poviedka: NEPOCHOPITEĽNÝ (1.časť )

15. března 2009 v 16:55 | Polly |  Šperkovnica príbehov
Moja nová poviedka, hudobná - pre Bublinku a StandyB xD. Ale keďže hlavný hrdina je okrem iného aj textár..tak toto *** je cenzúra niektorých mojich textov. Sorry, proste to nedokážem xD, rozhodne mi to nejde. xD.
................
Pohľad do duše speváka

...osamelý pútnik spoločenským životom,

som dieťa zrodené do sveta, ktorý ma nechápe,
do sveta, ktorý sa mi obrátil chrbtom,
ale ja mu to nevyčítam, dosial mi to ani nenapadlo.
Sám pre seba som otáznik, fatálne komplikovaný,
plný protichodných pocitov, zdrvujúco nezodpovedaný.
Jediné čo mi zostáva je osamelosť, moje klišé
a ešte zlato, tu, práve tu, v mojom hrdle,
zlato, čo sa neblyští, ale spieva,
klimax mojich slov, čo mi skrehnutú dušu zohrieva.

Refrén:
Tik tak, sledujem čas strávený v tomto vesmíre,
Tik tak, tiká stále naliehavejšie,
Tik tak, už ma vysloboď z mojej samoty, konečne pochop moje ťažké chvíle,
Tik tak, skúsim ti zaspievať, dobre? Potom azda predsa bude krajšie...

Keith Tobias

**********

Šestnásťročná Olívia Wimerová vyšla z budovy školy na školský dvor posiaty uvoľnenými študentmi. Poobzerala sa okolo seba. Od jednej skupinky sediacej v tráve jej zakýval spolužiak s gestom naznačujúcim jej, aby sa pripojila k nim. Olívia mu so strojeným úsmevom odkývala a zamierila ku opustenému stromu opodiaľ. No určite, uč len ona má chuť počúvať banálne pubertálne rečičky - pomyslela si a sadla si do trávy, kde bola krytá tieňom listnatej koruny. Oprela sa on a chvíľu sa len obzerala po študentoch.
Školský rok sa chýlil ku koncu. Známky boli viac menej uzavreté. Už nemali nič na práci, prečo občas zvykli vyučovanie tráviť voľnými hodinami na školskom dvore.
Olívia veru dobre vedela, prečo si do tašky okrem desiaty pribalila aj malý a praktický notebook. keď si naň spomenula, vytiahla si ho z tašky a polozila na kolená. Polodlhé blond kučeravé vlasy, ktoré jej už slnko stihlo vytiahnuť až do krásnej zlatistej farby, si stiahla do chvostu, aby jej neprekážali. Notebook si otvorila, zapla a hneď klikla na ikonu Internet Explorer. Okuliare s uzučkým čiernym rámom, malé a decentné, si ukazovákom posunula vyššie na nos a dumala nad názvom internetovej stránky, na ktorú sa už dlhšie chcela pozrieť.
Zrazu na ňu dopadol čísi tieň. Olívia k osobe vzhliadla. Stála pred nou dlhovlasá čiernovláska v mierne provokatívnom oblečení. Úzke šedé tričko s krátkymi rukávmi a tesné kožené nohavice. Jej plné pery sa zvlnili v poloúsmeve a hnedé oči zaiskrili prirodzenou drzosťou. Volala sa Judith a bola jej najlepšia priateľka.
,,Samozrejme, to som si mohla myslieť, že máš nos zasa zapichnutý v počítači,, spustila Judith.
,,Nie som jediná,, odvrkla Olívia.
,,Teraz nie, ale inak si jediná, ktorá so sebou tahá notebook všade kam sa pohne.,,
,,Možno si budujem kariéru.,,
Judithin úsmev sa pobavene rozšíril: ,,A akú prosím ta?,,
,,Neviem...možno zo mňa vyrastie najšikovnejší počítačový hacker,, prezradila jej svoj sen.
,,Myslela som, že hackerstvo je zločin.,,
,,Áno, ale mňa nikdy nechytia.,,
,,Chytia, keď ta udám.,,
,,Ja som ta ale nebonzla, keďsi sa na záchode zhúlila trávou!,, bez príčiny sa rozčertila Olívia.
Judith sa od srdca rozosmiala.
,,Dobre, pokoj, len po mne svoj notebook nehoď.,,
,,Na to ho mám príliš rada.,,
Judith klesla do trávy vedľa nej. Zrazu sa snažila tváriť vážne. Uprene sa na Olíviu zadívala, potom si zhlboka povzdychla.
,,Ach, Olívia, už sa ďalej nemôžem pozerať na to, čo robíš so svojim životom,, povedala a zamyslene jej za ucho zastrčila zblúdený pásik kučeravých vlasov.
Olívia spýtavo nadvihla obocie.
,,Leto už vlastne nastalo,, pokračovala Judith, ,,všetci si začali užívať, iba ty robíš stále to isté, čo po celý rok. Bezprizorne sa motkáš a hľadáš tiché kúty, kde by si si mohla nerušene mailovať s neznámymi luďmi.,,
,,Najnovší ma prezývku Garcia,, skočila jej do reči Olívia, aby ju ešte viac podráždila. ,,Je vášnivý chovateľ poštových holubov.,,
,,Preboha, existuje aj iný spôsob, ako sa zabaviť,, vyprskla Judith.
,,Myslíš?,, - teraz nadvihla len jedno obocie.
,,Áno, včera som o tebe dlho premýšľala. A na dnes večer som ti vymyslela plán zábavy. Pôjdeš so mnou do Visperu.,,
Olívia mrzuto prevrátila svoje modré oči.
,,Ved vieš, ako neznášam tvoje obľúbené kluby. Pred mesiacom som s tebou bola v Dogme, nenút ma znova. Kto má pocúvat tú príšernú modernú hudbu, ktorá v nich huláka?! Nie, díky, radšej zostanem doma a pustím si Vivaldiho.,,
,,Visper! Hovorím o Vispere!,, zahriakla ju Judith.
,,No a?,,
,,Vo Vispere je živá hudba. A dôvod, prečo ta tam chcem zobrať je, že je tam niekto, koho musíš vidieť. Je mojim priateľom, ale nechodíme spolu.,,
,,Nič nemusím. Len umrieť.,,
,,A to sa ti splní, ked ma nenecháš dopovedať!,,
Olívia teda stíchla. Judithina tvár nadobudla zasnený výraz.
,,Olívia...Olívia musíš ho počuť. On vo Vispere spieva a jeho hlas...jeho hlas je proste úžasný. Určite sa bude pácit aj tebe. Uvidíš, ten chlapec ta konečne vytrhne z tvojho prázdneho nudného života. Neodoláš mu.,,
Olívia sa netvárila nadšene. Ona považovala zasa Judithin život za prázdny. Oni dve boli totálne rozdielne a ich priateľstvo potvrdzovalo, ze protiklady sa priťahujú.
,,Prídeš?,, nadhodila Judith a zaprosila detským hláskom. ,,Plosim, plosim, plosim, plosim, plosim...,,
,,Fajn, prestaň,, vzdala sa Olívia. ,,Idem. Ďalší mesiac, ďalší klub.,,
,,Super,, zareagovala Judith a vyskočila na nohy.
Z výšky sa na ňu zadívala káravo. Pohľadom si premerala Olíviino oblečenie. Biela košeľa s krátkymi rukávmi, stiahnutá čiernou vestou. Pod bielym golierom uviazaná čierna pánska kravata. Čierne nohavice a úzke čierne tenisky. Zvláštny, chlapčenský štýl, ktorý presne vyjadroval jej charakter. Odvážna racionalita skrz na skrz.
,,A prosím ťa, obleč si večer niečo iné,, povedala Judith.
Olívia sa zamracila.
,,Čo je zlé na mojom oblečení?,,
,,Vlastne nič. Je zaujímavé a svojim spôsobom si extravagantná. Ale vo Vispere, kde sú ľudia väčšinou oblečení odvážne na spôsob ako ja, by si asi pôsobila čudne.,,
Olívia mlčala. Nechcela jej dať jednoznačné oznámenie.
,,Porozmýšľam nad tým,, nakoniec povedala.
,,O.K., o ôsmej si ta vyzdvihnem.,,
Judith, celkom spokojná s tým, čo s ňou dosiahla, sa zvrtla a odkráčala niekde dozadu. Asi hľadať rozhovorenú skupinku, ku ktorej by sa pridala.
Olívia mrzuto zaklapla notebook. Hudba! Určite jej chce ukázať chalana, ktorý na obecenstvo aplikuje niečo medzi rapom a hysterickým jačaním. Ako každý iný spevák!
**********
Čo bude so mnou?
****
*******
*****
Keith Tobias


Judith ju vyzdvihla presne o ôsmej, ako sľúbila. Olívia jej samozrejme otvorila v tom istom oblečení, v ktorom bola v škole.
,,Prečo mi robíš naprieky?,, zakvílila Judith.
,,Baví ma to,, odsekla Olívia a pustili sa spolu cestou do Visperu.
Aj Judith mala rovnaké kožené nohavice. Iba šedé tričko vymenila za malé čierne tielko, ktoré jej odhaľovalo maličkú čiernu ružičku vytetovanú na plochom bruchu.
Cesta do Visperu nebola dlhá. Nachádzal sa pri uličkách, kde boli aj mnohé iné kluby. Olívia sa za Judith vliekla značne neochotne, ale aspoň nefrflala. Visper sa nachádzal v ,,Skratke,, , v kratučkej uličke, ktorá kolmo spájala Hubertusovu a Rubensovu ulicu a z vonka vyzeral dosť zapadnute. Ale keď vošli dnu, ocitli sa v miestnosti preplnenej stolmi a hlučnými ľuďmi.
Olívia sa obzerala okolo seba a dospela k záveru, že klub má slušný obrat.
,,Vidím poloprázdny stôl,, hlučne sa ozvala Judith, aby ju Olívia začula. ,,Je takmer pri pódiu. Nasleduj ma.,,
Predierala sa cez ľudí niekde dopredu a Olívia ju s námahou nasledovala. Neušlo jej, že púta pozornosť a mnohí sa za ňou obzerajú. Judith mala pravdu. Jej výstredne uhladené oblečenie sa sem vôbec nehodilo. Ale to ju vonkoncom netrápilo.
Konečne zastali pred okrúhlym stolom, skutočne blízko pri malom drevenom pódiu, na ktorom bol pristavený jeden mikrofón a vysoká barová stolička. Stena za pódiom bola tehlová. Načerveno na nej svietil obrovský neónový nápis VISPER.
Za stolom sedel ich spolužiak Gregory. Chlapec so sýto ryšavými vlasmi. Ale nebol tenký, ani priveľmi pehavý. Na ryšavca mal nezvykle urastenú postavu. Mal na sebe niečo ako strieborné sako.
,,Čauko Judith,, - usmial sa na ňu, no keď pozrel na Olíviu, mierne sa zarazil. ,,Olívia? Ty a vo Vispere?,,
,,Ona ma prinútila,, vysvetlila a bodla ukazovákom do Judithinho ramena.
,,Samozrejme,, hrdo povedala Judith. ,,Nemôžem jej predsa odoprieť kultúrny zážitok z Keithovho spevu.,,
,,Áno, Keith, je klasa,, uznal Gregory a povedal Olívii. ,,Spieva tu už dlhší čas, ale stále zadarmo, i keď je obľúbený. Jemu totiž ide čisto iba o hudbu.,,
,,Zadarmo?,, pohrdlivo utrúsila Olívia. ,,Čo nemá pud sebazáchovy?,,
Nechali jej poznámku bez povšimnutia. Olívia si sadla za stôl. Judith zostala stáť.
,,Čo si dáš?,, spýtala sa jej.
,,Neviem...čo ty.,,
,,Kolu s rumom.,,
,,Fajn.,,
Judith odbehla.
,,Čo na tom spevákovi všetci máte?,, spýtala sa Olívia Gregoryho.
,,Jeho hlas,, úprimne povedal. ,,Veď uvidíš. Nie je nad neho.,,
Olívia sa zatvárila neveriacky.
Judith sa o chvíľku vrátila. Postavila na stôl dva plné poháre a tiež si sadla.
,,Platíš ty, keď už tu musím tvrdnúť,, nechala sa počuť Olívia.
Gregory sa rozosmial, keď zbadal Judithin bezradný výraz.
Nejaký čas sa nič zvláštne nedialo. Judith veselo švitorila s Gregorym. Stále sa na niečom smiali. Olívia ich žartíky počúvala s vážnou tvárou a pomaly popíjala kolu s rumom. Behala pohľadom po okolitých stoloch a medzi ľuďmi našla ďalších svojich spolužiakov. Pohodlne sa oprela o operadlo stoličky a bez podráždenia čakala, kedy sa už bude niečo diať.
Dočkala sa približne o tri štvrte hodinu, odkedy prišli. Svetlá dopadajúce priamo na malé drevené pódium zrazu zhasli.
,,Už sklapnime,, svojsky vydýchla Judith. ,,Konečne prišiel. A kde sa vlastne tak dlho flákal?,,
Gregory pokrčil ramenami.
Zhasnutie svetiel zapôsobilo ako náhly, ale nadmieru jasný povel. Olívia by si nikdy nebola pomyslela, že sa rozrečnení mladí ľudia dajú utíšiť tak rýchlo, ale stalo sa. Živá vrava postupne utíchla. Ľudia, či už sediaci, alebo stojaci, či opretí o stenu, všetci zmĺkli a pohľady upreli pred seba. Aj Gregory s Judith, teda sa podriadila aj Olívia. Zaregistrovala, že na stoličke už ktosi sedí.
Jediný široký pás svetla, teda osvetlenie mal klub celkom kvalitné, osvietil priamo osobu na pódiu. Ozval sa krátky potlesk. Chlapec sediaci na stoličke, držal v rukách gitaru, sa ani nemusel predstaviť. Jeho obecenstvo ho zjavne poznalo, výraz niektorých tvárí prezrádzal, akoby aj celkom dôverne.
Olívia k nemu vzhliadla a ako jediná sa tlieskať neunúvala. Poriadne si chlapca obzrela. Bol asi nízky a až priveľmi štíhly. Na pohľad sa zdal až krehký. Mal krátke čierne vlasy a oblečenie úplne normálne. Milo sa usmieval. Gitara v jeho rukách pôsobila trocha priveľká. Keď potlesk ustal, ticho zaň poďakoval.
Chlapec si nastavil mikrofón. Neónový nápis za ním dvakrát zablikal, ale nezhasol. Rozhostilo sa úplné ticho. Olívii bolo nezvyklé, že upútal všetkých.
Chlapcova tvár prešla okamžitou zmenou. Zvážnel. Jeho jemnej tvári s peknými črtami vážnosť dodala aj istú dávku melanchólie. Sklopil oči, akoby sa snažil zahĺbiť do vlastného vnútra.
Jeho štíhle prsty sa dotkli strún gitary. Rozzvučala sa pomalou, ba až nežnou melódiou a chlapec sa očividne sústredil. Nepozeral na obecenstvo, dychtivo ho hltajúce očami, nepozeral na svoj hudobný nástroj, viečka mal neustále privreté. Akoby pozeral do seba.
Krehký chlapec pootvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Ústa priblížil k mikrofónu. A začal spievať.
Olívii údivom klesla sánka. Jeho hlas bol tenší, nie typicky chlapčenský. Bol lahodný, tak trocha neutrálny a vysoko postavený. Až prekvapivo istý.
Slová jeho vlastnej pomalej piesne sa mu melodicky vlnili na jazyku. V jeho prejave nebolo ani stopy po falošnej tónine. Bol čistý. Bol precítený, miestami až šeptavý.
Olívia ho ohúrene počúvala. Uvedomila si, že taký hlas ešte skutočne nepočula. Rozhodne nie od chlapca. Mal neuveriteľný talent.
Olívia ho pravdepodobne ako jediná náležite neprecítila. Na veci sa pozerala výlučne z technickej stránky. Uznala, že má úžasný hlas, ale slová jeho trúchlivej piesne ju nedojímali, i keď v spojitosti s jeho prejavom boli veľmi dojímavé. Spieval o láske, o jej ojedinelosti a prchavosti. Stretávala v nej zaľúbené páriky, mladé i staršie a popritom smútil nad vlastnou i cudzou osamelosťou. Občas hlas vytiahol až do prekvapivej výšky.
Olívii iba napadlo, aká je škoda, že svoj výnimočný talent márni v zapadnutom klube, kde mu ani nezaplatia. A pritom, ako by vynikal v zbore, kde by mu zaiste prenechávali samé sóla...
Jeho pieseň bola dlhá. Ale nie nudná. Keď prvýkrát zahrozilo, že sa zmení na vlečúcu, ukončil ju. Najprv zmĺkol. Potom utíchli aj struny.
V miestnosti sa rozhostilo krátke ticho. Všetky tváre nadobudli vážnosť. Jeho piesen zanechala smutný dojem. Bola príliš srdcervúca na klub ako je Visper, ale Olívia vedela, ze má príliš dokonalý hlas na to, aby si niekto jeho pomalý štýl dovolil odmietnuť.
Rozhostil sa potlesk. Tento krát sa pridala aj ona. Chlapec zaklipkal ocami a chvílku vyzeral mierne dezorientovane, akoby precitol zo sna.
,,Dáme si malú pauzu,, temer šepol do mikrofónu a náhlivo zmizol z pódia.
Potlesk utíchol. Aj potom ale v klube zostala citelne ťaživá atmosféra.
Olívia pozrela na Judith. Judith sa usmievala neobvykle neisto.
,,Niekedy potrebuje krátky oddych, lebo on sám sa do svojej hudby natoľko vžíva, ze ho občas priveľmi rozladí. A piesne má poväčšine smutné,, vysvetlila.
,,Čo naňho hovoríš?,, spýtal sa Gregory.
,,Jeho obrovský talent je neodškriepiteľný,, uznala Olívia. ,,Taký jasný čistý hlas som u chlapca jakživ nepočula.,,
,,A pieseň?,, nadhodila Judith. ,,Však bola krásna? Mňa osobne skoro rozplakala.,,
Olívia ale vedela, že Judith by nikdy nič nerozplakalo.
,,Mala hlavnú myšlienku,, povedala Olívia. ,,Bola dobre napísaná.,,
,,Dobre, ale čo dojem?,, nedala sa Judith. ,,Nechytila ta za srdce?,,
Olívia pokrútila hlavou.
,,Ako môžeš žiť s takým miniatúrnym množstvom emócií?,, podotkol Gregory.
,,Nechajte ma,, povedala Olívia. ,,Uznávam, že má v hrdle zlato, ale prosím vás, nechcite odo mňa, aby som hudbu preciťovala. Nie je z toho žiadny osoh, hlavne, ze ju počúvam. Dojmy nepotrebujem.,,
Gregory sa zatváril nefalšovane pohoršene, akoby svojim výrokom spevákovu pieseň znehodnotila.
Judith vstala. Za rekordne krátky čas bola zasa vo svojej koži.
,,Poď, zoberiem ta dozadu a zoznámim vás,, povedala s nadšením.
,,Prečo?,,
,,Len tak, lebo ste obaja moji priatelia. Tak pod, je milým chlapcom.,,
Chytila Olíviu za zápästie a ťahala ju niekde k dverám, za ktorými bola chodba vedúca do miestnosti za pódiom.
**********
Judith Olíviu vtiahla do malej miestnosti bez okien, ktorá sa stala provizórnou šatňou pre ľudí vystupujúcich v klube. Išiel za nimi aj Gregory, ktorý ale zostal stáť medzi dverami, akoby sa len prišiel pozrieť, čo sa bude diať. Steny miestnosti boli husto polepené plagátmi rôznych speváckych hviezd. V rohu bola pohovka. Oproti nej pri stene bol dokonca typický šatňový stôl so zrkadlom olemovaným žiarovkami. Ktovie, kde ho majiteľ zohnal. Za stolom sedel chlapec, za ktorým prišli. Nezaregistroval ich hneď. Sedel nehybne a sledoval svoju tvár v zrkadle.
,,Hej Keith, chcem si predstaviť svoju kamošku,, zvučne sa ozvala Judith.
Chlapec sa na stoličke pootočil k nim, ale nevstal. Ani sa nepousmial, ale nepozeral na nich nepriateľsky. Iba akoby nebol vo svojej koži.
Olívii došlo, že aj zblízka je neobvykle subtílny.
,,Je tvoj fanúšik,, dodala veselá Judith. ,,Všakže?,,
Posotila Olíviu k nemu. Takmer spadla. On k nej trocha zmätene vzhliadol.
,,Nie, nie, ja nie som tvoj fanúšik,, úprimne a vázne povedala Olívia. ,,Pred chvíľou som ta počula spievať prvýkrát. Uznávam, že máš oslnivý talent, ale ja nie som typ na tvoju hudbu.,,
Keitha jej otvorenosť prinútila zbystriť pozornosť.
Nie, nie, ja nie som tvoj fanúšik - ako bez okolkov mu to povedala, ako nikto nikdy. Neluhala ani zo slušnosti a to naňho celkom zapôsobilo.
,,Volám sa Keith,, povedal a vystrel k nej ruku.
,,Ja som Olívia.,,
Jej jemná ruka dôrazne stisla jeho jemnú ruku. Ďalší detail, ktorý ho upútal.
Nezakryte skúmavo sa na ňu zadíval. Jej chlapčenský štýl oblečenia, dokonca mala aj kravatu, ostro kontrastoval s jej nežnou ženskou tvárou, s veľmi bledou, až mliečnou pletou. Svetlé vlasy mala v chvoste, iba dva uvolnené kučeravé prúžky jej padali do tváre. Okuliare, posadené na tenkom rovnom nose a vysoké biele čelo jej dodávali inteligentný výraz.
Vyzerá ako porcelánová bábika - zrazu mu napadlo a uvedomil si, že prišiel na opis viac než výstižný.
,,Budeš ešte spievať?,, spýtala sa.
,,O chvíľku,, povedal. ,,Iba sa potrebujem upokojiť.,,
,,Upokojiť?,,
,,Trocha som zo svojej piesne zosmutnel.,,
Jeho zelené oči sa skutočne leskli, akoby mu bolo do plaču.
,,Tak nespievaj piesne, z ktorých si smutný,, navrhla.
Zatváril sa dotknute, akoby ho skritizovala.
,,Ale to je na tom práve to krásne. Ze sa do svojej piesne dokážem vcítiť,, vysvetlil.
,,Dobre, ale ak ta deptá, nemá zmysel spievať ju.,,
,,Ale má, lebo takto môžem svoje pocity, či smutné, ci veselé, podať iným ľuďom a ukázať im svoje vnútro. Je to oslobodzujúce. Vedieť, ze tvoje vnútorné pocity prežívajú s tebou.,,
,,Oslobodzujúce ako pre koho,, namietla Olívia. ,,Si zdeptaný ty, sú zdeptaní aj oni.,,
,,A to je pravý zmysel hudby. Pomocou lahodnej melódie a duchaplného textu vyvolať rôznu škálu emócií a tým jej dodať zmysel a dôležitosť,, povedal trpezlivo.
,,Ale ak si smutný, cítiš sa zle. Tak prečo to všetko?,,
,,Pretože hudba je môj život. Chcem, alebo lepšie povedané, túžim cez ňu reprodukovať všetko. Úplne všetko, pretože to dokážem a to je istý druh slobody. Pre mňa je totiž hmotnejšia ako všetko ostatné.,,
,,Hmm...,, skonštatovala Olívia.
Obaja stíchli. Nehnevali sa na seba. Iba si mlčky pozerali do očí a uvedomili si, že jeden druhého absolútne nepochopili.
,,Nuž...pomaly sa zberajme preč, no nie? Olívia?,, ozvala sa trocha zarazená Judith.
Keith od Olívii odtrhol zastretý pohľad. Teraz vyzeral ešte srdcervúcejšie. Pozrel na Judith.
,,Asi by som mal ďalej vystupovať,, oznámil bez života.
,,Áno, ahoj,, povedala Judith, schmatla Olíviu za zápästie a ťahala ju k dverám.
,,Ahoj,, stihla ešte Olívia povedať.
Keith sa otočil k zrkadlu a znova sa zadíval na svoj odraz.
Keď s Gregorym vyšli zo šatne, Judith ju stále držala, a začala ju za sebou náhlivo ťahať, akoby bola spurným dieťaťom.
,,Ty si ale otrasná, vieš o tom?!,, spustila vyčítavo, predierajúc sa s ňou ku klubovému východu.
,,Neviem,, povedala Olívia pokojne.
,,Tvoje jednanie s ľuďmi je hrozné! Človek aby bol pred tebou neustále v strehu, keď má náhodou iné názory ako ty.,,
Olívia sa k tomu nevyjadrovala. Nemala žiadne výčitky svedomia zo svojho správania. Vyšli spolu z Visperu na ulicu a zamierili aj s Gregorym, ktorý asi nemal nič iné na práci ako vliecť sa s nimi, domov. Judith ju stále rozzúrene ťahala za ruku, čo bolo Olívii jedno.
Takto sa teda Olívia zoznámila s mladým spevákom Keithom.
**********
Sedela na pohovke a zamyslene sledovala svojho brata. On sedel opodiaľ v kresle. Prudký lejak monotónne bubnoval na okná a z kuchyne sa ozývalo matkine tiché melodické pohmkávanie. Pripravovala večeru. Jej brat Michael bol čisto a úhľadne oblečený a nenáhlivo popíjal ovocný čaj. Ticho sediac v šere obývačky, celým svojim zjavom presne zapadal do pokoja, ktorý u Wimerovcov práve zavládol.
Olívia mu už rozprávala o návšteve Visperu a Keithovi. Rozprávala Michaelovi temer o všetkom, lebo vedela, že čokoľvek povie, zostane to medzi nimi. I keď na mnohé veci reagoval prehnane pobúrene. Bavilo ju sledovať, ako ho čosi pohoršuje a bavilo ju doberať si ho. Preto mu veľa povedala oveľa otvorenejšie ako inému človeku. Aby videla, aký je z nej bezradný. Ale mala ho rada.
Trocha sa na pohovke zahniezdila. Posledné tri dni neustále rozmýšľala nad Keithom a jeho hudbou. Ani nevedela, čím presne, ale upútal ju. Žeby pre jeho neobvyklý talent? Zároveň si uvedomovala, že ho ako človeka absolútne nechápe. Ale prečo ho ostatní chápu?
,,Akoto, že ostatní dokázali jeho hudbu precítiť?,, zrazu sa spýtala.
Michael sa vytrhol z vlastného zamyslenia a tak trocha zmätene na ňu pozrel. Na krku mal čierny golier s bielym štvorcom. Už nejaký čas bol jeho neodmysliteľnou súčasťou.
,,Prosím?,, spýtal sa.
Mal devätnásť rokov a študoval teológiu. Olíviina rodina síce bola nábožensky založená, čo sa ale netýkalo Olívii, ktorá bola svojim ateizmom viac menej čiernou ovcou rodiny, ale Michael i tak všetkých prekvapil, keď oznámil, že chce byt katolíckym kňazom. Ich rodičov milo. Ona nad ním len krútila hlavou.
,,Hovorím o Keithovej piesni,, priblížila. ,,Všetci z nej boli namäkko. Ako to dokázali?,,
Michael nad tým porozmýšľal. Hlavu s večne strapatými hnedými vlasmi na chvíľu sklonil.
,,Nemajú čo robiť, tak mrhajú čas banalitkami, ktoré im napokon prerastajú cez hlavy,, povedal.
,,Chceš tým povedať, že Keithova hudba je banalita?,, spýtala sa.
,,Pre neho samého nie. Čím ale už môže byť hudba z nejakého zapadnutého klubu významná? No deti tvojho veku sa často upínajú na bludy. Asi z nudy.,,
,,Hovoríš, akoby si mal aspoň šesťdesiat rokov,, podotkla Olívia.
Hnedé oči rozšíril.
,,Aj tri roky naviac niečo znamenajú.,,
,,Hlavne keď vysedávaš v kostole a životné skúsenosti ti unikajú medzi prstami,, neubránila sa nutkaniu zabŕdnuť Olívia.
,,Olívia, prestaň prosím ťa,, povedal naoko pokojne, ale jej poznámky ho riadne vytáčali.
Chcelo sa jej hnevať ho viac, ale na jazyk sa jej neústupčivo drala ďalšia otázka.
,,Ale prečo sa do jeho piesne nedokážem vcítit ja?,, spýtala sa. ,,Ak je takou hlúposťou, malo by byť ľahké odhaliť jej podstatu, alebo sa mýlim?,,
,,Olívia,, oslovil ju Michael. ,,Lenže ty máš mozog. Preto nepodliehaš zbytočnostiam, ktoré sú pod tvoju úroveň.,,
,,Hudba je pod moju úroveň?,,
,,Hudba z klubu určite. Moja milá, bež si radšej pustiť Bacha, či Vivaldiho.,,
,,Ich hudba má úroveň?,, ostro jej vyletelo z úst, ani nevedela prečo.
,,V ich hudbe je skutočná drina a školená prepracovanosť. Myslím, že to už niečo znamená. A nesnaž sa pochopiť nepochopiteľné.,,
Ale čo ak sa dá pochopiť? - zrazu Olívii napadlo - Iba treba zistiť ako.
Michael sa oprel o operadlo kresla a znova po troške upíjal čaj. Ich debatu považoval za uzavretú. A asi aj za zbytočnú.
Olívia sa sama náhle začudovala. Nad čím si vlastne láme hlavu?! Michael má pravdu. A mimochodom, nie je to prvýkrát, čo ide proti prúdu.
**********
Olívia sa ponáhľala cez preplnenú školskú chodbu. Tašku prevesenú cez plece si ešte úzkostlivo pridržiavala rukou a šikovne kľučkovala medzi študentmi. Zdržala sa pri automate, pričom sa koly nedočkala, lebo je zasa pokazený a pri tom jej ušlo, že každú chvíľu zazvoní.
Zrýchlila krok, až takmer bežala. Jej spolužiaci sa už možno presunuli do inej učebne, alebo na školský dvor. Nevedela presne, keďže bol teraz v škole taký chaos. Musela si ešte viac švihnúť, aby ich nemusela hľadať po celej budove.
Olívia sa rozbehla. Prudko zahla do bočnej chodby, lenže v rovnakej sekunde urobil to isté aj človek, ktorý bežal oproti nej. V plnej rýchlosti do seba vrazili a obaja spadli na zem. Olívia zacula, ako jej notebook v taške tvrdo narazil. Dlážku pokryli rozlietané papiere a zopár zošitov.
,,Kam bežíš?!,, vyštekla a nadvihla sa do sedu.
,,A kam bežíš ty?!,, vrátil jej.
Pozrela naňho a ohúrene vypúlila oči. Jej hnev sa zmenil na prekvapenie. Na dlážke pred ňou sedel Keith.
,,Keith?,, vydýchla. ,,Chodíš na moju školu?,,
,,Olívia,, povedal. ,,Aká náhoda. Končím prvák a som céčkar.,,
Céčkari boli na opačnej strane budovy.
,,Ja som béčkarka.,,
Keith sa usmial.
,,Udrela si sa?,, spýtal sa starostlivo.
,,Nie.,,
Aj keď si poriadne narazila rebrá.
Olívia sa spamätala s nárazu a mierne zrozpačitela. Náhlivo mu zbierala papiere, ktoré predtým držal v náručí, ale teraz boli rozťahané všade okolo nich. Keith sa pridal.
Ako si stihla všimnúť, boli do stĺpcov popísané ceruzkou a jej došlo, že sú to pravdepodobne texty, ktoré píše. Isto tvorením zabíja celý voľný čas v škole.
Podala mu ich. On si ich zobral a vložil do jedného zo zošitov, ktoré ešte pozdvíhal. Obaja vstali zo zeme. Vtedy zazvonilo. Do Keitha akoby udrel blesk. Zasa sa rozbehol po chodbe. Olívia si priložila dlaň na udreté rebrá a ticho zakvílila. Pozerala za ním.
Keď už hrozilo, že sa jej v dave študentov stratí, zrazu sa otočil.
,,Prídeš večer do Visperu?,, vykríkol, pričom uponáhľane cúval. ,,Budem spievať.,,
Olívia precitnuto zaklipkala očami. Do klubu? Už zasa? Ale náhle si uvedomila, ze si jeho vystúpenie v mysli stále pripomína, takže áno, asi by ho chcela znova počuť. Len tak, zo zvedavosti.
,,Prídem!,, zakričala neisto.
Keith viditeľne pookrial. Otočil sa a trielil ďalej. Olívia sa zvrtla a bežala svojim smerom. V mysli si živo predstavila, ako bude Judith úprimne rada, keď jej oznámi, že večer idú do Visperu.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama