poviedka: NEPOCHOPITEĽNÝ (3.časť)

15. března 2009 v 17:10 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Návody na smrť

...rodíme sa, aby sme umreli,
rozmýšľame, ako si náš krátky čas spestriť,
vy máte svoje vlastné návody,
ako sa ešte skorej zabiť.
Hovoríte tomu: Naplno si užívať
a neviete nič, len drogovať, fajčiť a fetovať
a medzi sebou si to nekonečne dlho rozdávať.

Sledujem vás z tieňa vlastnej šedosti,
podľa vás z tej nudnej morálnej neoblomnosti
a chce sa mi z vás smiať, plakať a
kričať, kričať,
kričať...

Keith Tobias


Olívia sedela vo Vispere za stolom v rohu a ťukala do klávesnice notebooku, pričom popíjala víno s kolou. Benjamín bol obkecaný, všetko bolo zariadené, klub ako vždy natrieskaný a už sa len čakalo kedy Grizzly prvýkrát v spoločnej zostave vystúpia. Pozorovali ju Judith a Gregory, ktorému na kolenách sedelo jeho dievča, krásna dlhovlasá hnedovláska Monica v prehnane trblietavých červených minišatách.
,,Čo stále robíš?,, spýtala sa Monica.
,,Nuž ja...pozrite sa, už začínajú.,,
Obaja razom pustili Olíviinu činnosť a vzhliadli na pódium. Celý klub bol citeľne napnutý, lebo nevedeli, čo sa zasa bude diať. V poslednom čase zažívali jednu novotu za druhou. Aj mladý majiteľ Benjamín sa naklonil ponad barový pult, aby videl, čo sa bude robiť.
Na pódiu už boli všetci, Wiliam sedel za bicími, Albert stál za synťákom a Richard s Hugom sa chopili svojich gitár.
Objavil sa medzi nimi Keith. Oblečený úplne normálne, ako jediný v tmavomodrých rifliach a úzkom tmavom tričku vyzeral, že keby sa nechopil hlavného mikrofónu, tak sa medzi nimi celkom stratí.
Malá dobrotivá šedá myška - napadlo zrazu Olívii a keď jej došlo, akej prehnane citlivej myšlienky sa dopustila, nenápadne sa otriasla.
Ľudia, ktorí Keitha poznali a bola ich väčšina, mu vopred zatlieskali.
Keith pristúpil k mikrofónu.
,,Väčšina z vás ma pozná ako samostatného speváka, ale odteraz vystupujem so svojou novou skupinou. Voláme sa Grizzly,, povedal.
Slabý potlesk sa zopakoval.
Keith pozrel na Huga. Hugo pochopil a v sekunde rozohral svoju gitaru, ku ktorej sa o chvíľku pridala aj Richardova gitara.
Vnímavá Olívia zbadala, ako sa celé publikum zarazilo, mierne zmätené energickosťou, ktorú od prvých tónov nahodili. Čosi, čo by od melancholického chlapca na pódiu nikdy nečakali. Keith sa veru nezdá - isto si teraz všetci pomysleli.
Ku gitarám sa pridali bicie, k nim synťák a k nim konečne aj Keith. Jemnému hlasu dodal dôraz a hlasitosť, pričom nestrácal dych, ako býva zvykom.
A už to išlo hladko ako po masle. Judith, Gregorymu a Monice klesli sánky a vypleštili na nich oči. Olívia sa spokojne oprela o operadlo stoličky, pretože všetko vypálilo presne tak ako predpokladala.
Rýchlosť hudby sa len stupňovala, presne ako temperamentný Keithov hlasový prejav, ktorý si dokázal udržať kryštálovo čistý hlas aj v najvyššom tóne. A vysokých tónov do svojej piesne zakomponoval požehnane veľa, ale zvládal ich šikovne a nečakane stiahnuť do hlbokého a pochmúrnosťou podfarbeného hlasu zvýrazňujúceho obsah textu.
Publikum sa vytrhlo z ohúrenia a začalo nadšene burácať. Vyskočili zo stoličiek a o sekundu boli natlačení pri pódiu a roztancovaní. Celkový efekt bol takmer rovnaký ako keď prvýkrát vystupovali Tiptop, ibaže predsa o niečo väčší. Keith vytvoril citeľne kvalitnejšiu hudbu. A ľudia sa zdali akýsi uvoľnenejší, akoby si vydýchli, že sa predsa len nemusia dopustiť zrady voči Keithovi, ktorý bol vo Vispere ako doma dávno predtým než Róbert a jeho skupina.
Visper vrel. Keith spieval a Visper zrazu ožil. Vzkriesila ho jeho hudba, mäkko sa odrážajúca na klubových stenách a bleskurýchlo letiaca z uší do uší a ako Keith veril, ba aj vedel, že aj z duše do duše.
Keith spieval zreteľne. Tí, čo sa započúvali, nebadateľne, ale predsa, zvážneli. Spieval o svete okolo seba, o ľuďoch, ktorých počínaniu nerozumie a ani nechce rozumieť. Ako sa mu z nich chce raz smiať, raz plakať, raz kričať, kričať, kričať...
Hýrenie pod sebou nevnímal. Zatvoril oči a spieval akoby sám pre seba.
Napísal ale provokatívny, a preto chytľavý text.
,,Grizzly sú hviezdý-ý-ý!,, zakričala Judith a poslala vzdušný bozk Wiliamovi.
Wiliam, urputne trieskajúci do bicích, jej gesto kupodivu zaregistroval. Usmial sa na ňu a lascívne si oblízal pery.
,,Olívia, vidíš ho?!,, skríkla Judith. ,,Keď je spotený ako kôň je neodolateľný. Môj tvrdý chlapík. Hej chalani! Do toho! Vytrite s Tiptop podlahu!,,
Monica sa Gregorymu nenápadne smiala do košele.
Olívia Keitha počúvala so zamysleným polo úsmevom a napadlo jej, že do svojho textu asi preniesol svoje pocity, ale nepochopila presne na aký zážitok sa viažu. Čo tým presne myslí. Tak ho pustila z hlavy a znova čosi ťukala do notebooku. Mobilný internet bol skrátka jej prekliatie. Teda - obsesia.
S jedinou piesňou vystupovali dobrých sedem minút a publikum si do posledného človeka získali. Keď dohrali a Keith konečne otvoril oči, aby ľudí obdaril neistým úsmevom, ozval sa dlhotrvajúci potlesk a nadšené výkriky. Chlapci z niekdajšej Hugovej skupiny boli radosťou celí bez seba, ale snažili sa tváriť chladne, i keď by sa najradšej znova rozohrali. Hugo čosi také naznačil Keithovi. Keith si ale všimol, že zo šatne vykukuje Róbert. Jeho bezcitné modré oči ho vražedne prebodávali a rukou mu ukázal, aby vypadol.
,,Chalani zmiznime!,, skríkol cez hluk Keith. ,,Podľa dohody s Benjamínom majú teraz hrať Tiptop. Už sa pripravujú.,,
,,Poďme,, súhlasil Richard. ,,Aspoň uvidíme koho chcú. Či nás, alebo ich.,,
Pomaly teda zliezli z pódia, aj ked im to rozjasnený dav ledva dovolil.
,,Neskôr! Neskôr, ľudkovia, sľubujeme!,, kričal Hugo, čím uvoľňoval cestu ku stolu s Olíviou a ostatnými.
Dostali sa ku stolu. Keith si sadol na stoličku medzi Olíviu a Judith. Chlapci najprv jeden cez druhého spustili spŕšku slov vyjadrujúcich ich vynikajúcu náladu. Až potom sa buď opreli o stenu, alebo si pritiahli stoličky a prisadli si. Pri stole vznikla veľká hlučná kôpka ľudí.
,,Boli ste báječní, fakticky!,, vyhlásila Judith. ,,Hugo, prvýkrát sa nehanbím, že máme spoločnú krv.,,
,,Ale ja sa hanbím stále,, - zasmial sa Hugo.
Monica a Judith, ktorá popritom ešte stihla bozkávať Wiliama, ich zasypali pochvalami sršiacimi superlatívmi. Keith mlčal. Stále vyzeral neisto. Bol plný protichodných pocitov. Bolo krásne znova spievať, ale nie spútaný skupinou.
,,Olívia a čo vravíš ty?,, skríkol Hugo a bezočivo ju tľapol po stehne.
Keith v okamihu spozornel a pohľadom zablúdil na jeho drzú ruku.
,,Nemám vašu hudbu rada, ale aj tak máte moje sympatie, ty otravný hmyz,, povedala a ruku mu stiahla. ,,No keď sa na vás pozriem z iného uhla, teda z uhla vášho vnímania, k dokonalosti vám už chýba len krôčik.,,
,,Isto aj vieš aký krôčik,, podotkol Gregory usmiaty nad jej mudrovaním.
,,Samozrejme,, uistila ich Olívia. ,,Práve mám na jednom fóre rozbehnutú diskusiu. Nahodila som vlastnú tému. Výsledok je, že viem, aký imidž sa očakáva od speváka. S ohľadom na štýl hudby.,,
,,Imidž,, ozval sa Wiliam. ,,No jasné, Keith nutne potrebuje imidž.,,
Ostatní súhlasili a Olívii došlo, že jej dali voľné ruky. Keith sa na ňu spýtavo zadíval.
,,Nikdy som si nepestoval žiadny imidž,, povedal.
,,A to je chyba.,,
,,Chcel som byť sám sebou,, dodal, aj keď vedel, že zbytočne.
Oni si ho pretvoria.
,,To ty si vždy,, uistila ho a rozrečnila sa. ,,Veď si to zober, každý jeden z chalanov čímsi vyniká, alebo provokuje. Iba ty si normálny chlapec, čo síce, ako dobre vieš, uznávam, ale momentálne si preto najmenej výrazný aspekt vašej zostavy. Čo je rušivé, lebo si najdôležitejší. Len sa pozri, Hugo má piercing, Wiliam si maľuje oči, Richard má červený melír a Albert je výrazne škaredý.,,
,,Ďakujem Olívia,, nahlas povedal Albert a vyplazil jej prepichnutý jazyk.
Olívia akoby nič pokračovala.
,,Z diskusie vyplynulo, že decká si obľúbili čosi, čo by sa dalo nazvať smutno bizarným imidžom. Oblečenie by si mal mať čierne, ale čímsi predsa len výrazné a tvár...,,
,,Hádam nechceš, aby som sa maľoval,, ozval sa zhrozený Keith.
,,Nemaj obavy,, povedala pokojne, ,,nechcem, aby si sa zmaľoval ako Marilyn Manson, stačí trebárs poriadne biely mejkap.,,
,,Ja mám biely púder,, ozvala sa Monica a vytiahla z taštičky rovnako trblietavej ako šaty pudrenku.
Olívia si ju zobrala a otvorila. Kým sa Keith z jej náhleho návrhu spamätal, už mu na tvár nanášala vrstvu púdru bieleho ako stena. Celý strnul a vyčkal, kým prestane.
Medzičasom sa na pódium vyteperil rozladený Tiptop.
,,Výborne,, povedala Olívia, keď skončila. ,,Kontrast s čiernymi vlasmi a výrazne zelenými očami ti dodáva správnu charizmu.,,
Všetci sa naňho pozreli a uznali, že práve toto potreboval. Nesmiali sa, takže sa Keith dovtípil, že to myslia naozaj vážne a konečne sa trocha uvoľnil.
Olívia sa v sekunde odhlásila a zaklapla notebook. Vtedy sa ozval ohlušujúci piskot a nevrlé výkriky. Zmätene pozreli jeden na druhého.
,,Pozrite! Tiptop vypískali,, upozornil ich Gregory.
Pozreli...a skutočne! Tiptop stál na pódiu, ale nehral, lebo publikum si ich neželalo.
Róbert kŕčovito zvieral mikrofón, až mu beleli hánky, tvár mal skrivenú obrovskou zlosťou a vyzeral, že už už vybuchne a podľa najnovšej módy otrieska o zem gitaru. Ale hore zrazu vybehol Benjamín.
,,Máte vyhadzov chalani, je mi ľúto!,, kričal, aby prehlušil dav. ,,Nikto vás nechce. Taká je sláva, raz si hore, raz dole.,,
Róbert chcel vyjednávať, ale Benjamín ho bez okolkov sotil ku schodom a tým prinútil opustiť svoj post naživo spievajúceho speváka. Keď potupne zliezli dole, Benjamín pozrel smerom k ich stolu a s úsmevom naznačil, aby prišli.
,,Sme víťazi!,, nadšene skríkol Hugo. ,,Zdvíhajte svoje lenivé zadky, zasa ideme vystupovať.,,
Chlapci, plní entuziazmu, sa zdvihli a ponáhľali sa na svoje miesta. Keith sa vybral za nimi, pričom ho mrzelo, že nemá čas zotrieť si nemožný biely púder. Ale keď videl, ako Tiptop vypískali, zacítil sa lepšie ako doteraz.
,,Len tak ľahko ti to neprejde Keith! Budeš ľutovať, že si sa narodil na rovnakej planéte ako ja!,, plný nenávisti vyhlásil Róbert, keď prechádzal popri ňom, ale opačným smerom.
Zúrivo zaťal päste a svaly na potetovaných rukách sa mu hrozivo napli.
,,Vyhoň si ho, potrebuješ sa uvoľniť, porazenec,, odporučil mu Hugo, chytil Keitha za rukáv trička a stiahol ho k sebe, aby Róbertovi jasne ukázal, že je pod jeho ochranou.
Róbert zlostne stisol čeľusť a odišiel.
Ich skupina mala voľný pľac.
**********
Hrali celý týždeň každý druhý deň a boli stále obľúbenejší. Hugo a jeho priatelia prezívali vrchol blaženosti.
Bola práve sobota večer. Asi desať hodín. Olívía utiekla z hluku, ktorý vládol v klube a utiahla sa do šatne, odkiaľ hudbu počula značne tlmene. Stála pri stolíku so žiarovkami presvieteným zrkadlom a rukou si uhládzala dohora vyčesané kučeravé hlasy.
Počula, že dohrali. O chvíľku sa otvorili dvere. Olívia sa vystrela a otočila. Do šatne vošiel Keith. Mal na sebe čierne obtiahnuté tričko, ktoré malo na hrudi tmavú koženú hviezdu a čierne obtiahnuté rifle. Tvár mal vybielenú bledým mejkapom. Uvedomila si, že hoci imidž na takýto spôsob neznáša, on sa jej v ňom páči.
Keith prešiel popri nej bez toho, aby na ňu pozrel a znavene klesol na stoličku pri stolíku so zrkadlom. Aj jeho tvár vyzerala vyčerpane. Ale on predsa musí byt zvyknutý dlho hrať - pomyslela si Olívia.
Keith zobral zo stola kazetu a zohol sa, aby ju vložil do kazeťáka na zemi, jediný hudobný nosič, čo v šatni mali, hoci už bol sám o seba riadna starinka. Zapol ho a temer až ospalo sa oprel. Celkom tichučko sa ozvalo Placebo a jemnučká skladba My sweet prince. Jeho obľúbená.
,,Unavený?,, spýtala sa.
Keith si povzdychol.
,,Ale nie fyzicky, skorej psychicky.,,
Spýtavo nadvihla obočie. Keith k nej vzhliadol.
,,Olívia, ja nechcem skupinu,, povedal pokojne.
Olívia sa zarazila.
,,Akože nechceš? Veď...pomohli sme ti s ňou.,,
,,Viem, že ste to mysleli úprimne dobre, no ja nechcem skupinu, ale...ako sa jej zbaviť?,,
Nedokázala zakryť, že ju vyviedol z miery.
,,Ale prečo?,, vydýchla. ,,Prečo ich nechceš?,,
,,Pretože nenávidím, keď som spútaný pravidlami.,,
,,Akými pravidlami?,, nepochopila.
,,Pravidlami skupiny. Moja hudba je o inom Olívia. Je o čistej vlastnej úprimnosti. Chcem ju spievať, iba spievať, sám a od srdca. Vlastnú hudbu. Chcem mať vlastné umenie! Ale teraz...teraz ju musím pretvárať pre pravidlá, ktoré nastolila skupina, rozumieš?,,
,,Nie,, povedala pevne Olívia zamračila sa. ,,Nerozumiem a ani nechcem! My, ja a Judith, sme sa snažili, aby sme ti vyhoveli a ty mi zrazu povieš, že o nich nestojíš?! Len tak? Že ich nechceš?!,,
,,Pretože...,,
,,To nechcem počuť!,,
,,A to je práve tvoj problém,, povedal bez hnevu, zatiaľ čo ona sa zlostila.
,,Ach, Olívia, pozri sa na seba,, začal takmer ľútostivým tónom. ,,Ty sama si väzeň. Si väzeň svojich vlastných pravidiel, svojho ohraničeného sveta, z ktorého sa nedokážeš oslobodiť. Lebo nič nové nepríjmaš, nič si nepripúšťaš. A pozri sa na mňa,, - ukázal na svoju bielu tvár a oblečenie - ,,Väzňa chceš spraviť aj zo mňa.,,
Olívia naňho najprv prekvapene civela, pričom sa neprestávala mračiť. Jej zlosť sa zväčšila. Bola si istá, že ju práve urazil.
,,Si riadne nevďačný, vieš o tom?,, prehovorila, nespúšťajúc z neho prižmúrené oči.
,,Vysvetlila si si to úplne mylne...,,
,,Ja sa pre teba snažím, vymýšľam a plánujem, ani sama neviem prečo a dočkám sa vďaky?!,, vybuchla. ,,Nie! Ani najmenšej!,,
,,Olívia...,,
,,Si nevďačný!,, zopakovala. ,,A môj milý, rob si čo chceš!,,
Zvrtla sa a náhlivo vyšla zo šatne. Keith sa za ňou bez hnevu pozeral. Bolo mu jej ľúto. Ona mala väčší problém ako on.
**********
Jej brat sa v poslednom čase dal zastihnúť len v kostole, kde sa len tak motal, alebo vypomáhal na fare a bolo mu jedno s čím. Preto keď sa s ním chcela o niečom porozprávať, musela zájsť tam.
A tak dnes s Michaelom sedeli v prvej lavici v prázdnom kostole a Olívia mu ticho rozprávala o všetkom, čo sa udialo v poslednom týždni. Tváril sa dosť ohúrene, keď mu rozprávala o skupine, klube a o tom, ako sa v šatni jemne pochytila s Keithom.
,,Má úplne iné emócie ako ja. Všetkým, čo povie, mi odhaľuje svoju podstatu, ktorá mi je ale neuveriteľne vzdialená,, povedala. ,,Kde ten chlapec, preboha, žije? V kom svete?,,
Keď použila slovo ,,preboha,, , Michaelovi vyletela ruka na hrdlo, akoby ho dotyk s kňazským golierom mohol uchrániť pred jej rúhaním.
,,Olívia, také slová si v kostole odpusti,, napomenul ju.
Pozrela naňho a v očiach mala výsmech.
,,Preboha,, just zopakovala, ,,rozoberáme dôležitejšie veci ako neškodné rúhanie. Hlavne keď Boh neexistuje.,,
,,Existuje!,, namietol ostro. ,,A rúhanie nie je neškodné a tvoja téma nie je dôležitá, ale pohoršujúca.,,
,,Pohoršujúca?,, - pousmiala sa. ,,Ak som ťa správne pochopila, slovným spojením ,pohoršujúca téma, si zosumarizoval môj život.,,
Michael zrazu budil dojem nepokojnosti.
,,Presne tak. Olívia, čo sa stalo? Ako môžeš po večeroch chodievať do klubu a tráviť čas so skazenou mládežou, ktorá sa v ňom pohybuje?,,
,,Dramatizuješ,, podotkla.
,,Myslím, že nie. Mala by si sa znormalizovať, jednoducho povedané, polepši sa!,,
,,Ja ti rozumiem...ale, polepšiť sa?,, pobavila sa. ,,A ako?,,
,,Vedel by som...,,
,,Nevedel, ver mi. Nedávaj mi rady, ako správne žiť, keď o skutočnom živote nemáš ani poňatia.,,
,,Len preto, že som budúci kňaz, nie som úplne dutý.,,
Olívia mu polozila ruku na jeho ruku a zvážnela.
Michael sa štúdiom teológie od okolitého ,,zlého a skazeného,, sveta úplne izoloval. A veru už naozaj nevedel, ako to chodí. A ani nechce vedieť.
,,Michael, vravím ti pravdu,, povedala pomaly. ,,Netušíš, o čom skutočný život je.,,
Michael sa chystal protestovať, no vtedy sa otvorila brána kostola a dnu niekto vošiel. Obaja sa pootočili, aby videli, kto.
Michaelovi klesla sánka a pri tom sa zamračil, keď zbadal Judith v bielom tričku s obrovskou trblietavou levou hlavou na hrudi a v hnedých kožených nohaviciach.
,,Doma som ťa nenašla, nuž som hneď zamierila do kostola,, spustila nahlas, bez ohľadu na boží pokoj a vytvorila riadnu ozvenu. ,,Vedela som, že ťa nájdem rozprávať sa s tým celibátnikom!,,
Úbohý Michael sa od pohoršenia zachvel, ale mlčal. Dnes ho každý uráža!
,,Poď na kávu, nudím sa,, nadhodila Judith, akoby bol kostol miestom stretnutí.
Olívia vstala. Zacítila, ako jej Michael pevne stisol ruku, aby jej zabránil odísť s hriešnicou Judith, ktorú za celý život ani raz nevidel na nedeľnej omši. Olívia sa mu bez slova vytrhla a zamierila k nej.
,,Čauko Michael,, odzdravila Judith a odišla s jeho sestrou na kávu.
Rozladený Michael sa rezignovane oprel o operadlo lavice a zadíval sa na oltár, aby sa trocha upokojil. Dnes si toho od Olívii vypočul priveľa.
,,Devätnásť rokov a žiadne dievča,, úprimne sa začudovala Judith, keď vyšli na ulicu. ,,Tvoj brat je živá mŕtvola!,,
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama