poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ II. (Raz Príde Zbohom) FINÁLE

14. března 2009 v 20:04 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
**********
Otec bol ešte v práci. Isteže. Ak by bol doma, asi by sa Marcus nemohol len tak objaviť u nich. Ale Eileen mu vysvetlila, že s ním už si starosti robiť nemá, pretože jeho si zoberie do parády ona.
hhh
A tak stáli pred dverami jeho izby.
Marcusovi sa trocha triasli kolená, asi sa mu bude triasť aj hlas. Búšilo mu srdce. Vedel, že je možné, že to bude iba posledný klinec do jeho rakvy. Dodatočné bude jatriť jeho rany.
Zvnútra sa ozývala hlasná hudba.
Nemal odvahu siahnuť na kľučku. Eileen nakoniec na dvere rázne zaklopala a hneď ich aj otvorila.

Naskytol sa im pohľad na dve prekrížené podrážky tenisiek.
Owen ležal na posteli a tvár mal skrytú za akýmsi športovým časopisom. Ani sa neunúval vykuknúť z poza neho, nasadil ťažkú ignoráciu.
Marcus si uvedomil, že na nočnom stolíku už nestojí lávová lampa. Teraz sa na ňom namiesto lampy vynímala zlatá trofej, cez ktorú bola prevesená medaila.
Takže v nedeľu vyhral - napriek všetkému sa v ňom ozvala krátka nesebecká radosť.
"Niekoho som ti priviedla," ozvala sa jeho mama a do Marcusa opäť udrel nával obáv a úzkosti.
Zamračený Owen prudko zložil časopis.
Keď však zbadal Marcusa, jeho obočie sa vyhladilo a tvárou mu prešiel nefalšovaný údiv.
Marcus takmer zapustil korene, takže Eileen ho musela od chrbta potisnúť, aby vôbec urobil zopár strnulých krokov do izby. Hneď na to ona sama vycúvala, s úsmevom zatvorila dvere a nechala ich samých.
Marcus zostal stáť pri dverách.
Owen sa doslova vymrštil do sedu, rýchlo na posteli našiel diaľkové ovládanie na vežu a vypol hudbu.
Nastalo obrovské ticho.
Chlapci si vymieňali neisté pohľady. Owen nedokázal zakryť takmer až šok, keď ho videl. A keď spozoroval, ako sa nepatrne chveje, bojí sa, čo prinesú nasledujúce minúty, bol opäť strašne zraniteľný a závislý len na ňom...Zrazu cítil, ako ho zalieva teplo.
Všetko nasvedčovalo tomu, že už nikdy, NIKDY, takto - omámený bázňou a krásny - nebude v jeho izbe stáť.
Bol to neuveriteľne uvoľňujúci pocit, že i tak tu je. Teraz. Po tom všetkom.
"Rozmýšľal som," konečne ťažkopádne prehovoril.
Stále sedel na posteli, viditeľne napätý, zrazu Marcusa doslova hltal očami.
"Rozmýšľal som," zopakoval, pričom Marcus mu očami nedočkavo visel na perách. "Ako...ako som sa zmenil.
Samozrejme, že som iný!
Veď láska predsa ľudí mení!"
Marcus si zhlboka oddýchol a on si uvedomil, že kým hovoril, zadržiaval dych. V úľave mierne pootvoril ústa. Bledé líca mu jemne sčervenali.
"Takže ty ma ešte stále..."
Owen po ňom hodil psí pohľad.
"A ty budeš opäť taký hlúpy, že mi odpustíš?"
Marcus neodpovedal. Iba sa zrazu rozbehol a s obrovským úsmevom sa mu vrhol do náručia.
Owen pod ním klesol späť do postele. Okamžite na perách cítil jeho bozky. Opätoval ich s myšlienkou, že sa snáď prechodne načisto zbláznil, keď sa týchto bozkov mienil nadobro vzdať.
Marcusa sa zmocňovala eufória. Eufória, ktorá razom stierala všetko hrozné, čo sa dialo...Iba jedna otázka ešte musela byť zodpovedaná. Pretože vedel, že teraz mu Owen, ten Owen, ktorého miluje a ktorý sa mu vrátil, odpovie čistú pravdu.
Možno mu ublíži, zabije ho, hoci nie smrteľne, nie definitívne. Nechá si to pre seba. Zahryzne si do pery, pretrpí to, ale bude s ním.
So vzdychom od neho oddialil pery, hladil mu svetlé vlasy a nežne mu z čela odhrnul ofinu.
Ležať na ňom, cítiť pod sebou jeho silné telo, bolo opojné.
"Owen," vydýchol, "naozaj si s ňou nespal?"
Neváhal.
"Naozaj!" dôrazne povedal. "Ja! Som! S ňou! NESPAL!"
Zvážneli. Na okamih, na dva.
Potom sa Marcus zasa uvoľnene usmial.
Owen si ho pevne privinul k sebe. Ruku mu vnoril do havraních vlasov. Stískal ho.
Bez úsmevu meravo hľadel do stropu.
Stisol ho ešte pevnejšie.
Náhle mal neurčitý pocit...
….Akoby mu prvýkrát po rokoch bolo do plaču.

**********
"Paráda!" ozvala sa Daisy.
Znela skutočne spokojne. Úprimne sa potešila.
"Takže sú spolu," - ale rýchlo dodala: "Aj teraz sú spolu?"
"Áno, aj teraz. A dokonca v lete zmaturoval."

"Dvojitá paráda!" - pokračovala s dobrou náladou.
"Daisy, rada som ťa počula," - usmievala sa Paris. "Musím končiť. Niekto za mnou prišiel."
"No neviem, kto tu koho počúval" - zasmiala sa Daisy.
Jej predošlá zášť zmizla v nenávratne.
"Keď sa medzi nimi zasa niečo udeje, informuj ma!"
Vitaj vo fanklube - ironicky si pomyslela Paris.
"Šťastné a veselé."
"Ale...strč sa! Čau."
Paris sa pomaly sklonila a slúchadlo sa po dlhom čase ocitlo vo vidlici. Keď sa vystrela, chlapec už sedel na pohovke vedľa nej. Mal na sebe červený rolák. Vyzeral v ňom milo.
"Nehneváš sa, že som jej o vás povedala všetko? A ani som nezmenila mená."
Marcus sa usmial.
"Ani nie" - pohodil ramenom, ale bolo na ňom vidno, že sa absolútne nehnevá. "Aj keď historku o mojom zvracaní si si mohla odpustiť!"
Teraz sa už pri spomienke na ten večer dokázala iba zasmiať.
"Keď som vás počúval, konečne som pochopil, že sme fakt školská legenda. Vieš, Irma mi to už niekoľko krát obúchala o hlavu, ale myslel som si, že ako vždy, iba preháňa..a chce, aby som sa cítil...skrátka...výnimočne."
Prikývla. Chcela mu na to povedať niečo múdre a filozofické ("Si výnimočný...a počkaj ešte aká budeš legenda, keď náhle zomrieš! Budete s Owenom vzorom nehynúcej lásky a postavia vám na školskom dvore sochu!"), ale pohľad jej mimovoľne skĺzol na balík, čo držal.
"Och" - spamätal sa. "Vlastne som ti len prišiel dať vianočný darček. Owen pri výbere nemal slovo, takže sa nemusíš obávať, že dostaneš masážnu násadku na hlavu ako Irma."
Vo vrecku riflí sa mu zrazu rozzvonil mobil.
"No vidíš? Dnes ma celý deň naháňa" - potešil sa.
Zdvihol prichádzajúci hovor, Paris zatiaľ dychtivo siahla po darčeku.
phone
"Áno, Owi?...Áno, ako som vravel, musíš kúpiť niečo rodičom...musíš!...vyberieme niečo spolu..." - vstal z pohovky.
Paris prestala rozväzovať stuhu a vzhliadla k nemu.
"...veď už idem!...idem!...obchodné domy do zajtra nezbúrajú!...idem!...Ani ty ich nezbúraš!..."
Rozžiarený jej mával a s mobilom pri uchu už aj odchádzal.
"....už IDEM!...ja IDEM!..." - počula ešte od schodov.
Aj keď už odišiel, ona ešte hľadela na dvere. Darček zrazu nebol taký podstatný. Akoby naň na chvíľu celkom zabudla. Keď si ho vybavila, šťastného, nanovo zamilovaného, pocítila nutkanie zavolať k sebe Herbieho.
Nerozbalený darček odsunula vedľa seba. Rozbalí ho spolu s Herbiem.
Pozvoľna prešla k privretým dverám a jemne ich zatvorila. Otočila sa späť do izby a rozhliadla sa po nej, akoby ju videla prvýkrát.
Raz príde zbohom - pomyslela si, ale predsa sa usmiala.
ALE NIE DNES.
KONIEC
Have a Niceeee DayyyYYyyy!! XD Dúfam, že ste s Marcusom a Owenom mali príjemné dni x))!
Moji milí...asi som Vás potešila, že som ich teda nechala spolu (aj keď Owen by si zaslúžil po zadku xD)...ale ak sa Vám zdalo, že to nebolo dobré, alebo skrátka niečo z toho bolo na nič...Tak mi to prosím pokojne napíšte. Môj dvorný kritik Sagara na mňa vždy vybalí drsnú pravdu, pravdu a nič než pravdu, v tom nech mu pomáha Boh, takže ja som zvyknutá. Chcem poznať Váš nazor x)))!
 


Komentáře

1 Miwako Miwako | E-mail | 8. října 2010 v 17:21 | Reagovat

A zase zase mi stekajú po lícach z toho aké je to úžasné! Čítala som už veľmi veľa poviedok ale potom pravdu, toto je asi tá najkrajšia z akou som sa stretla. zamilovala som ti oboch a keď to čítam cítim ako keby som to mala pred očami ako keby som pozerala film. Ako keby som bola súčasťou ich sveta..

2 Polly Polly | 8. října 2010 v 19:09 | Reagovat

[1]: ty si rychla XD uz druha cast? XD
ty sa mi tu vela vyplaces, mojo, dakujem, ze to s nimi prezivas :))

3 Miwako Miwako | E-mail | 9. října 2010 v 13:46 | Reagovat

A to sa to snažím čítať čo najpomalšie ale  to nejde bože to je tak neskutočne krásne tu len smrkám ako bábo už nemám ani vreckovky!

4 chibi chibi | 27. listopadu 2010 v 1:51 | Reagovat

krasne, krasne (a to je cista pravda a nic len pravda :) ) musim povedat ze som do toho bola taka zazrana ze som citala dve serie za sebou bez dychu a tu ked som docitala zistujem, ze mam cele doplakane oci :D fakt nadhera :)

5 Polly Polly | Web | 28. listopadu 2010 v 13:24 | Reagovat

[4]: juj, vsetci mi pri tom placete..ale tak nebudem to brat negativne, hlavne ze sa to paci..
DAKUJEM

6 Ayamee Ayamee | 1. dubna 2011 v 2:09 | Reagovat

Ja som neplakala! XD Ale neviem, či som dobrá vzorka, pri poviedkách, knihách akosi nikdy neplačem, plač si prosto nechávam na Modré z nebo alebo čo. :D

A asi som chcela zhodnotiť i poviedku, ale som prosto rozčarovaná! A unavená! :D

Tešííííííííííííím sa na tretiu sériu, chcem tam viac lolity :D

7 Polly Polly | Web | 1. dubna 2011 v 20:49 | Reagovat

[6]: AYA mi ciiiita MPD XDD jeeej, supeeeer - na tvoje nazory som velmi zvedava!!! aj ked neplaces xDD
ale dnes som zistila, ze som asi barbar.... ved ona nie je vyslovene goticka xD ach... a ja som si myslela, ze to je sumarne oznacenie pre vsetky styly .....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama