poviedka: NEPOCHOPITEĽNÝ (5.časť)

19. března 2009 v 6:50 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Školský rok sa konečne skončil.
A samozrejme sa začiatok prázdnin musel patrične osláviť.
Bola už polnoc, ale Visper bol stále natrieskaný. Keith vstal spoza preplneného stola a zakričal, že je unavený, takže odchádza domov. Videl, že ho absolútne nikto nezaregistroval. Chlapci sa pokúšali o rozhovor, no v skutočnosti sa len prekrikovali, pričom Richard mlel ústami, akoby bol nadrogovaný, Gregory a Monica sa spolu kdesi záhadne vytratili, Judith bola ako jediná taká opitá, že napoly ležala na stole, na čo bola Olívia, ticho a zamračene sediaca v kúte, nekonečne urazená. Vyzerala, že tiež každú chvíľu odíde. Všade sa niesol hluk a šedé obláčiky cigaretového dymu. Keith nad nimi iba mávol rukou a zvrtol sa na odchod, ledva sa ku vchodu predierajúc cez davy podgurážených, náhle veľmi slobodných detí.

Konečne sa dostal von. Dvere klubu sa za ním zatvorili a jeho zrazu obostrelo lahodné ticho, ktoré narúšal iba tlmený hluk. Zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu. Bol naozaj veľmi unavený a už sa nevedel dočkať okamihu, kedy padne do mäkkej postele. Znavené oči ledva otvoril.
Otočil sa, že vykročí ulicou, ale náhle sa zarazil a zastal. Oproti nemu stálo päť postáv. V tme nedokázal rozoznať ich tváre, no hneď ho znepokojili. Stáli bez pohnutia, rozmiestnení po celej neveľkej šírke ulice.
Jeden z nich zrazu vystúpil zo šera. Na jeho tvár dopadlo mdlé svetlo pouličnej lampy. Ožiarilo zlovestný poloúsmev.
Keith nasucho prehltol. Bol to Róbert. Tí ďalší boli členovia jeho skupiny.
,,Pozrime sa, kto konečne vyliezol,, povedal s falošnou líškavosťou. ,,Naša konkurencia. Slávik, ktorý nás pripravil o dobrý flek.,,
Keith stratil reč. Bolo mu jasné, že na neho čakali. Behom večera Róberta viackrát zahliadol vo vnútri. Mal ciťo - tak by povedal - že ho špehuje.
,,Zaslúžil by si si, aby sme ta riadne ošklbali, slávik,, sykol Róbert.
Poloúsmev sa mu z tváre vytratil.
Keith podvedome ustúpil. Mohlo mu dôjsť, že keď sa bude pliesť pod nohy Tiptopu, skôr či neskôr si ho určite podajú.
,,Nejako si stíchol,, pokračoval Róbert. ,,Takto si mal stíchnuť už dávno, maličký. Ušetril by si si mnoho problémov. Čo je? Máš plné gate, že?,,
Keith ustupoval, neuvedomujúc si, že je v slepej uličke, ktorá z jednej strany zo ,,Skratky,, ústí. Všetci chlapci, na čele s Róbertom, sa pomaly približovali k nemu.
,,Daj mi pokoj Róbert,, ozval sa Keith, dúfajúc, že pevným tónom. ,,Prvý si zosadil ty mňa. Nezabúdaj.,,
,,Nezabúdam, maličký,, precedil medzi zuby Róbert. ,,Sú veci, ktoré si ľudia ako ja môžu dovoliť, ale ľudia ako ty...,,
S pichľavým pohľadom zabodnutým do Keithovej tváre pomaly pokrútil hlavou.
,,Tí za také správanie musia pykať,, dodal.
,,Ustúp Róbert, odchádzam domov,, pokúsil sa Keith.
Vnútro sa mu chvelo strachom. Piati na jedného, preboha! Je len malý krehký umelec, nikdy sa nevedel biť.
,,Ustúp Róbert,, tenkým hláskom ho imitoval jeho úhlavný nepriateľ, ,,cupkám domov, k mamičke pod sukňu!,,
Jeho kumpáni sa zasmiali. Keithovi ďalšie slová uviazli v hrdle.
,,Neustúpim maličký! Takú radosť ti nespravím!,, náhle po ňom Róbert zlostne skríkol. ,,Pretože sa ti chystám zlámať všetky kosti, ty prekliata malá krysa!,,
Róbert sa rozbehol priamo na neho. Keith sprvu primrzol na mieste, ale keď už bol tesne pri ňom, spamätal sa a uhol sa mu. Vyrazil vpred v naivnej nádeji, že sa mu podarí vykľučkovať spomedzi ostatných.
No hneď prvý chlapec ho zozadu pevne zovrel.
,,Pusti ma, ty sviňa!,, skríkol.
,,Ako chceš, holúbok,, - usmial sa chlapec.
Sotil ho do ďalšieho. Chlapci si ho so smiechom sácali jeden k druhému. Netrvalo dlho a Keitha načisto dezorientovali.
Nakoniec sa jeden z nich rozohnal a udrel ho do tváre. Keith skríkol, ale to už bol posotený k druhému, ktorý prijal výzvu a udrel ho po druhej strane líca. Chvatne ho poslal k tretiemu, ktorý ho len bolestivo odkopol k štvrtému, ktorý bol asi najagresívnejší, lebo ho bil najdlhšie. Prichytil si ho a bolo mu úplne jedno, na ktoré miesto tela mu jeho päsť dopadla.
Keithova zmätená tvár znova nakopla Róberta, ktorý sa doposiaľ iba prizeral. Vbehol medzi nich, schmatol Keitha za tričko a prudko ním trhol. Kieth bol bolestivo spadol na tvrdú zem. Otočil sa na chrbát, ale ešte sa mu krútila hlava, preto nedokázal vstať. Róbert sa s hrozivou nenáhlivosťou človeka, ktorý vie, akú silu v sebe prechováva, približoval k nemu. Keith k vysokému, zúrivosťou sršiacemu Róbertovi bezradne vzhliadal a odťahoval sa preč.
Róbert sa po ňom natiahol, no Keith sa odlepil od zeme. Vyskočil na rovné a jediný pohľad mu stačil na to, aby zistil, že nemá šancu dostať sa cez nich. No predsa sa rozbehol. Róbert ho zachytil a surovo doňho vrazil. Keith znova spadol.
Následne rýchlo, i keď tackavo, vstal, ale Róbert už bol tesne pri ňom. Sácal nízkeho Keitha smerom dovnútra slepej uličky. Kietha totálne zmiatol. Nemal žiadnu možnosť brániť sa.
Keith chrbtom narazil o chladný múr. Bol v pasci! Róbert ho obrovskou rukou chytil pod krk a pevne ho o múr pritláčal. Keith zalapal po dychu a oboma rukami mu zovrel veľkú labu, ktorou ho držal, ale nemal síl pomôcť si. Jeho skupina mu stála za chrbtom a pokojne Róbertove počínanie sledovala.
Róbertove plné pery sa znova zvlnili v zlom poloúsmeve. Keithovi po chrbte prešli zimomriavky.
,,Pusti ma, jeziši, pusti ma,, ledva zo seba dostal zhrozený Keith.
,,Nepáči sa ti to?,, nevinne sa spýtal Róbert. ,,A teraz je to lepšie?,,
Hrdlo mu zovrel ešte viac. Keith skríkol od prenikavej bolesti. Oči sa mu rozšírili strachom. Mal pocit, akoby mu krk zatiahol do zveráku. Spanikovane sa ho od seba snažil odtlačiť, ale márne. Ním ani nehlo.
Róbertova usmiata tvár sa priblížila tesne k jeho. Takmer sa im dotýkali nosy. Modré oči zúžil a v tme nadobudli zjav dvoch dier v lebke.
,,A teraz?,, nadhodil.
,,Nie...nie,, vzdychol Keith, ktorému zrazu bolo priveľmi horúco.
Neskoro. Jeho svalnatá ruka ho zovrela tesnejšie. Na sekundu sa mu zazdalo, že si počuje prašťať vlastné kosti. Celým hrdlom mu prešla ostrá bolesť, tak prudká a veľká, až ho na okamih zachvátil pocit, že z nej zamdlie. Dral sa z neho výkrik, no vedel, že by si s ním spôsobil ešte neznesiteľnejšie muky. Radšej pevne zaťal zuby a všetku svoju vnútornú silu využil na snahu trpieť mlčky.
,,Páči sa ti to maličký?!,, ako had mu do potom zaliatej tváre zasipel Róbert. ,,Lebo mne sa to páči veľmi!,,
Keith mu v kŕčovitých intervaloch niekoľkokrát v tichej prosbe zovrel ruku.
Róbertovi na rameno zaťukal dlhovlasý chlapec.
,,Pusti ho, lebo ho zadusíš a budeme mať malér,, povedal pokojne.
Keithova bolesť sa stupňovala, i keď si myslel, že už nemôže byť väčšia. V duchu sa horúčkovito modlil, aby ho už konečne pustil.
,,Maj sa, maličký,, povedal Róbert. ,,Možno sa prídem pozrieť na tvoje vystúpenie.,,
Vtedy Keitha pustil. Keith sa zviezol na zem. Zostal bezvládne ležať na boku.
Róbert naňho chladne pozrel a odpľul si k jeho nohám. Potom sa otočil a spolu s ostatnými nenáhlivo odkráčal preč, ponechávajúc Keitha úplne samého.
Keith sa po krátkej chvíľke ako tak pozviechal, i keď ho to stálo nadľudské sily. Jednu ruku si položil na hruď tesne k hrdlu, druhou sa podoprel a mierne vyzdvihol. Nevládal vstať. Bolesť bola taká prenikavá, že ho paralyzovala. Prehĺtanie mu spôsobovalo neopísateľné muky.
Rozochvene vzhliadol ku klubu. Vtedy sa jeho dvere otvorili a von vyšiel Hugo.
,,Judith neberiem!,, zakričal komusi vo vnútri. ,,Nemám chuť niesť ju domov na chrbte. Jedine, že by ste mi ju dovolili ťahať cestou za vlasy.,,
Zatvoril za sebou dvere a vyšiel na ulicu.
Keith sa chcel ozvať, ale dostal zo seba iba bolestné zavzdychanie. Aj to stačilo. Hugo sa otočil a zbadal ho na zemi. Chvejúceho sa a vydeseného.
Tvárou mu prešli obavy.
,,Keith?,, prekvapene vydýchol. ,,Čo robíš na zemi?,,
Ale nečakal na odpoveď. Priblížil sa a kľakol si k nemu. Keith natiahol roztrasenú ruku a položil mu ju na rameno. Kŕčovito ho zovrel.
,,Hrdlo,, vyrazil zo seba sťažka a v pekelných zášklboch bolesti. ,,Moje hrdlo...,,
,,Čože?,,
,,Róbert...,,
,,Zmlátil ťa,, pochopil Hugo. ,,Čo ti je, preboha? Vyzeráš, že máš veľké bolesti.,,
Keith so zaťatými zubami prikývol. Znova sa jemnučko dotkol svojho hrdla. Hugo pochopil, že je vážne zranený.
,,Upokoj sa Keith,, povedal. ,,Hneď teraz ťa zoberiem do nemocnice.,,
Pomohol zničenému, bolesťou stonajúcemu Keithovi vstať. Pevne ho chytil okolo pása a vykročili spolu z neveľmi širokej slepej uličky. Hugo takmer násilím prinútil neznámeho chlapca, na ktorého náhodou natrafili, aby ich odviezol svojim autom. Nasadli a zamierili rovno do nemocnice.
**********
Keith mal zlomený hrtan.
Sedeli vo Vispere, za krásneho letného dňa, on, jeho skupina a Olívia s Judith, všetci čosi popíjali a sledovali ho. Keith mal pohľad upretý na svojom pohári s čistou vodou a mlčal. Odkedy ho Róbert, ktorý mimochodom nebol k zohnaniu, zranil, úplne sa uzavrel do seba a nebola s ním žiadna reč. Ťahal sa za nimi ako tieň. Prečo, to vedel len on.
Začali sa spolu rozprávať, ale Keith nehybne sedel a ďalej nič nevravel.
O vystupovaní nemohla byť reč. Po prvé, na krku mal výrazný doplnok, ktorý mu neladil s imidžom a po druhé, spievanie mu samozrejme spôsobovalo bolesť. Zatiaľ sa musel šetriť. Benjamín si na prechodný čas zohnal inú skupinu, s ohľadom na nich nie Tiptop a prisľúbil, že im podrží miesto. Kto by sa predsa vzdal Keitha?
Postupne si na jeho náhlu utíchnutosť zvykli. Čakali, kedy sa zotaví a znova sa dostane do svojej kože. Keith sa zotavil. Hrdlo mal znova volné. Ale zmena nenastala.
Chlapci sedeli na prepravkách v garáži, ktorú používali za skúšobňu a hrali karty.
,,Viete čo? Mali by sme znova začať vystupovať,, zrazu nadhodil Hugo.
Kým od kariet zdvihli zrak, Keith sa stihol nenápadne vytratiť.
**********
 


Komentáře

1 StandyB StandyB | Web | 19. března 2009 v 9:13 | Reagovat

:(

2 E.N. E.N. | 19. března 2009 v 12:57 | Reagovat

Okaaaay :)

3 Wierka Wierka | 19. března 2009 v 15:25 | Reagovat

tak... tohle jsom nečekala...  chudáček... :o(  takové smutné to bolo... no.. ted má depresiu.. čico..

hezčí chcem.. :o(    veselejší..

nam zbili zpěváčka to jim nedarujem... :o/

4 aKira aKira | 19. března 2009 v 15:31 | Reagovat

ale....preco mu chudatku tak ublizujes? x( roberta by som zabila... D

5 Romana Romana | Web | 19. března 2009 v 15:38 | Reagovat

děkuju za pochvalu : ) jinak okey,ale stejně si budu už dávat pozor .. pro případ.jako já jsem BD taky ještě nečetla,teda myslím že jenom provní kapitolu .. ale u nás už to každou chvíli vyjde takže nemusím čekat moc dlouho :D :D

6 Sophie Sophie | Web | 19. března 2009 v 15:46 | Reagovat

pěkný blog!

Sophie

7 Polly Polly | 19. března 2009 v 16:26 | Reagovat

sorry...Keitha teraz caka fakt blbe obdobie ...:/

8 arisu arisu | Web | 19. března 2009 v 21:03 | Reagovat

pollyyy ty co si mala depku ked si to pisala? preboha sak to ja by som take daco nebola schopna postave spravit

9 Polly Polly | 19. března 2009 v 21:06 | Reagovat

XD to boli roky...si uz nepamatam xDD

aj mne bolo urcite luto, ale Robo je svina, mno...

10 kha kha | Web | 19. března 2009 v 23:29 | Reagovat

No chudaaak. Vic nekomentuju....nejsem schopna ze sebe dostat normalni slovo...hele nechci bejt hruba jo.. xD Ale NAVAL sem dalsi POKRÁČO!!!! xD ne fakt prosim budes zlato... :-* :) ja se radsi zdachnu nez tu nekdo zbije ME!

tak cauky... ^^

11 Polly Polly | 20. března 2009 v 8:03 | Reagovat

xDD a kde si, ze si tak ohrozena? xD

no pozajtra bude...

12 kha kha | Web | 20. března 2009 v 13:52 | Reagovat

U brachy... xD No tady jsem v nejvetsim nebezpeci...tady to pachne zlocinem... :) Moji vrazdou... xD

13 Polly Polly | 20. března 2009 v 13:55 | Reagovat

omg xD ... ale aspon si uz vopred oznacila svojho vraha xD

14 kha kha | Web | 20. března 2009 v 18:00 | Reagovat

To jo..xD Aspon budou vedet po kom maj jit... xP

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama