poviedka: NEPOCHOPITEĽNÝ (4.časť)

17. března 2009 v 6:13 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Olívia bola sama doma.
Deň bol slnečný a na jej gusto až priveľmi horúci. Vchodový zvonček dvakrát zazvonil. Olívia vybehla z izby, zbehla schody a zamierila ku vchodovým dverám.
Otvorila a...zarazila sa. Stál pred ňou Keith a v rukách držal modré plastové dosky.
Mala na sebe obtiahnuté čierne tielko a čierne trištvrťové rifle, domáce oblečenie. Bola nezvykle odhalená, čo zasa očividne zarazilo Keitha. Prekvapeným pohľadom jej skĺzol po tele, no keď si uvedomil, čo robí, urýchlene jej pozrel do tváre.

Ospravedlňujúco sa usmial.
,,Ahoj Olívia,, povedal.
,,Ahoj Keith.,,
,,Ešte sa hneváš? Lebo ja som to vtedy v šatni nemyslel ako urážku.,,
Ich roztržku už dávno pustila z hlavy.
,,Ja? Ach...nie,, povedala vyvedená z miery jeho nečakanou prítomnosťou, ale hneď sa spamätala a nahodila kamennú tvár. ,,Už nie.,,
Keith otvoril modré dosky a vybral z nich papier s názvom ich skupiny a nejakými informáciami.
,,Judith vravela, že máš kvalitný počítač so všetkým, čo k nemu patrí.,,
,,Áno.,,
,,Mohla by si mi tento plagát, povedzme, desaťkrát rozmnožiť? Benjamín by chcel niekoľko kusov nalepiť na vonkajšiu stenu klubu a v blízkom okolí.,,
,,Propaguje vás? To by som do neho nikdy nepovedala, keďže vás ani neplatí. Ale pomôžem.,,
,,Ďakujem,, - znova sa usmial, trocha posmutnelo, ale žmurkol na ňu. ,,Ako vidíš, pohltili ma záväzky voči skupine.,,
,,Zvykneš si,, povedala a zostala vážna. ,,Poď ďalej.,,
Otočila sa a vystupovala hore schodmi. Keith zatvoril dvere a pustil sa za ňou. Celú cestu hore mala prenikavý pocit, že má na nej doslova nalepený uprený pohľad.
Vošli do jej izby. Olívia zapla svoj počítač a sadla si na stoličku k nemu. Kieth pristúpil k nej.
,,Daj,, povedala a zobrala mu dosky.
Vytiahla plagát a prezrela si ho.
,,Naskenujem ho a potom aj vyfarbím, chceš? Aspoň bude výraznejší. Samozrejme použijeme triezve farby.,,
,,Triezve farby, samozrejme,, povedal čudne.
Zarazene na neho pozrela. Sledoval ju s pobaveným úsmevom a skutočne s upreným pohľadom.
,,Keith?,, oslovila ho, ale ďalej nevedela, čo by sa ho mala spýtať.
Keď sa im oči stretli, zvážnel. Úsmev mu z tváre náhle vymizol, ale v pohľade sa mu odrážal stále.
,,Sme teda stále priatelia, Olívia?,, zrazu nadviazal na ich nedorozumenie.
,,Stále, ako predtým,, povedala, pričom netušila, kam mieri.
Ale niečo veľmi chcel, to jej bolo nad slnko jasné.
,,Pýtam sa, pretože pre mňa znamenáš veľmi veľa,, povedal úprimne. ,,Nerád by som ťa stratil.,,
,,Nestrácaš ma,, šepla prvé, čo jej napadlo.
Nasucho prehltla. Už tušila, čo chce.
Keithov pohľad skĺzol na jej tenký rovný nos, pekne tvarované pery a znova sa jej vpil do očí. Sám vo svojom vnútri pocítil chvenie.
,,Veľmi sa mi páčiš Olívia,, vyznal sa ticho. ,,Zapôsobila si na mňa od prvej chvíle. A naposledy v šatni, keď si odišla, som si uvedomil, že keby si sa už nevrátila, veľmi by si ma zranila.,,
Na chvíľku zmĺkol, ale pohľad z nej nespúšťal.
,,Aj si sa odvtedy vo Vispere neukázala,, potom nadhodil.
,,Nie kvôli tebe,, ledva zo seba dostala Olívia, ktorá zrazu cítila, že stráca všetky slová.
Iba naňho civela.
Keith sa k nej priblížil. Keď sa pohol, strhla sa ako ľakom a prudko sa otočila k monitoru počítača. Mala pocit, že ju ešte nikto nikdy takto nevyviedol z rovnováhy. Položila ruku na myš.
Zrazu pocítila jeho dotyk. Zľahka jej zozadu odhrnul rozpustené vlasy zo šije. Celým telom jej prešli zimomriavky, keď zacítila jeho dych. Rozšírila oči prilepené na obrazovke a horúčkovito rozmýšľala, na čo sa chystá.
O sekundu to zistila. Na hladkú pleť jej jemne prisal horúce pery. Olívia strnula. Náhle sa nedokázala otočiť.
Takmer sa jej rozkrútila hlava, keď ju začal jemne bozkať. Neuveriteľne pomaličky. Bránila sa svojim pocitom ako len dokázala, ale predsa sa jej nechcene zrýchlil dych.
Nie, nič sa nedeje, absolútne nič - vravela si v duchu, i keď jej telo sa cítilo inak.
Urputne sa snažila uvažovať, ako vždy, čisto racionálne. Nemôže si s ním začať nič, prečo by mala? Nie je typ dievčaťa, ktoré sa bez rozmyslu zapletie s poblázneným a nevyspytateľným spevákom. Nie! Ešte k tomu mala príležitosť zistiť, že sa k sebe totálne nehodia.
Keith pokračoval. Olívia sa zaťala. Pohľad zabodla do obrazovky a pohla myšou na program, ktorý potrebovala. Ruka sa jej neovládateľne triasla a kurzor sa pohyboval značne kľukato. Zo všetkých síl sa snažila nereagovať a robiť si svoje. No srdce jej bilo ako o závod.
Keith sa po čase skutočne vzdal a prestal. Zostalo medzi nimi obrovské ticho. Olívia nemala síl pozrieť naňho. Stál za ňou a neozýval sa. Plagát, už pokojnejšie, naskenovala, čo najrýchlejšie vyfarbila a na dvadsaťkrát nechala vytlačiť z tlačiarne. Bez toho, aby o neho počas práce čo i len zavadila pohľadom.
Plagáty zhrnula na kôpku a až vtedy sa na stoličke s kolieskami konečne otočila k nemu.
Keith na ňu bez zábran hľadel. Snažila sa neuhnúť pred jeho pohľadom. Došlo jej, že v očiach mu neustále hrajú malé veselé iskierky. Možnože ho sklamala, že nereagovala, ale i tak v ňom prevládalo mierne pobavenie zo zistenia, že ju vyviedol z miery.
Mlčky mu podala plagáty založené v doskách. Zobral si ich.
,,Vďaka,, povedal a jej neušlo, že mu jemne cuklo kútikmi úst. ,,Azda aby som už šiel.,,
,,Trafíš k dverám.,,
,,Pravdaže. Ahoj Olívia.,,
,,Ahoj.,,
Venoval jej posledný dlhý pohľad, v ktorom sa mu objavila milá nežnosť a otočil sa. Vyšiel z jej izby. Olívia napla sluch a so zatajeným dychom počúvala, ako nenáhlivo schádza schody. Keď začula zabuchnutie vchodových dverí, prudko vstala.
Zrazu ju zaliala vlna silnej nervozity. Absolútne nechápala, čo sa s ňou deje, ale akonáhle naisto vedela, že Keith odišiel, zistila, že je úplne mimo svojej kože. Náhle zacítila čosi nezvyklé. Potrebovala sa niekomu zveriť. Rozzúrená z ataku vlastných zmätených pocitov vybehla zo svojej izby a náhlivo zbehla dole do haly.
Schmatla telefón a vyťukala Judithino číslo. Telefón zazvonil raz, dvakrát, trikrát...Olívia prstami nervózne poťukala po stene.
,,Haló?,, ozvala sa Judith.
,,Judith, práve pred chvíľou bol u mňa Keith. Pracovala som na počítači a on sa mi znenazdajky zozadu prilepil na krk a bozkal ma naň. Nereagovala som. Potom sme sa tvárili, akoby sa nič nestalo a on odišiel,, vychrlila Olívia.
V slúchadle sa rozhostilo dlhočizné ticho. Olívia ho kŕčovito zvierala.
,,Ty si nenormálna,, napokon prehovorila Judith. ,,On sa ti ponúkol a ty si ho odmietla?! Zahodila si šancu, odkopla si chalana, ktorý ťa chcel?! Preboha, s kým sa to kamarátim.,,
,,Nie je môj typ,, vzdychla si Olívia. ,,A vlastne ani tvoj...,,
,,Nie, nie je môj typ. Milujem mužných chlapcov a Keith...ale to je jedno. Dôležité je, že tvoj typ rozhodne je.,,
,,Nie je a ani sa k sebe povahovo nehodíme,, tvrdohlavo odvetila Olívia.
,,A kto sa už len k tebe hodí? Na čo nad takými kravinami vôbec rozmýšľaš? Ach, Olívia, čo vlastne chceš?,,
Olívia mlčala. Nevedela.
,,Zbláznila si sa z vlastnej praktickosti,, vyhlásila Judith.
Olíviine pocity boli ešte stále viac než zmätené.
,,Judith? Nerozumiem sama sebe. Som strašne nervózna,, ticho priznala.
,,Pretože po ňom túžiš.,,
,,Nie, netúžim.,,
,,Ale túžiš, iba si nechceš priznať, že si prepadla takému prízemnému citu.,,
,,Nie!,, trvala na svojom Olívia.
Judith sa vzdala.
,,Olívia, si krava,, povedala. ,,Ahoj.,,
,,Aj ty si krava, čau.,,
Olívia zložila. Otočila sa a vybehla do svojej izby. Neubránila sa a nervózne sa po miestnosti hore dole prechádzala. No stále si nepripúšťala to, čo bolo Judith aj cez telefón hneď jasné.
**********
 


Komentáře

1 Polly Polly | 17. března 2009 v 7:48 | Reagovat

prepac Wierka, toto si uz čitala..;/..ale vtedy to tam bolo taku chvilu, ze to opakujem

2 kris kris | Web | 17. března 2009 v 12:26 | Reagovat

take divne ze si si aodstahovala:-/ snad to tu pojde tak dobre ao na predoslom blogu:-) na krvaky si staci otvorit wikipediu alebo rotten.com :-D niektore horory boli podla skutocnosti a o takych veciach je tu veeeela co citat:-) rozpravky na kazdu noc:-D len potom ti nezarucujem pekne snicky:-D

3 Polly Polly | 17. března 2009 v 12:29 | Reagovat

jezis diiiiky XD aj totiz zijem ńa vecernych krimi-krvakoch na Zone reality, tak aj toto ma zaujima xD

no neviem, ci to tak pofici (ked som len tak zmizla), ale snad to pojde ;/

4 Bublinka Bublinka | Web | 17. března 2009 v 16:14 | Reagovat

pche!!! Olívia je krava!!! Keby Keith toto spravil mne.. ach.. no nechajme to radšej tak xD

5 Polly Polly | 17. března 2009 v 19:12 | Reagovat

nj..xD tiez sa jej cudujem xD

6 kris kris | Web | 17. března 2009 v 20:01 | Reagovat

pocuj polly:D davno si pisala (alebo nie ty) taky clanok o fotografke ktora fotila postihnutych...chlapca s granatom a podobne? ako sa ta zenska volala?? alebo to bol lukas? nevieeem:-/

7 Wierka Wierka | 17. března 2009 v 20:58 | Reagovat

ale prosim ta.. v poho Polly.. :o)  a  už sa nemožem dočkat co bude dalej.. :o)

8 Bublinka Bublinka | Web | 17. března 2009 v 21:30 | Reagovat

Kris, ty myslíš Diane Arbus ;)

9 Polly Polly | 17. března 2009 v 22:03 | Reagovat

Wierka,...myslim, ze pokracovanie (19teho) ta velmi prekvapi...

10 aKira aKira | 18. března 2009 v 9:15 | Reagovat

juj :D no ale to je krasne :D uss nech je zajtra :D

11 Polly Polly | 18. března 2009 v 9:18 | Reagovat

dik :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama