poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ II. (Raz Príde Zbohom) 4.časť

14. března 2009 v 19:53 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
**********
Situácia sa ako tak upokojila až okolo desiatej večer. Vtedy si konečne mohol trocha vydýchnuť, mohol sa na posteli medzi učebnicami oprieť o vankúše a zavolať Marcusovi.
kiiiiiiiis
"...nie! Naozaj ma neudrel!" - už tretíkrát mu zopakoval, ale Marcus si stále nebol istý, či mu má veriť, hoci to bola pravda. "Iba po mne ešte asi hodinu vrieskal, že spolu musíme skončiť a potom mi dal zaracha až do odvolania a vyhlásil, že na tréning ma bude voziť."
"Čo budeme teraz robiť? Kedy sa budeme vídať?!" úzkostlivo sa ozval Marcus.

Owenovi po dlhšom čase opäť cuklo kútikmi úst.
"Myslím, že sa zasa tak veľa nezmení. Ráno budem aj naďalej chodiť po teba a budeme spolu, kým budú fotrovci v práci."
"A čo mama?"
Ležal už v posteli, telefonoval s ním z pod periny, kam sa zo samého smútku celý zahrabal. Nepoznal ju veľmi, iba sa zdravili a občas spolu prehodili zopár zdvorilostných fráz, ale mal ju neskutočne rád, už len preto, že bola skrátka MAMA, starala sa o Owena a robila si o neho starosti. A ...Owen evidentne nerobil nič, čím by ju primäl opustiť ho...
Napadlo mu to zakaždým, pretože on si hlboko v sebe bol istý, že pravdepodobne práve v ňom je niečo, čo ľudí núti opúšťať ho.
"Zostala nejaká..."
Owen chvíľu uvažoval, čo to vlastne s jeho mamou spravilo, keď jeho úvahy zrazu prerušil nezameniteľný zvuk úderu do skla.
Mykol sa a prekvapene civel na okno.
"Aká?" - pripomenul sa Marcus.
Zvuk začul znova, tentoraz to o okno škrablo.
Vystrel sa na posteli a s pozornosťou upriamenou za zvukom sa snažil ďalej s priateľom komunikovať.
"Zarazená," sťažka prišiel na správny výraz.
Bola ZARAZENÁ. Sedela v kuchyni a pozerala do steny. Miešala si kávu (káva večer?!) v šálke, ale nakoniec z nej ani raz neodpila.
Zvuky sa opakovali a keď spustil nohy na koberec, došlo mu, že mu ktosi do okna hádže kamene. Bolo to tak prosté a bežné, že to sprvu vôbec nechápal.
"Vychladla...vychladla rýchlejšie ako on, ale," - prechádzal k oknu, "...povedala, že sa jej to nepáči. Že nevie, čo si už má o mojich výstrelkoch myslieť."
"Je mi jej ľúto," - Marcus si povzdychol, lenže Owen jeho ľútosti veľmi nerozumel.
Veď ho vykopla, akoby bol nikto.
Práve odhrnul záclonu a keď nalepil čelo na sklo, takmer mu mobil vypadol z rúk. Pod oknami stála Sarah. Tiež ho zbadala. Začala poskakovať a mávať na neho.
"Owi? Si tam?"
"Ehm...no áno...," - spamätal sa, zatiaľ čo jednou rukou už otváral okno. "Neber si to osobne Marcus, ich zlosť je obrátená predovšetkým voči mne. Pokojne choď spinkať, anjelik. Zajtra sa vidíme. Ako vždy."
Vyklonil sa z otvoreného okna a ona už chcela hulákať, tak jej ukazovákom na perách okamžite naznačil, aby čušala.
"Pokúsim sa," skleslo povedal Marcus. "Ľúbim ťa."
"Aj ja teba," trocha neprítomne zareagoval Owen a zrušil hovor.
"Čo tu robíš?!" dostal zo seba niečo medzi pošepnutím končiacim ako udivené skríknutie. "A prečo mi hádžeš šutre do okna, vymenili sme si predsa čísla."
Čo celkom pustil z hlavy.
Vytáčajúc k nemu tvár pobavene rozhodila ruky.
"Mal si obsadené, pán múdry."
Zmätene zažmurkal očami.
"Aha, áno."
Po dnešnom rodinnom výstupe vôbec nebol vo svojej koži.
"Išla som okolo. Cielene som išla okolo" - ticho sa smiala. "Vyleziem hore k tebe. Ale neviem ako, nemáš pri okne strom, to je veľmi nepraktické."
"To vieš, dal som ho vyťať, neustále ma v posteli čakali buchty, ako si ty. Otravné! A hlavne, nelez sem!" - rázne pokrútil hlavou. "Už mám dosť veľký malér, nebudeme riskovať, že ma znova nachytajú. Idem dole za tebou, len čakaj a tvár sa ako tieň."
Zbadal na kresle Marcusovu mikinu a rýchlo ju na seba navliekol. Nosil tak veľké mikiny, že jemu boli akurát, aj keď ho prevyšoval o hlavu. Vypol lávovú lampu a po špičkách vyšiel z izby.
Kým za sebou potichu zatvoril dvere a vyšiel na tmavý dvor, uvedomil si, že rozptýlenie v noc, ako je táto, ktorá mala byť celkom uspokojivá, ale nakoniec sa nepríjemne zvrtla, celkom víta
Sarah okamžite pribehla k nemu. Aj v tme jej ružový melír svietil. Okamžite sa živo zaujímala:
"Kto a s kým ťa načapal? Rýchlo hovor! Som odporne zvedavá!"
"Fotrovci. Práve keď som liezol do nohavíc svojmu chalanovi."
Vyrazila zo seba akési vysoké zvýsknutie a následne sa strašne nahlas smiala. Stiahol sa mu žalúdok. V panike ju schmatol za ruku a rozosmiatu ju čo najrýchlejšie ťahal za dom, pretože boli nielen pod jeho oknami, ale aj pod oknami rodičovskej spálne.
Za domom sa mu pre zmenu okamžite s nadšením vytrhla, len čo zbadala obrys modrého stanu, ktorý bol na tráve postavený. (A smutne nevyužitý) Utekala cez dvor a zmizla vo vnútri. Teraz už pokojný, bežal za ňou. Tu si naozaj mohla pišťať koľko chcela. Už tu spali aj opití chalani z jeho partie (Jerome a Noland - Billy po škole na rozlúčku prebral Nolandovi frajerku a vykašlal sa na nich) a rodičia to vôbec nezistili, aj keď si do rána vyspevovali.
Zohol sa a vliezol do stanu za ňou. Stan bol dostatočne veľký, akurát na to, aby sa v ňom pohodlne vyspali dve osoby, aj keby nechceli byť nalepené na sebe, ale trochu si zavyvádzať (cha cha, Owen, ty blonďatá naivka!).
Objavila na jeho druhom konci baterku a sediac na spacákoch si na neho poriadne zasvietila.
Nechal prednú časť odzipsovanú a zostal sedieť ďaleko do nej, pod lúčom žiarivého svetla, v ktorom vyzeral trochu magicky. Vytiahol cigarety a s pocitom slasti ruka v ruke s postupným uvoľnením, vydychoval do záhrady dym.
Lúč baterky sprevádzaný jej neustálym pochechtávaním malej temnej čertice, teraz križoval stan. Dopadal na karty a spoločenské hry. To jediné totižto nakoniec mohol s Marcusom v stane robiť.
Zrazu mu zasvietila do tváre. Mala na sebe čiernu mikinu posiatu ružovými hviezdičkami a iba tie teraz z tmy za svetlom vystupovali.
"Vážne ťa rodičia videli pri TOM?"
"Nechýbalo veľa," - žmúril na ňu.
Zrazu po štvornožky liezla k nemu. Baterku nechala zasvietenú na podlahe a sadla si oproti nemu.
Ponúkol ju cigaretami. Vytiahla si svoje. Vložila si medzi pery čiernu so zlatým filtrom. Vždy musela byť niečo extra.
"Mali ste si to rozdávať tu," nadhodila.
Náhle sa nedokázal ubrániť. Čiernu cigaretu jej pripálil s pobaveným úškľabkom. Ešte stále majú navlas rovnaké myslenie.
"Práve preto som stan postavil."
Zasmiali sa spolu.
Prišlo mu takto v stane, keď sedeli oproti sebe a vyfukovali do záhrady šedasté obláčiky víriace nad pokosenou trávou, príjemne a zaujímavo.
"Prečo ste sem teda nešli?"
"On nechcel" - pokrčil ramenami.
Spýtavo zdvihla obočie. Jej pohľad prezrádzal niečo v zmysle - Ale ale ale! Čo mi to tajíš o svojom zajačikovi?!
"On nie je na také..."
Ako to má nazvať? - Zasa až taká šialenosť to nie je. Sú mladí a mali by vymýšľať divoké veci.
"Nie je na také...?" - priklonila sa k nemu a prižmúrila oči, akoby z neho chcela správny výraz vytiahnuť silou vôle.
"Hanbil sa, alebo čo! Čo ti mám povedať? Skrátka by som ho sem nedotiahol ani párom volov," mrzuto dokončil.
Sarah sa prekvapene vystrela.
"Ty si zo mňa robíš prdel!" vyletelo z nej. "Fakt chodíš s chalanom?! Si si FAKT istý, že je to chalan?!"
"On je iný ako ostatní," povedal až prekvapivo mierne.
Nejaký čas na neho iba vyvaľovala temné oči s dymovými tieňmi. Videl na nej, že ťažko uvažuje, či sa smiať, alebo sa ešte viac diviť.
"Ja ťa nespoznávam, Owen," nakoniec vydýchla. "Ty si sa do neho normálne zabuchol, alebo niečo podobne strašidelné! Mne by si v živote netoleroval, keby som ti robila scény, že s tebou nebudem v nejakom modrom stane. Namiesto rozcíteného - Si iná ako ostatné - by si ma zaradil do kolonky - Netýkavá krava!"
Krátko a nasilu sa zasmial. Aj keď v tej chvíli by ju najradšej chytil pod krk a zahrdúsil.
Horúčkovito uvažoval, ako ju "odpinkať". Došlo mu, že teraz nemá šancu, pretože predsa nemôže povedať, že sa "nezabuchol".
"Asi to už tak bude," neisto priznal.
Naschvál mu vyfúkla dym priamo do tváre. Evidentne tohto nového, zamilovaného Owena, ktorý sa možno aj trápil pre niekoho iného (koniec koncov, bol tak trochu bez nálady), nevedela prehryznúť a stráviť. Prečo sa ľudia menia?! - pomyslela si - Kazia zábavu!
Dokonca už ani ona sama nevyzerala pobavene.
"Tak ho zober niekedy von, trebárs zajtra na koncík do Mystery. Aj ja tam budem. S mojou emo-partiou, tak sa nevydes. Zajačika, čo ťa obral o slobodu a spravil z teba zaláskovaný čajíček, rozhodne musím vidieť!" - on ju obdaril varovným pohľadom a jeho chuť zmačknúť jej krk sa opäť prihlásila, jej sa zatiaľ na vybielenú tvár vrátil úsmev. "A som zvedavá, čo tvoj chlapček má, čo ja nemám. No!...Okrem jednej veci, čo má celkom určite, zatiaľ, čo ja nie...a možno práve o to ide!"
Nedokázal sa smiať, pretože musel odpovedať zamietavo.
"To nepôjde, Sarah. Jeho do Mystery nie je možné dostať. Za žiadnu cenu."
Odhodil ohorok do trávy pred sebou.
Vrátil jej pohľad. Jej oči sa v šere živo ligotali a očividne mala opäť na jazyku otázku "prečo"?
"Nemá rád kluby."
"Prečo?!" predsa sa spýtala.
"Trochu ho znervózňuje, keď je pokope viac ľudí a ak mám pravdu povedať, neznáša týpkov z mojej partie. Totálne sa im vyhýba."
Kedysi na neho ušili hnusnú búdu - dodal si v duchu, ale to sa mu už nechcelo rozoberať.
"Drží si ťa nakrátko, ako psíka," hnusne podpichovala. "A mne sa nechce veriť, že si to..."
Zdvihol ruku a umlčal ju. Príliš si podrývanie vychutnávala.
"Tak to zasa nie! Mám nad ním absolútnu moc!" povedal ráznejšie, ako musel.
"Ale veď si mi práve teraz povedal..."
"Je nesmelý, ale má na to svoje dôvody. Bojí sa ľudí - to je všetko. Je nedôverčivý a keď vidím teba, ty podrývač, chápem ho. Inak ho vediem ja a ja určujem, aký náš vzťah bude."
"Ale isteže, ty dominant," - zacítil z jej hlasu iróniu. "On s tebou iba veľmi neblbne pod perinou a ohŕňa nos nad stanom, nechodí s tebou žúrovať a je alergický na tvojich kamošov. Je to skrátka anjelik. S diabolskými úmyslami!"
Nevedel, čo povedať. Zatváril sa zarazene. Naozaj by musela Marcusa vidieť, aby pochopila, že je vedľa. Stačilo by sa jej na neho pozrieť, aby pochopila, že je to naozaj anjel. S anjelskými úmyslami.
Isteže, ona rozprávala o Marcusovi ako o malej zákernej stíhačke (stíhačka! On! Taká čistá duša!), ale na druhej strane...ale na druhej strane si prvýkrát uvedomil, že to je pravda a nevyvrátiteľná pravda, že je nespoločenský, má prehnané zábrany a hoci jemu odpustil, jeho priatelia u neho navždy upadli do nemilosti...a že túži, aby sa aspoň jedna z týchto jeho vlastností zmenila.
"Ty si proste pesimistické emo!" zhodnotil ju.
Vyhodila cigaretu von a s chuťou mu to vrátila.
"A ty si proste zmäkol, chalan. Potrebuješ k životu pravidelnú dávku emócií, však bábika?! Ako sa tak na teba pozerám, onedlho si dáš jeho meno vytetovať na zadok."
Automaticky sa dotkol miesta pod ramenom, kde mal vytetované Marcusove meno. Prikryl si ho dlaňou.
Zacítil sa trápne. Kedysi ten pocit ani len nepoznal.
Prisunula sa k nemu bližšie. Hľadela mu priamo do očí. Usmievala sa. Už zasa sa na ňom skvelo bavila a tým ho vrhala do čoraz väčšej nespokojnosti s vlastným stavom.
"Tebe vyhovuje chalan, ktorý...neznáša tvoj svet?"
Preháňala. To si uvedomoval. Ale predsa odpovedal úprimne a takto:
"Bol by som radšej, keby...keby sme sa spolu mohli zabávať. Vyraziť si spolu do klubu. Zbaliť sa a ísť na nejaký rockový festival. Robiť vylomeniny a robiť to spolu do vyčerpania, hocikde....trebárs, ako my dvaja," zrazu dodal a sám seba tým prekvapil.
Chápavo prikývla.
"Zatvoril ťa do klietky," povedala mu. "A nie je ani len zlatá."
Pozeral sa na ňu a mlčal.
A stále si dlaňou zakrýval jeho meno.
**********
Znova sa obrátila na chrbát a sledovala vianočné svetlá. Stačilo jedno prepnutie tlačidla a blikali a v rôznych intervaloch menili farby.
Skormútene si povzdychla.
"Nahovárala som rodičov, aby sme mali čierny vianočný stromček, presne podľa morbid-shick, ktorý teraz frčí v Paríži. Ale oni mi nedovolil obhádzať čiernymi lametami ani len vlastnú izbu. Diktatúra nevymiera. A nad hlavou mi práve bliká dúhová hrôza!"
V slúchadle sa rozhostilo natoľko náhle ticho, že si ho Paris na okamih oddialila od ucha a začudovane naň pozrela. Daisy však predsalen prehovorila.
"Začneš mi rozprávať báječný romantický príbeh a keď ma konečne zaujme, zvrtneš tému na morbídne sviatky!" vyčítala jej.
Zasa až tak romantický nie je - pomyslela si Paris, ale na okamih zaváhala - Alebo práve nikdy nekončiace útrapy robia veľkú láskou ešte väčšou láskou?!
"Irma si myslí...," neisto začala a rýchlo sa napájala na niť, ktorú pred chvíľou stratila, "...vlastne aj Marcus si to myslí...že...že už niekedy v tom čase medzi nimi príliš podstatne figurovala tá mrcha!"
"Mrcha?" spozornela Daisy. "Mám si predstaviť dievča?"
Svetlá nad ňou prestali hýriť rôznymi farbami a prešli do širokej škály variácií červenej. Diabolsky červenej.
"Owen ma naučil, že každý živočích, ktorý má penis, ho nakoniec použije tak, ako ho použiť má," preniesla.
"MRCHA!" skríkla Daisy.
Paris si podložila ruku pod hlavu a zahľadela sa do prázdna.
"Vážne by ma hrozne moc zaujímalo, kam až s ňou zašiel. ..."
**********
Pozoroval, keď na ňom obkročmo sedela, ako si s menšou mierou obtiažnosti vyzlieka tričko. Krčila sa pod nízkou strieškou stanu, na ktorú s cupotom dopadal mierny nočný dážď a zapĺňal vnútrajšok sviežou trávnatou vôňou, akoby ich chcel uchlácholiť a primäť pokračovať až do samého konca toho, čo započali. Zostroval jeho napäté zmysly.
Baterku už zhasli, ale jeho kovové oči, teraz už privyknuté na tmu, rozoznávali obrysy jej chudého tela, kĺzali po nich ako rozliata oceľ.
Obaja prudko dýchali, obaja už bojovali so značným vyhrotením vzájomného pôsobenia, ale Owena jeho vlastný stav zároveň dostával do pomykova.
Nedočkavo sa rukami dotkol jej bokov. Dlaňou sa mu zaprela o hruď, druhou ho šklbala za opasok.
Tvár jej celkom zakrývali husté vlasy, iba ofina sa jemne zdvíhala pod jej prerývaným dychom.
Z posledných zbytkov zostávajúceho rozumu uvažoval, keď ju celú nedočkavo stiahol na seba, či ho tak priťahuje jej chlapčenská chudosť. Ani len podprsenku nemusela nosiť. Alebo čím to je??? Čím?! Je za tým niečo viac?! Strádanie?! Odplata?! Odplata za strádanie?!
...Alebo iba pominutie zmyslov?
Hrýzla ho do hrdla. Vyvolávala v ňom horúce mravenčenie, ktoré mu prechádzalo od šije až ku krížom.
Odsotil jej ruku a sám si uvoľnil opasok.
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama