila veselú otočku a keď otvorila oči, videla, ako sa neďaleko od nej hýrivo vlní Judith. Znova sa rozosmiala.
Pozreli na seba, Judith k nej pribehla a tancovali vedľa seba. A Keith ich uprene sledoval, v očiach mu ihrali plamienky nespútanej zábavy a celým telom sa mu rozlievala neuveriteľne príjemná vlna úľavy väčšej, ako si myslel, že vôbec môže zažiť.
Klub hýril a žil, až sa otriasali steny. A kdesi v ňom, medzi pulzujúcim a roztancovaným davom, sa nachádzala bledá porcelánová bábika. Smiala sa a dvíhala ruky, akoby sa chcela dotknúť neviditeľnej melódie, ktorá ju pomaly, ale isto prebúdzala k životu.
**********
Pohľad do duše speváka. (po 2.)

...znovuzrodil som sa,
môj život mi dal osobný corpus delicty,
že aj po tragédii stále dýcham
a šťastiu sa predsa len nevyhýbam.
Moja alma mater sa už nemusí unúvať,
uživím sa aj sám,
prežijem aj v tomto svete,
o ktorom som si myslel, že je len vyprahnutý kráter,
aj v tomto svete zrazu viem,
že existuje priateľ
a aj keď zajtra zomriem,
zanechám po sebe živé fluidum,
moju dušu, večné postskriptum.

Refrén:
Kam sa stratila moja samota,
vyprchla z nej všadeprítomná ochota,
zrazu sa k slovu hlási spoločnosť,
predtým nepoznaná, teraz skutočnosť.
A ja som taký šťastný,
až sa mi chce kričať,
som taký slobodný,
až sa mi chce plakať,
som zrazu príliš hmotný,
až sa mi chce milovať,
pokrstiť si telo iným ľudským telom
a nádobu duše si naplniť vrelým citom.

Keith Tobias












KONIEC
 


Komentáře

1 Jombo Jombo | Web | 27. března 2009 v 10:41 | Reagovat

Tak som si z toho konečne urobil knihu a cez víkend prečítam :)

2 Polly Polly | 27. března 2009 v 10:45 | Reagovat

XDD hehe... potom ma nesetri xD ... ale je to babsky pribeh...

3 kha kha | Web | 27. března 2009 v 11:43 | Reagovat

Oh bozhe...to byla skvostna povidka...(priznam se ze mi i slza ukapla...) :) To je presne takovej ten konec, kterym by mel koncit i nas zivot... xD

Jinak ti musim rict, ze se mi o tobe dneska zdalo xD ze si poradala nejakou soutez a ze sem tam sla...museli sme vyplnovat nejaky papiry...a ze jako pak ten nejlepsi vyhraje vid...a ja sem si tam celou dobu s tebou povidala a do papiru sem psala uplny nesmysli..xD A byli tam snad uplne vsichni tvoje Sbecka...a moje taky...ja sem na tom netu fakt zavisla...kdyz se mi o nem i zda...xD

4 arisu arisu | Web | 27. března 2009 v 11:57 | Reagovat

polly jednu vec ti zavidim. to ako lahko dokazes napisat happyend:D mne to vobec nejde:D

5 Polly Polly | 27. března 2009 v 12:25 | Reagovat

Som rada, ze sa lubilo Kha...ten sen mohol byt zaujimavy xD ... SBeckovy sen som tusim este nemala...

Arisu...ja neviem, kedysi to neslo - ale teraz viem, ze zivot moze skoncit aj dobre, takze to ide tak prirodzene...

6 verushka verushka | 27. března 2009 v 14:46 | Reagovat

jeeeeee to bylo tak hezkýýý. ok ted jak dostat ten dementní výraz z obličeje :D

7 Polly Polly | 27. března 2009 v 15:17 | Reagovat

Verushka????? xD

to si ty???? xDD ...omg a ja ze sa uz nikdy "neuvidime" ...som sa ani nevedela dostat na tvoj blog..

8 Wierka Wierka | 27. března 2009 v 17:08 | Reagovat

O_O konec? uz??!!!

ale pekný... :o) jj moc... :o)

9 Polly Polly | 27. března 2009 v 17:21 | Reagovat

kujem :) no hej...taky nahly...

10 K K | Web | 28. března 2009 v 8:34 | Reagovat

Vďaka za varovanie xD Ale jeden nákup v Lacných knihách som trocha oľutovala a to dvd Pani Bovaryová. Ako... kostýmy bomba pecka, ale inak...bezvýrazné. Tak v tomto smere varujem ja teba :D

11 StandyB StandyB | Web | 28. března 2009 v 9:27 | Reagovat

heh :D...mno docitala som to a musim uznat ze to bolo take mile ... a bez akejkolvek tragedie :D...ale u teba som zvyknuta na zlozitejsie veci ...takze sup sup :)...tesim sa na dalsie

12 StandyB StandyB | Web | 28. března 2009 v 18:12 | Reagovat

a inac som sa dozvedela ze len kvoli mne je ten happy end som rada ze dokazes aj happy endy :D....dakujem :)

13 Polly Polly | 28. března 2009 v 20:54 | Reagovat

nie je zac xD ... no mam to napisane uz dlho a dlho som tuto poviedku hladala...kvoli vam dvom...je hudobna pre bublinu a happy-endova pre teba, strasne univerzalna xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama