poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ II. (Raz Príde Zbohom) 7.časť

14. března 2009 v 19:57 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
**********
Ako na potvoru, práve vtedy si nikto nebol presne istý, kam Owen večer pôjde. Irma zašla do rozhlasovej miestnosti za Jeromom, ktorý bol obvykle informovaný o všetkom a týpek s
llllllmodrými vlasmi zdvihol pohľad od mikrofónu, vypol ho a oznámil jej, že Owen sa nechal počuť, že večer sa objaví buď v Klube alebo v Mystery, podľa toho, na čo bude mať náladu, ale vraj nevyzeral, že má náladu vôbec na niečo a že práve keď to riešili na hul-pauze v Rubensovom parku, stretli jedného z prvákov, takého vlasatého okuliarnatého hackera, čo sa nabúral do školských počítačových systémov a spravil plagiát školských novín a Owen, hoci ho školský plátok v živote nezaujímal, ho za to potkol a šlapol mu na okuliare.

To si Irma radšej nechala pre seba. Marcus už mal zo svojho "miláčika" aj tak dosť zmiešané pocity.
Dievčatá boli nespokojné, že sa musia rozdeliť, zatiaľ čo Herbie, naopak, v duchu plesal, pretože sa ocitol s Paris sám v Mystery. Nešlo síce o nič romantické a trochu sa obával, že niečím opäť, ako naposledy, keď ho Irma nahovorila na Mystery, naštve nejakého satanistu a ten mu rozláme CDečko od nej a po kúskoch ho zje. Ale Paris stála aj za to, že by mu ten istý pacoš zjedol celú kameru.
...Už asi hodinu (bolo pol jedenástej) spolu stáli pri jednom z malých okrúhlych stolov v Mystery. Podnik bol ako vždy preplnený (pre obľúbenosť rockových a iných koncertov, pri ktorých sa dalo vyziapať a vybúriť - Herbie spozornel pri čomkoľvek vybielenom dlhovlasom a hlavne s pentagramom na krku, čo prešlo okolo...čiže bol stále v napätí) a bolo nadmieru ťažké zistiť, či sa ich cieľový objekt v dave nachádza, alebo nenachádza. Asi päťkrát spolu prešli celú miestnosť, od baru až k pódiu. Zdalo sa, že tam nie je. Nechal si ujsť TipTop, celkom nadupanú skupinu s fakt debilným názvom.
Teraz si kúpili pitie a dali si prestávku. Paris naťahovala krk a otáčala sa na všetky strany. Brala svoju úlohu špiónky až prehnane poctivo. (V skutočnosti, nechcelo sa jej veriť, že sa po dlhom čase stala súčasťou diania, ktoré sa jej zdalo pútavé a bavilo ju.)
Jej hľadanie mu dávalo možnosť opierať sa o stôl a so zaľúbeným úsmevom ju nerušene pozorovať.
Mala na sebe červené nohavice a do siva ladený kockovaný zamatový top. Obvykle rovné vlasy jej dnes splývali v zlatých vlnách.
Náramne sa mu páčila schopnosť dievčat, dokonca to obdivoval, podľa svojvôle urobiť zo seba super kočky. Vstať a prísť do školy ako Paris v modrej mikine, prirodzene pekná a večer biť vamp v lesklom tope s ladným odhaleným chrbtom.
Neodolal, zdvihol zo stola malú digitálnu kameru, odklopil okienko a nasmeroval ju na ňu.
Až doteraz si jeho pohľad nevšimla, ale na kameru už asi mala senzor, pretože náhle pozerala priamo na neho a mračila sa.
"Asi natočím dokument o slušných dievčatkách, ktoré sa v noci stávajú zvodnými vampírmi vyciciavajúcimi z chalanov, ako som ja..."
"HERBIE!"
"....krv!! Životnú energiu, ježišikriste! Čo si si myslela?! Ale...ale...." - no fajn! Super mu to pokazila! - "Ale nebude to pre diváka nuda? Keď v ňom budeš iba ty?" - nakoniec zo seba vymačkal niečo ako kompliment.
Paris sa zrazu s upreným pohľadom približovala. Hľadel, čo sníma. Zrazu mal v obrazovke samé kocky, položila mu ruku na kameru a jemne ho prinútila zložiť ju späť na stôl.
Uvedomil si, že stojí tesne pri ňom a jej blízkosť a vôňa manga ho trochu rozhodili.
"Dúfala som, že kameru použiješ iba, keď budeš natáčať Owena, ako pchá jazyk do úst nejakej čierno-ružovovlasej transke," pokojne podotkla a našťastie sa už nemračila.
"No, snáď nebudem," prehodil.
Došlo jej, čo povedala. Na chvíľu sklonila tvár. Zamrzelo ju to.
"Máš pravdu," sotva v rozhovoroch a hudbe počul jej, náhle rozcítený, hlas. "Azda sa všetko nejako vysvetlí. Marcus by jeho neveru neprežil. A ešte," - pozrela mu do očí, hľadajúc v nich spoločné presvedčenie. "Dvojica, ktorá sa kvôli svojej láske stala na škole doslova legendou, sa predsa nemôže rozpadnúť pre praobyčajnú svinskú neveru!"
Bol prekvapený, ako veľmi ju tí dvaja zobrali.
Videl jej ľútosť, nedala sa prehliadnuť. Položil dlaň na jej ruku, ktorou sa oprela o stôl. Nedala najavo údiv. A stále si zostávali blízko.
Vyschlo mu v hrdle. V mysli sa mu náhle vynárali zvláštne slová. Mal na nich dvoch rovnako vyhranený názor ako ona, hoci bol odlišný.
"Asi...," váhavo začal, "...asi..." - smutne sa pousmial, "...všetko raz musí skončiť."
Zhlboka sa nadýchla. Zhrozila sa nad ním.
"Herbie!" pohoršene zo seba vyrazila. "Toto si myslíš?!"
"Je to už rok!" jemne zdôraznil. "ROK! Z psychologického hľadiska sa každý rok mení osobnosť človeka...a oni dvaja už SÚ iní!"
"Herbie!" - nebezpečne sa blížila k stavu, kedy ho okríkne celým menom - HERBERT! "Nebol si to práve ty, kto mi o nich prvýkrát tak zanietene rozprával?! Kto bezhranične veril ich nehynúcej láske?!"
Ešte kým dopovedala, horlivo prikyvoval hlavou.
"Áno!" - snažil sa znieť čo najpresvedčivejšie. "Áno! Viem! Ale dokážeš si vôbec predstaviť, že by spolu boli celý život?"
"A prečo nie?! Ľudia spolu žijú celý život! Na čo sú potom svadby!" - hoci zabudla spomenúť, že ju zo slova "svadba" striasa.
"Ale no tak, Paris! Oni?! Dvaja chalani, čo sa dali dokopy ako pubiši?! Ja verím, vážne verím, že sa milujú! VERÍM! Ale...Owen je nepolepšiteľný, nikto ho neskrotí s definitívnou platnosťou. Možno samému Marcusovi raz prasknú nervy a keď zasa raz niečo vyvedie, odíde od neho.
A myslíš si, že....že Marcus...bude celý život patriť iba jedinému človeku?!"
"Spávať celý život iba s jedným je v podstate rozprávka, po ktorej nikto netúži...aspoň ja som si to myslela...." prehovorila. "A napriek tomu dúfam, že Marcus v tú ..."
"Povedz to..."
"Vymyslenú, nedosiahnuteľnú...neexistujúcu...rozprávku...že v ňu verí."
"A teraz si nadhodila ďalšiu otázku. Je to vôbec možné?! Raz predsa dospeje, nebude mať navždy sebavedomie šteňaťa!"
Paris zúžila oči a zovrela pery, akoby lúštila nejaký ťažko čitateľný nápis.
"Počkaj. Chceš tým...vlastne...aj niečo povedať?"
"Áno, áno chcem!" pevne povedal a zrazu jej zovrel ruku tak naliehavo, až sa im preplietli prsty. "Chcem tým povedať, že si nemyslím, že sa rozídu tento rok, práve teraz a kvôli nejakej ženskej! Stále ich láske verím!
Aj keď som naozaj presvedčený, že jedného dňa všetko skončí! Možno na budúci rok, o dva roky, o desať...možno sa znenávidia, možno vzťah bolestne pomaly zanikne...Myslím si, že tak to bude, že TO JE REALITA!
A napriek realite, ktorá ich čaká, to nezníži dôležitosť, veľkosť a PRAVOSŤ ich lásky, ktorý spolu zdieľali!"
Paris na neho fascinovane hľadela. Ich ruky sa naraz vzájomne stisli.
Nechápal, čo to do neho vošlo, ale ona azda rozumela, prečo sa práve pri nej natoľko rozohnil pri slove "láska". Bol beznádejný herec, režisér, rojko. Jej prítomnosť a to, prečo vôbec do Mystery prišli, ho opantávali.
"Ich láska je pravá!" zanietene zopakovala.
"Áno, je pravá!" vyrazil zo seba.
"Aj keď bude zajtra koniec, je pravá!"
"Áno, je!"
Paris sa prudko pohla a zrazu mal jej ruky ovinuté okolo krku a pery na svojich perách.
Marcus, Owen, ďakujem vám! - preletelo mu mysľou.
Potom už nebol schopný premýšľať. Mystery zaniklo, aj so svojím ukričaným vnútrajškom a ich pôvodným zámerom snoriť po Owenovi.
Cítil sa, akoby zostali iba na holom kúsku zeme. Len oni dvaja. Teraz to bude ICH príbeh.
**********
"Kúpila som si posteľné návliečky. Sú na nich obrovské japonské znaky. Myslím, že môj záujem o túto kultúru by sa mal prestať upriamovať iba na lolita šaty. Začala som sa učiť slovíčka, ako napríklad...hm...tak nič. Och. Vlastne - Konban wa. Dobrý večer! Dobrý VEČER! Alebo...KAWAI!...No nie je moja sukňa kawai? Alebo si myslíš, že je to kus poriadneho kuso!?!"
Dorapotala Irma a pomalým pohybom zubami stiahla kokteilovú čerešňu pripichnutú na priesvitnej belasej paličke.
Nebola si istá, či ju Marcus vôbec vníma, pretože jej bol napoly otočený chrbtom. Najviac ju asi registroval mladý čašník, ktorý sa motal za barom, pri ktorom spolu sedeli. Nespúšťal oči z jej výrazného bieleho čepca a krémových šiat zdobených staromódnou kvetovanou výšivkou. Keď dorazili do Klubu a vysadli na barové stoličky, jediný pohľad na ryšavku v šatách, v ktorých vyzerala ako oživená porcelánová bábika z predminulého storočia, mu stačil na to, aby rozbil pohár.
Klub bol plní skvelo sa zabávajúcich ľudí, samozrejme, s výnimkou introvertného Marcusa. Cítil sa za barom ako na vyhliadke, ale toto miesto im poskytovalo výhľad na celý podnik.
Avšak, už na vysokých stoličkách sedeli takmer hodinu a nevideli cez hlavy a vznášajúce sa červené balóny pripevnené pri každom stole žiadneho blondína a ...nejakú osobu opačného pohlavia. Aj pri Marcusovi sa vznášala "kytica" balónov, čo pôsobilo popri jeho nešťastnom výraze trochu tragikomicky. V Klube dnes bola Hélium party a hostí náramne bavilo, že mali povolené odväzovať balóniky a do omrzenia sa rozosmievať svojimi "héliovými" hlasmi. Jednoduchý a lacný nápad, z ktorého vzišla veľmi vydarená a zábavná akcia.
Irma sa priklonila k Marcusovi a pod drobnohľadom zvedavého čašníka, ktorý sa tváril, že shake-uje nápoj, mu jemne položila ruku na rameno.
"Asi je predsalen v Mystery. Prestaň sa trápiť a poďme domov."
"V Mystery?" - bol jej stále obrátený chrbtom, jeho hlas bol zrazu akýsi dutý, bez života. "A tam vzadu je kto," - pohodil bradou. "Jeho dvojča?"
Zaostrila predpokladaným smerom jeho pohľadu a zopár sekúnd ho nedokázala nájsť. Keď sa už už chcela spýtať, či sa mu to iba nezdalo, zrak sa jej zastavil pri najzadnejšom boxe.
Zopár ľudí jej uvoľnilo priestor a vtedy videla priamo do boxu. Došlo jej, že Marcus by ho už spoznal aj po slepiačky, pretože ona by ho takto od chrbta, s rukou prehodenou cez operadlo sedačky, nepoznala. Až keď sa pozorne zamerala na hustotu tetovania a strih vlasov, bola si tiež istá, že je to Owen.
Pocítila, ako sa k nej Marcus priblížil. Oprel sa chrbtom o jej hruď, ich tváre boli takmer vedľa seba a napäto zužovali oči cez množstvá poletujúcich balónov dozadu.
Oproti nemu sedelo dievča.
Marcus si s bázňou uvedomil, že ju skutočne nikdy nevidel, ale podľa toho, ako sa smiala a neustále rozprávala, usudzoval, že sa vynikajúco pozná s jeho milencom. V čiernych vlasoch mala naozaj výrazné ružové pruhy, takže nebolo pochýb, že ide o už spomínaný podozrivý objekt. Pod perou (ak mohol veriť svojmu zraku) sa jej leskli dva piercingy, mala temné dymové oči, čierne tričko s pirátskou lebkou bolo z polovice obsypané odznakmi, na rukách vybíjané náramky...práve rozosmiata odväzovala jeden balón.
Až na to, že je dievča...je presne jeho typ - trpko si pomyslel.
Zacítil celkom nový, intenzívny pocit - ostré bodnutie žiarlivosti.
"Vyzerá ako nejaké emo," podotkla Irma. "Čo to trepem!...Ona JE emo! Prečo sa smeje? Prečo ho neprivádza do zúfalstva svojimi depresívnymi výlevmi?!...Škoda!"
Obrátil sa tvárou k Irme. Neusmievala sa, ani nevyzerala zlostne, pôsobila skutočne zarazene.
Chvíľu na seba iba hľadeli. Vpíjal sa jej hlboko do očí, v nádeji, že nájde akýsi záchytný bod, útechu, ktorá mu zabráni priznať si, že sú v kríze.
Domnieval sa, že keď spolu už na začiatku prekonali toľko prekážok a bolesti, budú sa už navždy milovať. Áno, naozaj si to myslel!
A teraz si sedí tam vzadu, s emo-dievčaťom, už dva dni sa mu neozval, ignoroval, keď mu zvonil mobil s nápisom "Marcus" na displeji. Myslel si, že ako pár sú výnimoční, iní ako ostatné páry...
A on teraz spravil takú priemernosť! Zatajil sa a vyrazil si von...s inou!
Irma nesklamala. Zareagovala, ako od nej čakal.
"Objednáme si červené víno, aby sa nám rozprúdila stuhnutá krv v žilách. Možno to neznamená nič a hento emo je len kamoška z triedy poškolákov, ale aj tak nezaškodí, keď mu potom preventívne nakopeš zadok! Teda...ako ťa poznám, budem to za teba musieť urobiť ja!"
Sotva doplánovala, objavili sa pred nimi dva vysoké poháre s červenou tekutinou, čo znamenalo, že mladý čašník, stále sa kvôli Irme motkajúci za barom, ich počúva.
Marcus sa na Irminej poznámke ani len nepousmial. Skleslo si k sebe pritiahol pohár a povedal:
"Nepijem. Asi. Nikdy v živote som neochutnal žiaden alkohol."
Irma a čašník si vymenili úprimne prekvapené pohľady, čo si Marcus nevšimol, pretože opäť hodil strápený výraz k Owenovi a...tamtej! Emoidnej!
Keď sa otočil späť k baru, rezignovane pohár zdvihol k perám a obrátil do seba celý obsah.
Irma sa na neho zhrozene pozrela. Viditeľne ho striaslo. S očami upretými na neho čašníkovi naznačila rukou, aby mu dolial ďalší pohár.
Marcus sa s dlaňou na čele ďalej škaredil.
"Odporné! Hovorím ti, nič hnusnejšie som ešte nepil!" vyhlásil, ale keď sa čašník priblížil s otvorenou fľašou, ochotne mu pod ňu pohár podsunul.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama