poviedka: NEPOCHOPITEĽNÝ (7.časť)

23. března 2009 v 6:05 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Na druhý deň prišla Olívia do Visperu, pretože si po dlhom čase vybavili vystúpenie a ona bola zvedavá, či Keith príde.
Pri ich obľúbenom stole našla sedieť iba Judith a Wiliama.
,,Kde sú ostatní?,, spýtala sa namiesto pozdravu a neprirodzene zažmurkala očami. ,,A Keith? Kde je on, ha?,,
,,Sú v šatni,, povedala Judith a vzhliadla k nej. ,,A Keith...bože Olívia, čo sa ti stalo s tvárou? Je mi úplne neznáma.,,
,,Kde je Keith?,, zopakovala Olívia.
,,Hej, počkaj, veď ty nemáš okuliare,, mlela svoje Judith.
,,A vidíš nás?,, začudoval sa Wiliam.
Olívia sa zamračila.

,,Čo si myslíš, že som slepec?!,, vyprskla. ,,A uvažuj, asi mám kontaktné šošovky, no nie?,,
Judith sa zoširoka usmiala.
,,Takže šošovky...a prečo taká náhla zmena imidžu?! Žeby pre Keitha?,, - obzrela si jej úzke čierne tričko s kapucňou a tmavošedé nohavice. ,,Dnes si sa zbavila okuliarov, zajtra možno prídeš v šatách...,,
,,Nefantazíruj,, usmernila ju Olívia. ,,S Keithom moja zmena nemá nič spoločné. A kde vlastne je?,,
,,Nikto netuší,, povedal Wiliam.
Olívia znova zvláštne zažmurkala a prisadla si k nim. S nosením šošoviek mala začať postupne, denne pridávaním hodiny, ale vykašlala sa na to pre zdĺhavosť. Akurát dosiahla rušivý pocit v očiach a mierne krútenie hlavy.
Oprela sa a zatvorila oči. Prečo si ich dnes vlastne kúpila? - dumala. Sama netušila. Včera na Keithovej terase sa s ňou asi vnútorne čosi udialo, jej pohľad na určité veci sa zmenil, ale síce...jej život je naruby už odkedy prvýkrát navštívila Visper a nechala sa vtiahnuť do Keithovho komplikovaného, ba až nepochopiteľného sveta. Odvtedy sa jej racionálny a až doteraz prísne nemenný svet otriasa v základoch.
,,Olívia, mám pikošku,, ozvala sa Judith. ,,I keď neviem, či nám nespôsobí problémy.,,
Olívia otvorila oči.
,,Akú?,,
,,Hugo vravel, že Richard v niečom lieta.,,
,,V čom?,,
,,Že je závislák. Jednoducho, prepadol drogám.,,
,,To väčšina ľudí,, podotkla Olívia.
,,Áno, ale čo ak ohrozí chod skupiny?,,
,,Nemali by sme z neho jeho novú záľubu vytĺcť?,, narovinu sa spýtal Wiliam.
,,Zabudni,, začala Olívia. ,,Takí ľudia väčšinou až do svojej predčasnej smrti fungujú normálne, aktívne. Hlavne gitaristi. A mimochodom, aspoň sa vám vo Vispere zvýši popularita. Lebo existujú určité závislosti, ktoré sú celkom módne a medzi ne patria aj drogy. Horšie by bolo, keby bol závislým, trebárs, na čokoláde, čo vôbec nevyzerá dobre.,,
,,Richard ako čokoholista?,, - rozosmiala sa Judith. ,,Desivá predstava.,,
,,Veď vravím,, ďalej smrteľne vážne pokračovala. ,,Čokoholizmus je hrozivá závislosť, nie feťáctvo, či narkomanstvo. U publika vám predpovedám priaznivý ohlas. Pre nich neexistuje nič milšie ako permanentne nadrogovaný gitarista, hlavne keď popri tom nosí aj propagačné tričká s nápismi ako Extáza, čo Richard skutočne robí, čím všetkým odhaľuje obsah svojho vnútra. Na vašom mieste by som všade rozhlasovala, že Richard si dáva na raňajky, obed a večeru, trávu, herák a koks. Urobíte mu službu, lebo mu zvýšite obľúbenosť.,,
,,Beriem si tvoju radu k srdcu,, - smiala sa Judith a skutočne od srdca.
Wiliam na ňu zarazene civel. Nepoznal ju natoľko, aby mal príležitosť zvyknúť si na jej, do obrovských rozmerov vyvinutý, sarkazmus.
,,Aha ľudia, koho som cestou stretol,, ozval sa odkiaľsi Gregory.
Pozreli sa za seba a zbadali ho kráčať k nim. Vedľa neho išiel Keith.
,,A zatiaľ so mnou neprehodil ani pol slova,, podotkol Gregory, keď zastali pri nich.
Keith na neho zagánil. Potom sa otočil k Olívii.
,,Kde sú ostatní? A mám nejaké nové oblečenie?,, spýtal sa, zjavne bez nálady.
,,Všetko v šatni,, oznámila Olívia.
Keith sa zvrtol a odkráčal dozadu. Judith a Wiliam si vymenili prekvapené pohľady.
,,Dnes je deň nezdravenia, alebo čo?,, zamrmlal si Wiliam.
Vstal a ponáhľal sa za chlapcami do šatne.
**********

Olívia, Judith a Gregory s napätím očakávali, kedy už konečne vystúpia. Celý klub nedočkavo čakal, s akou piesňou na ich sluch vyrukujú, či sa na nich počas neprítomnosti niečo zmenilo.
,,Má novú pieseň?,, spýtala sa Judith, s pohľadom upretým na pódium.
,,Počas cesty sem nič nevravel, vlastne ma celkovo ignoroval,, povedal Gregory.
,,Nemôže mať,, podotkla Olívia. ,,Nemali by sa predsa kedy zohrať, keďže sa zapieral.,,
,,Mám ciťo, že si vypočujeme poriadne dlhý, nekonečne smutný, až nervydrásajúco srdcervúci slaďák,, dodala Judith.
,,Ehm, vyzeral na to,, uznal Gregory.
,,Ticho, už sú hore,, sykla Olívia.
Pódium sa zrazu ostro osvietilo. Chlapci už boli rozostavení na svojich miestach. Ozval sa živý potlesk. Chlapcov vrelé uvítanie očividne potešilo, no Keith vyzeral, akoby ho vôbec nezaregistroval. Pozeral všade inde, len nie na publikum.
Pristúpil k mikrofónu a položil naň ruky. Olívia si všimla, že sa mu neobvykle trasú. Prsty mal natoľko rozochvené, že mikrofón takmer zhodil, keď si ho nastavoval. Pevne ho zovrel a na zopár sekúnd zhebybnel so zatvorenými očami, akoby sa urputne a čo najrýchlejšie snažil upokojiť. Ťažko prehltol a oči neochotne otvoril.
Olívia šípila problém. A nebola jediná.
,,Keith nie je vo svojej koži,, zarazene podotkol Gregory. ,,Ale je vôbec možné, aby tak rýchlo vyšiel z cviku?,,
Olívia nič nevravela, i keď jediná vedela, čo je vo veci. Prečo má zrazu Keith zo spevu značné obavy.
Keith neisto pozrel na Huga. Hugo naňho žmurkol a spolu s nadopovaných Richardom pomaly rozohrali svoje gitary. Melódia skutočne prezrádzala, že pôjde o čosi miernejšie. Ku gitarám sa pridal Albertov klavír, bicie ešte museli počkať.
Nastal Keithov čas. Jednou rukou kŕčovito chytil mikrofón a nenáhlivo, no rovnako neochotne ako predtým otváral oči, aby pozrel na svoje publikum, sa k nemu priblížil.
Olívia spozornela. Neušlo jej, že jeho hruď sa zdvíha príliš prudko, až nepokojne. Na čelo mu vystúpil pot. Znova to nervózne prehĺtanie...Otvoril ústa, ale žiadnu tóninu zo seba nevydal. Náhle, akoby si to rozmyslel, ústa zatvoril a mierne sa odtiahol.
Hugovi zmrzol úsmev na perách. Spolu s Albertom na neho vyslali spýtavé pohľady, ale Keith ich nesledoval.
Nervózny pohľad zabodol do zeme. Na sekundu vyzeral ako trucovité dieťa. Lenže on v skutočnosti netrucoval, on bojoval so svojim rozorvaným vnútrom.
Hugo, Richard a Albert chvíľu hrali dokola tú istú melódiu, ale Keith bol úplne mimo a nechytal sa na ňu. Očami si úzkostlivo sledoval tenisky a na čele sa mu perlilo stále viac potu. Dych mal nepokojnejší. Keď už melódiu omieľali pridlho a Keith stále nič, museli prestať.
Nastalo krátke ticho.
,,Keith, čo vyvádzaš?!,, ozvala sa Hugova tlmená výčitka.
V publiku sa ozval šum. Aj ľudia už pochopili, že čosi nie je v poriadku.
Hugo sa rozhodne nemienil vzdať, preto nečakal na ďalšie Keithovo znamenie. Spolu s Richardom znova začali hrať, dúfajúc, že tento krát sa Keith spamätá a nesklame.
Keith zdvihol zrak a značne nervózne ním prebehol celé publikum. Zopárkrát rýchlo zažmurkal. Bol v zjavných rozpakoch a keby nemal vybielenú tvár, červenal by sa ako rak. Rozklepane sa priblížil k mikrofónu.
Trhane sa nadýchol a na sekundu vyzeral, že ho každú chvíľu premohnú mdloby.
,,No tak Keith, zvládneš to,, napäto šepla Olívia, s pohľadom upretým na ňom. ,,Všetko je v poriadku. Všetko!,,
Keith už mal spievať. Ale zasa sa nič nedialo. Ľudia v hľadisku sa náhle priveľmi mrvili. Chlapci na Keitha zmätene pozreli. Celý klub naňho upieral zrak a bol stále hlučnejší, pričom skľúčeného Keitha zalieval ľadový pot. Cítil sa ako v najhoršej nočnej more.
Zrazu od mikrofónu prudko cúvol.
,,Keith, nie, neopováž sa!,, hlesol Hugo.
Keith sa zvrtol a utiekol z pódia. Vrazil do šatne a hlučne za sebou zatreskol dvere. Dúfal, že za ním nikto nepríde. Ešte stále počul tlmený a už aj podráždený, ľudský šum.
,,Mojich pätnásť minút slávy sa navždy pominulo,, zamrmlal si polohlasne.
K stolíku sa temer dotackal. Rukami sa on oprel. Zadíval sa do žiarovkami lemovaného osvetleného zrkadla. Zelené oči rozšíril. Pomyslel si, že s bielou tvárou v kontraste s úzkou a lesklou čiernou košeľou, v čiernych kožených nohaviciach, ktoré z duše neznášal, vyzerá ako mŕtvola. Mŕtvola s vypúlenými zelenými a značne vystrašenými očami.
Keby aspoň nepokojné zvuky z publika nedoliehali až k nemu...
Prudko a hlasno dýchal. Celý sa chvel. Ani nevnímal, že dvere do šatne sa otvárajú. Nevedel, či sa trasie od hnevu, alebo od strachu, že sa so svojim hlasom už nikdy neodhodlá na spev. Že vždy keď predstúpi pred ľudí, z obavy zo svojho prejavu sa dostane takmer do mdlôb.
Zadíval sa do vlastných očí a zhrozene si položil ruku na hrdlo.
,,Čo sa deje slávik, hádam si nám neonemel?!,, ozval sa mu za chrbtom úsečnosťou podfarbený hlas.
Keith na sekundu celý stuhol. Zrak mierne posunul a zbadal ho v zrkadle. Chvatne sa vystrel a otočil.
Medzi dverami stál Róbert. Povýšenecky naňho upieral zrak a škodoradostne sa usmieval. Keith ešte viac znervóznel, keď videl jasný výsmech v jeho chladných modrých očiach. Neprehliadnuteľne sa mu v nich zrkadlil a patril iba jemu.
Róbert pomaly vošiel do miestnosti. Keith primrazene stál na mieste.
,,Pred chvíľou si struhol celkom vydarené vystúpenie,, pokračoval, rozširujúc odporný úsmev. ,,Som neskutočne rád, že som si ho nenechal ujsť.,,
,,Vypadni Róbert!,, skríkol po nom zúfalý Keith. ,,Okamžite!,,
Róbert sa ani nepohol.
,,Ale veď nekrič, maličký! Dnes akosi nie si vo svojej koži. Čo sa deje? Žeby ťa na pódiu zradili hlasivky? Alebo len máš obavy, keďže si mal zranenie?! Počul som, že ti nejaká dobrá duša zlomila hrtan,, - zazubil sa Róbert.
Oboje! - pomyslel si Keith a cítil, ako v ňom narastá zúrivosť. Silnejšia ako kedykoľvek predtým - A všetko je tvoja vina Róbert! Zničil si ma!
,,Ty hajzel!,, sykol Keith. ,,Na čo si sem doliezol, ha?! Zlomil si mi hrtan, na dlhú dobu ma vyradil z činnosti...Nestačí ti?! Čo chceš teraz?! Čo ešte odo mňa chceš Róbert?!,,
Úsmev sa z tváre jeho soka vytratil. Zlostne stisol čeľusť.
,,Dnes si pohorel, si nula!,, zavrčal Róbert. ,,Ako vidím, tvoj úžasný spev sa kamsi vytratil, predpokladám, že do nenávratna. A ja som si nemohol nechať ujsť vhodnú chvíľu a prišiel som ti oznámiť, ak si si to náhodou už sám nevšimol maličký, že si nadobro skončil!,,
,,Nebuď si taký istý! Vôbec nevieš, čo sa so mnou deje.,,
,,Ale viem! Končíš! Ja sa len tak ľahko nevzdám Keith, ani sa nenazdáš a toto bude moja šatňa. Vyrazím ta tak potupne ako si sa ty opovážil vyraziť mňa. Budeš vysedávať v publiku a zasnene vzhliadať ku mne. Ku mne, je ti to jasné?! Toto je môj flek.,,
Keith znova zacítil vnútorný záchvev, ale tento krát vedel, že pramení z jeho narastajúceho hnevu. Hnevu tak intenzívneho, že mu zvieral každú jednu vnútornosť ako vo zveráku. Zlostne zaťal päste.
Róbert sa zrazu krátko, ale zvučne zasmial.
,,Si minulosť, Keith,, vyhlásil spokojne. ,,Ty, aj tí ostatní, môžete sa baliť!,,
Róbert uz nemohol spravit nic horšie, ako sa na nom z chuti zasmiat.
V Keithovi vybuchla sopka nahromadeného hnevu. Dalo by sa až povedať, že zrazu videl všetko na červeno.
Ani si neuvedomoval, čo vlastne robí, udialo sa to behom niekoľkých sekúnd. Zúrivo skočil k Róbertovi, silno sa rozohnal a vrazil mu päsťou do tváre. Nepripravený Róbert tlmene vykríkol. Mierne cúvol a chytil sa za boľavý nos, ktorý mu celkom nečakane zasiahol.
Pozrel na Keitha a v jeho očiach sa na okamih objavilo značné rozčarovanie. Prudkú reakciu by od neho veru nikdy nečakal. Prekvapenie ale v sekunde vystriedal hnev. Zamračil sa a napadol Keitha.
,,Toto si riadne prehnal maličký!,, skríkol po ňom.
Zahnal sa na neho, ale Keith sa v poslednej chvíli uhol. Zrazu sa mu naskytla príležitosť utiecť, ale hoci bol Róbert vyšší a hrozivo silnejší, nespravil tak. Keithove pocity sa premenili na číru zlosť namierenú proti Róbertovi. Náhle si uvedomil, že doslova nedokáže utiecť, kým sa Róbertovi patrične neodplatí! Kým ho neuvidí nariekať a trpieť, tak ako trpí on sám.
Róbertovi sa podarilo nešikovne ho udrieť do ramena, ale Keith mu to oplatil úderom do žalúdka. Róbertovi hnev pridal navyše do rýchlosti. S bolesťou a neskrývanou nenávisťou skrivenou tvárou k nemu svižne priskočil a vrazil Keithovi päsťou do tváre.
Keithovi sánkou prešla ostrá bolesť. Róbert poväčšinou dával silné a dobre mierené údery. Keith takmer spadol. V ústach zacítil železnatú pachuť krvi, ako mu úderom rozbil spodnú peru. Vypľul ju na dlážku, ale neotáľal. Keď sa naňho Róbert znova rozohnal, obratne sa skrčil a podbehol mu pod rukou, čím sa mu výhodne dostal za chrbát. Róbert sa prudko otočil.
Keith v prvej chvíli nevedel, čo ďalej. Jediné, na čo sa napokon zmohol, bolo, že do neho čo najsilnejšie ako vládal vrazil vlastným telom. Róbert tackavo zacúval, potom sa potkol o vlastnú nohu. Zvalil sa na malý stolík, čo ho na sekundu dezorientovalo.
Keith k nemu odhodlane pribehol. Jeho nenávisť k Róbertovi sa každou minútou zväčšovala, až dosiahla závratnú veľkosť. Chcel mu vrátiť všetko zlé. Nemyslel na nič iné, len na pomstu!
Ruky mu samovoľne vybehli k jeho hrdlu. Pevne mu ho stlačil.
,,Keith, neblbni!,, ledva zo seba dostal Róbert.
Oči sa mu rozšírili prekvapením. Zalapal po dychu. Zlostný Keith mu oba palce priložené na stred hrdla ešte viac zatlačil na hrtan. Róbert už viac nemohol rozprávať. Ani dýchať. Bol dostatočne silný na to, aby ho od seba odtlačil, lenže Keith ho škrtil, čo ho načisto paralyzovalo.
,,Nedokážem spievať!,, sykol mu do tváre Keith, pričom mu slová ledva prekĺzli pomedzi zaťaté zuby. ,,Bojím sa, lebo cítim, že si mi poškodil hlas. Zničil si ma, Róbert! Zabil si ma, Róbert!,,
Keith pridal sily a viac zatlačil. Ani nevnímal, ako dlho ho už vlastne dusí.
Róbert stále viac bledol. Oči sa mu zdesene rozšírili. Nedokázal sa nadýchnuť. Keith nabral ďalšiu vlnu energie, aby mu hrdlo zovrel ešte pevnejšie.
Nepovoľoval a nepovoľoval. Namiesto vyčerpania mal pocit, že má v rukách stále viac sily. Róbertova tvár zbledla na farbu bielej kriedy. Čas nebezpečne pokročil, no Keith sa bez prestávky nemilosrdne mstil. Róbertove sily pomaly, ale isto ubúdali.
Róbert mu škrtiace ruky kŕčovito zvieral. Zachrčal. Jednu ruku náhle zaťal v päsť a udrel ho do hrude. Nie silno, to už nedokázal.
Keith sykol. Róbert svoj úkon zopakoval. Vtedy sa Keith konečne ako tak spamätal a došlo mu, čo vlastne teraz robí. Uvedomil si, že Róberta zo všetkých síl škrtí. Že Róbert stráca farbu a vydáva chrčivé zvuky. Na sekundu ním prešlo zhrozenie nad samým sebou, ale neopustila ho nenávisť voči Róbertovi. Ľútosť nepociťoval, iba ho zarazila radikálnosť vlastnej reakcie.
Náhle Róberta pustil. Róbert sa zviezol na zem. Dostal zo seba ťažký híkavý nádych a ďalej sa rozdýchaval sprudka. Zatiaľ nedokázal vstať. Iba naberal kyslík.
,,Si obyčajná sviňa Róbert!,, skríkol po ňom Keith. ,,Koledoval si si o to!,,
Kopol do neho. Róbert sa schúlil do klbka, ale Keith sa nad ním nezľutoval. Kopol do neho znova. Róbert vykríkol.
,,Ty si nula Róbert, jedine ty!,,
Kopal do neho ako zmyslov zbavený a bolo mu jedno, lepšie povedané, ani nevnímal, akú časť tela mu zasiahne a že Róbert prská krv. Mstil sa mu ako vládal.
,,Daj mu Keith! Presne takéto zachádzanie si zaslúži!,, zrazu za sebou začul Judithin hlas.
Námatkom sa otočil, aby zrakom chvatne obsiahol svoju skupinu a Judith s Gregorym. Prišli sa pozrieť, či je v poriadku. Ostro pozrel na zbitého Róberta a pretože bol stále rozzúrený, i keď už ledva vládal, kopal do neho ďalej.
,,Výborne Keith, dokop ho ako psa, bastarda!,, vykríkol naňho Richard. ,,Pomsti sa mu za bitku.,,
Stáli pri dverách a pretože vedeli, že toto je iba medzi ním a Róbertom, nezasahovali. Namiesto toho ho nadšene povzbudzovali. Len tak sa prekrikovali.
Zrazu sa medzi nimi objavila Olívia, ktorá sa kdesi zdržala. Keď ich začula, rýchlo sa medzi nich pretlačila dopredu. Keď zbadala, čo sa deje, zarazene zastala.
,,Keith, preboha, prestaň!,, zhrozene vykríkla. ,,Veď pľuje chuchvalce krvi!,,
Nereagoval.
Vykročila vpred, ale Judith ju schmatla za ruku.
,,Nezasahuj Olívia!,, povedala. ,,Len nech mu dá, o čo si koledoval.,,
,,Šibe ti?!,, vydýchla rozčarovaná Olívia. ,,Šibe vám všetkým?! Bože, veď robte niečo! Nemôže ho predsa mlátiť ako žito.,,
Olívia sa jej rozhnevane vytrhla. Rozbehla sa ku Keithovi.
,,Keith, okamžite prestaň!,, skríkla. ,,Nechaj ho, toto nie je riešenie...Nekop mu do brucha!,,
Keith ju nevnímal. Olívia ho od chrbta zovrela a snažila sa ho od Róberta odtiahnuť. Keith ju zo seba striasol a prudko sa obrátil. Spravil až príliš rýchlu otočku, lebo sa strhol a omylom ju chrbtom ruky silno udrel po tvári.
Keď ostatní zbadali, čo sa stalo, povzbudzovanie v okamihu ustalo. Akoby uťalo, razom zmĺkli a zvážneli. Keith si uvedomil, čo spravil. Róberta hneď pustil z hlavy a precitnuto sa zadíval na Olíviu, rukou si zakrývajúc pravú polovicu tváre.
Rozhostilo sa napäté ticho. Prenikalo ním iba Róbertovo bolestné stonanie. Nebol schopný pozviechať sa z dlážky.
Olívia strnulo stála. Jej pohľad na neho sa naplnil nemými výčitkami.
,,Olívia?,, krotko sa ozval Keith.
Prudko dýchal, ale pomaly a isto sa vracal späť do reality.
,,Olívia si v poriadku? Si O.K.?,,
Natiahol na ňu roztrasenú ruku. Chcel sa jej dotknúť. Olívia mu ruku odsotila.
,,Daj mi pokoj Keith!,, štekla po ňom.
,,Olívia...Olívia odpusť mi,, vyjachtal Keith. ,,Nechcel som, ver mi Olívia, nechcel som ťa udrieť.,,
,,Je mi to jedno Keith!,, zlostne vykríkla. ,,Vyzúr sa na ňom ako chceš, môžeš ho aj zabiť, už sa ti do toho nebudem miešať! Vy všetci si s ním naložte ako chcete!,,
Zvrtla sa a zúrivo si cez zarazenú skupinku pretlačila cestu k dverám. Náhlivo odišla.
Sedem onemených tvárí uprelo zraky na Keitha. Keith previnilo zvraštil čelo. Ramená mu zo zúfalstva poklesli. Nehybne stál na mieste a uprene hľadel na otvorené dvere, ktorými odišla bez toho, aby sa čo i len pootočila a venovala mu posledný urazený pohľad a bol plný beznádeje a krutého rozčarovania.
Za ním bolestne vzdychal dobitý Róbert.
**********
 


Komentáře

1 kha kha | Web | 23. března 2009 v 11:53 | Reagovat

Tyyjo!! super dil...koukala sem na to dve hodiny... (keca, ale toho si nevsimejte... xP) Takze ted to vypada, ze budou pekne rozhadany, co...hmm uz se tesim moc na dalsi!!! :)

2 Polly Polly | 23. března 2009 v 11:56 | Reagovat

xDD hehe..som rada, ze sa paci...

3 anjelik1195 anjelik1195 | Web | 23. března 2009 v 14:18 | Reagovat

Ahoj prepáč že vyrušujem ale nehlasla by si prosím za mňa na http://naruto-laska.blog.cz/ som tam ako anjelik1195 a je to SONB 1. kolo . A prepáč .

4 arisu arisu | Web | 23. března 2009 v 14:49 | Reagovat

Polly... uz som ti spominala ze si kruta?:D

5 Polly Polly | 23. března 2009 v 15:06 | Reagovat

ehm........zeby? xD

6 Wierka Wierka | 23. března 2009 v 15:23 | Reagovat

oh... ou...  taková bitka... Keith bol úplně mimo... a chudinka Olivia... jak toto bude pokračovat...  ale su zvědava co bude dalej... :o)

7 kha kha | Web | 23. března 2009 v 15:43 | Reagovat

Hehe...xD Peknej vyrok dna... xP

8 Polly Polly | 23. března 2009 v 15:55 | Reagovat

xDDD no a na co si ja lamem hlavu s tym, co s macku...vyvetrat a bodka! xD

9 kha kha | Web | 23. března 2009 v 16:00 | Reagovat

Presne! To rikam furt. Trosku sni pomachas a je vyvetrana ne... xD

10 Polly Polly | 23. března 2009 v 16:13 | Reagovat

no ono sa to skor vztahovalo na to, ze Marek vedel, ze moja macka preskoci zabradlie a zabije sa, ked sa tam vobec dostane ;)))) *zacina to byt kapku morbidne...

11 kha kha | Web | 23. března 2009 v 16:17 | Reagovat

kapku.. xD V klidu moje kocky taky nejsou uplne normalni..kapku psychicky labilni (ehm..v tom nejlepsim slova smyslu) ;-)

12 Polly Polly | 23. března 2009 v 17:38 | Reagovat

ty mas kolko maciek? xD ja jednu, ale bohate staci, niekedy treba tu moju Alice strazit ako male decko...

13 kha kha | Web | 23. března 2009 v 17:58 | Reagovat

ehm..dve mam...dve krasne sibnute kocicky...xD

14 StandyB StandyB | 24. března 2009 v 16:06 | Reagovat

ach jaj a ked poviem ze tak jej treba...:P...nemala sa do toho miesat v podstate za vsetko moze ona :P

15 Polly Polly | 24. března 2009 v 17:23 | Reagovat

Si na Oliviu prisna. xD ale mas pravdu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama