poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ III. (Roztrieštená Svätožiara) FINÁLE

14. března 2009 v 23:07 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
Teraz, keď prehovoril, zasa sledoval jeho fotografiu, hoci v prítmí sa Marcusova pôvabná tvár dala len tušiť.
ghs
Až magicky ho priťahovala.
"Sledoval som, ako auto odchádza a oni bez obzretia miznú...ani len veci nezobral...a...a pochopil som, že ich nie je možné rozdeliť," na diaľku vravel Marcusovej fotografii. "Prinajmenšom ja na to nestačím."
"Vzdal si sa."
Jej hlas znel posmešne. Obrátil k nej svoju pozornosť. Pohnútky, ktoré ešte aj teraz cítil, zamaskoval. Jej prístup sa mu nepáčil.

"Aj ty by si sa mala naučiť vzdávať, keď príde správny čas."
A vtedy celkom prekvapivo zahanbene sklopila zrak.
"Už na tom pracujem."
Pomaly a ladne vstala a prešla k obrovskej ružovej "kabelke", ktorú mala odloženú za kreslom. Jej lodičky v stíchnutej galérii zvučne klopkali a preberali ho z náhlej spavosti. Čosi z tašky vytiahla a teraz, keď si sadala, zároveň mu to podávala. Bola to podlhovastá biela obálka.
"Čo je to?" - zamračil sa. "List?"
Pokojne prikývla. Zohla sa k podlahe a chytila vysoký vínový pohár.
"Napísala som mu všetko, čo by chcel vedieť. Aspoň myslím. Veď ho predsa vždy zlostilo, že nechápal zmysel mňa v jeho živote."
Uprene sa na ňu zahľadel. Nerozumel prečo, ale keď pochopil význam listu, zamrazilo ho.
"Vysvetlila som mu v ňom, že je...ako tak...v podstate...pochopiteľné...že si k nemu otec nikdy nenašiel cestu. Veď ani nebol jeho! Vieš, Gerold, ale...," - prešla si prstami po čele, akoby ju náhle rozbolela hlava a jemu neušlo, že sa jej chveje ruka. "Keď som ho ako mladá, až príliš slobodná a odviazaná 17tka nechávala u nich, ani vo sne by mi nenapadlo, že keď sa raz vrátim..."
"Keď ťa zahryzie svedomie, že nie si pri ňom," doplnil nevyslovenú pravdu, ktorú nápadne odignorovala.
"...Nájdem ho...takto! V TAKEJTO rodine!" - povzdychla si a unavene sa sama nad sebou zasmiala. "List vyznieva čudne ironicky - dokonca som si neodpustila poznámku o tom, že už sa nemusí snažiť vyhľadávať akúkoľvek možnú podobu medzi sebou a otcom...
Ako vidím, nebola som materský typ vtedy...A nie som ním ani teraz."
Gerold sa krátko pozrel na obálku a nepresvedčivo prehovoril.
"Aj tak by si mu ten list mala dať. Má právo poznať pravdu."
"Áno...asi áno," - prinútila sa usmiať, ale zapôsobilo to ako grimasa.
Zrazu sa k sebe obaja naklonili a ich plné poháre zvonivo cinkli o seba.
"A mohli sme byť taká pekná, šťastná rodinka," prehodil.
Smutne sa zasmiali.
A keď sa v kreslách znova opreli, každý z nich sa ponoril do svojich, nočných myšlienok. Už bol čas...čas ísť spať. Čas snívať. Snívať o tom, čo teraz mohlo byť, ak by kedysi všetko dopadlo inak.
**********
Marcus, už tak trochu funiac, s taškou prehodenou cez kabát, vystúpil deviate poschodie a vošiel do chodby, aby sa na jej konci pustil do ďalšieho schodiska. Už ho čakalo len jedno poschodie. Výťahy boli momentálne odstavené pre technickú kontrolu - včera sa na to Owenovi sťažoval. Schodiská boli totiž riešené nelogicky. Po každom musel prejsť celú chodbu popri bytoch, aby sa dostal k ďalšiemu.


Hľadel na podlahu. Už sa dosť potil.
Ale inak sa už dostával do celkom normálneho, obvyklého stavu. Ubehli tri mesiace od incidentu na chate. Geroldovi sa vyhýbal. Iba raz ho po škole našiel u nich v byte, sedeli so Sherry v obývačke pri vodnej fajke. Dokázal iba meravo zacúvať vo vchodových dverách a opäť odísť. Dole zavolal Owenovi, aby po neho prišiel. Sherry sa Owen aj naďalej nepáčil, ale po tom, ako to dopadlo s niekým iným, ho začínala nasupene akceptovať. Iné to bolo s Owenovou mamou Eileen. Keď sa znova objavil u nich a smel dokonca aj zostať na noc, pretože Sherry mala do rána fotiť cintoríny, vystískala ho ako vlastného syna a dokonca im pred spaním prezliekla povlečenie na posteli. Skoro umrel od hanby.
Dnešok sa vyvinul celkom sľubne - uvažoval, keď nenáhlivo prechádzal chodbou. Prekonal trému z pohovorov a našiel si brigádu v jednej firme nad súvahami. Školu určite zvládne. Prvú spackanú skúšku si opravil na D a odvtedy sa učil typicky na Ačka a Béčka.
Počul, že byt, popri ktorom práve prechádzal, sa otvoril. Iba ešte viac sklopil zrak, takže jediné, čo zbadal, boli ťažké mužské topánky na prahu, končili na rifliach až pod kolenom. A práve tie mu prišli akési známe, takže nakoniec úplne zdvihol pohľad.
A vtedy ohúrene zastal priamo pred ním. Iba vytreštil oči a otvoril ústa.
Medzi dverami totižto stál Owen a Marcus naprosto nechápal, čo tu robí!
On sa však nadmieru vyrovnane usmieval, ruky mal sebavedome založené na hrudi, bokom sa opieral o okraj dverí, jednu nohu mal pokrčenú. Evidentne spokojný sám so sebou.
"Owen!" Marcus zo seba konečne vyrazil. "Čo tu robíš?!"
"Obchody mi idú, miláčik, aj napriek tvojim vešteckým víziám, že skrachujem. Nuž, asi si mal najprv odbúrať presvedčenie, že som totálny blb, keď som DarkBox otvoril!" uštipačne prehovoril, ale Marcus nad ním iba s úsmevom pokrútil hlavou. "Moji verní mi zarábajú," pokračoval a jeho úsmev sa pri tom rozširoval. "A tak som si prenajal tento malý bytík, rovno pod vami. A ty sa baľ! Sťahuješ sa totiž ku mne. Ja sa o teba postarám a tentokrát mi to už môžeš veriť!"
Marcus si myslel, že asi niečo prepočul.
Predsa by sa mu...dnes...nesplnil sen?!
"To...nemyslíš vážne!" takmer skríkol, ale v hlase mu bolo cítiť nadšenie a cukalo mu kútikmi úst.
"Ty vieš, že to myslím vážne," uistil ho. "A poznám tvoj neopodstatnený zmysel pre zodpovednosť a schopnosť súcitiť, preto ona," - ukazovákom zamieril na strop - "zostáva tak blízko, aby si vedel, že jej dávaš priestor na zmierenie sa so situáciou, ktorá nie je až taká....fatálna - také slovo by si použil ty ako vysokoškolák, však? Ale teraz iba bľabocem, anjelik, v prvom rade - si plnoletý, takže ti v tom nemôže brániť."
Marcus bol po každom jeho slove šťastnejší a šťastnejší. Bolo to až neuveriteľné, že budú bývať spolu. Nechcelo sa mu veriť, že konečne stierajú aj posledné prekážky, akúkoľvek vzdialenosť.
A teraz prvýkrát pocítil, čo SMIE, keď už má 18.
Rozbehol sa a vrhol sa rozosmiatemu Owenovi do náručia tak prudko, až spolu zacúvali do malého bytu, ktorý tvorila len obývačka, spálňa a miniatúrna úzka kuchyňa, do ktorej bolo vidno priamo z obývačky.
Zhodil zo seba tašku a kabát, aby ho mohol lepšie objať. Hneď mu bolo jasné, že nič viac im nie je treba. Útulný bytík mu prišiel sto ráz krajší ako Sherrin luxusný podkrovný apartmán.
Pobozkali sa. Owen sa sklonil, aby si svojho nového spolubývajúceho znova stisol. Cez rameno sa mu zahľadel na podlhovastú obálku na koberci.
"Niečo ti vypadlo," podotkol.
S bozkom ho na chvíľku opustil, zohol sa po obálku a podal ju usmiatemu Marcusovi.
"Och, toto? To mi ráno teta Sherry nechala na nočnom stolíku, ešte kým som rozlepoval oči. Celkom som na list zabudol."
Chystal sa ho otvoriť, ale sotva papier natrhol, Owen mu obálku zobral z rúk.
"Pozrieme sa na to neskôr, spolu. Čo povieš?" - odložil ho na konferenčný stolík, ktorý bol súčasťou základného vybavenia bytu.
Vrátil sa k Marcusovi a s krátkymi hravými bozkami ho nútil cúvať do otvorenej spálne.
"Pozrieme sa na to trebárs dnes večer, v našej obývačke," prehodil.
Znelo to lákavo.
Spadli spolu na postel v malej spálni zatiahnutej zimným podvečerom.
Kým sa znova začali bozkávať, Marcus len s úsmevom a s nečakaným hrejivým pocitom šťastia hladil jeho krásnu tvár, obzerajúc si ju, akoby ho videl prvýkrát. Ako sa mi to len mohlo stať? - pomyslel si takmer so slasťou.
Hoci si ich byt ešte ani poriadne neobzrel, už teraz vedel, že je doma.
Pretože kde je on, tam je domov.
Pobozkali sa.
List zostal pohodený na stole.
Postupne ho zahaľovala tma zabudnutia.
KONIEC
 


Komentáře

1 Tomi Tomi | 20. června 2009 v 18:22 | Reagovat

Och to bol uuuuuuuuuuuuuzasny pribeh az mi je luto ze je koniec a nebude pokracovanie :( som ho predcital behom par dni, tak ma nadchol. Napisala si ho skvele :)

2 Tomi Tomi | 20. června 2009 v 18:23 | Reagovat

oprava, malo tam byt precital :D nie predcital :D
keby to bola kniha tak si ju hned kupim :P a keby to bol film tak by som ho uz videl milionkrat :D

3 Polly Polly | 20. června 2009 v 23:56 | Reagovat

dakujem, som strasne rada, ze sa pacilo..
popravde, nad pokracovanim uz rozmyslam, iba som ho este nezacala pisat..
ale mozem povedat - pokracovanie hadam BUDE, len neviem kedy xD

4 Tomi Tomi | 21. června 2009 v 12:28 | Reagovat

nevadi, ja si pockam :D uz teraz sa tesim :)

5 Renča Renča | 17. září 2009 v 11:57 | Reagovat

Jako vždy nádhera. Příběh Owena a Marcuse ani nemůže být nudný :)

6 Polly Polly | 17. září 2009 v 17:27 | Reagovat

ahoj Renča... :) az teraz si nasla 3jku? :) to mas dobre, aspon nebudes dlho cakat na 4ku, uz mam napisanu polovicu ?)
dakujem!

7 Miwako Miwako | E-mail | 9. října 2010 v 15:47 | Reagovat

Ach bože tak budem úprimná tu som tak plakala ako v živote normálne som zubami trhala perinu od zúrivosti tak dokonalý príbeh tak dokonalí tak krásny ja úplne tu plačem teda teraz už len od šťastia že to skončilo takto dobre. Ja nechápem ako niekto môže vymyslieť niečo tak geniálne ja by som vydala knihu normálne toto by bol taký trhák aspoň pre holky v mojom veku zo záľubou v homosexualite teda ja nemám problém z homosexualitou ja som normálne hetero aby ste si nemysleli ale mám slabosť pre homosexuálov opačného pohlavia a toto je také .. ja to nedokážem popísať slovami to nejde. Jediné čo by som urobila, objala by som ta tak až by si prestala dýchať!!

8 Polly Polly | 9. října 2010 v 23:14 | Reagovat

[7]: dakujem xD beriem to ako virtualne objatie..
popravde, si neviem predstavit, ze by som nieco taketo priniesla do nejakeho vydavatelstva .... teraz taka tema fici a ja ich mam rada tychto dvoch, preto ich pisem, ale podla mna, kazde vydavatelstvo u nas by tymto pohrdlo, hoci keby nieco podobne vydali (keby niekto ine s nejakou dvojicou nieco take pisal), celkom rada si to kupim, ved tato tema v spojitosti s romantikou je ... ach,...skvela xD

9 Miwako Miwako | E-mail | 9. října 2010 v 23:57 | Reagovat

Si môj človek :D ale ja by som to riskla nič tým nestratíš je to poriadna dráma to uznávam však túto 3 časť som celú preplakala ale je to geniálne ale asi si to budem musieť vytlačiť na papier a prečítať ešte raz aby som celému tomu príbehu pochopila viac ako chápem mu ale ja sa chcem dostať aj medzi riadky proste chcem pochopiť celkovo tvoje myslienky ktoré si mala keď si to písala
A poviem ti keby si to vydala ja by som bola prvá čo si to kúpi a žiadala by som aj autogram :D

10 Polly Polly | 10. října 2010 v 8:57 | Reagovat

[9]: to ma tesi, ale asi...e e.. asi by som toho nebola schopna xD
nuz...este mas jednu cast a pevne dufam, ze ma za nu nebudes preklinat xD je trochu ina XD

11 Miwako Miwako | E-mail | 10. října 2010 v 12:38 | Reagovat

No už som v polovici 4 a stále nemám rada Gerolda proste mi je tak nepríjemný ale ako súhlasím s tým čo si povedala že to ukončíš teraz kým je čas to si spravila dobre i keď rozlúčiť sa s Owenom a Marcusom muselo byť ťažké. Teda pre mňa by bolo určite. .... Ja to tam odnesiem za teba a nech to vydajú anonymne a potom sa pôjdeš prihlásiť že je to tvoje :D

12 Polly Polly | 10. října 2010 v 12:48 | Reagovat

[11]: XDDDD cha cha xD .. no.. a podelime sa o zisk xDD
...
btw.. myslela som, ze este jedna cast na blogu... ale zatial uvazujem, ze by mohla byt ja 5tka...
chcela by som Marcusa nechat vychodit skolu a zariadit nejaku jasnu zivotnu cestu... a asi potom by som urobila definitivnu bodku...
ale neviem mno...vsetko je zatial vo hviezdach...
je pravda, ze uz nie je mozne dat im to caro 1-3 serie...preto dospeli. Hlavne Marcus. Uz nie je mozne, aby bol ten isty vecne nevinny a naivny chlapec, tak ho vsetci lubili, ale uz to nejde.

13 Polly Polly | 10. října 2010 v 12:49 | Reagovat

*pretoze dospeli

14 Miwako Miwako | E-mail | 10. října 2010 v 23:33 | Reagovat

Ja by som dokázala ich príbeh čítať donekonečna ale už by to stratilo ten šmrnc aha v 4 už žiadne láskanie "Marcus - Owen" to mi tam chýbalo úplne najviac :D ale nevadí je to dokonalé najviac na svete si mi zasiahla do života jedným píbehom zajtra ma v škole všetci odstrelia bo budem hovoriť len o tom :)

15 Polly Polly | 11. října 2010 v 16:47 | Reagovat

[14]: si zatial prvy clovek, co mi naznacil, ze by mozno sa patrilo ukoncit to 4tkou, takze si to velmi cenim... ;) ...
uvazovala som, ze ak ta chvila pride, tak ci ludze chcu, ci nechcu xDD, urobim posledny finalny diel a tym dam definitivnu bodku! (pre pokoj mojej duse a pre neotvorene konce)..
takze mozno je cas nad tym uvazovat.

16 Miwako Miwako | E-mail | 11. října 2010 v 17:40 | Reagovat

Ako ešte by som tam dala jednu časť lebo by som chcela vedieť ako sa Marcus postaví nakoniec k svojej matke a ako bude malý Marcus (Marcusov brat) reagovať na to že má staršieho "veľkého" brata ale už žiadna dráma proste už len veľa lásky a "sexu" (to si nepočula) JA starý úchyl :D ale presne to by sa mi páčilo ako koniec. A ešte tá Bea? tak tá aby ju mali kúsoček viac rady chudinka malá :(

17 Polly Polly | 11. října 2010 v 18:21 | Reagovat

[16]: XD citim velku zodpovednost...tiez som si mohla vymysliet menej postav xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama