poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ 8.časť

13. března 2009 v 17:56 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
*********
A od toho dňa ubehli 3 týždne. Aj keď, ak by sa Owena niekto spýtal, ako dlho už s Marcusom chodí, asi by nevedel s určitosťou odpovedať.

S Marcusom chodil do školy a zo školy (vždy sa prispôsobil jeho počtu hodín) a pretože bol nespoločenský, trávil s ním poobedia u neho doma (kým sa neblížila hodina, kedy sa mal jeho otec vrátiť z práce), alebo u seba doma (kým boli jeho rodičia v práci) a mimo toho za ním Marcus ešte chodieval na kurty, pozorovať ho pri tréningoch. A večery mal voľné pre svoju partiu. Takže plynutie dní ani veľmi nevnímal. Nemal sa prečo zaoberať časom, pretože mu bolo príjemne. Dokonca nadmieru príjemne.
Veľmi svoj pocit neanalyzoval. Bral veci skrátka ako boli, Marcus mu ako každodenný prívesok absolútne vyhovoval, alebo, lepšie povedané, nijako neprekážal. Bol prítulný, zhovorčivý iba do istej miery, na Owenovi zbožňoval doslova všetko a keď mu Owen povedal, že ho má rád, neotravoval ho rozvíjaním danej informácie, typu: "A ako veľmi ma máš rád? Miluješ ma?"
Tak teda, opakujeme sa, jemu ani nedošlo, že sú to už 3 týždne. Lenže jeho priatelia (Marcusovi vyhovovalo, že ho s nimi nezoznámil) ich spoločne strávené dni pozorne počítali.
"Práve sme s Jeromom preberali, že sa už s chalankom ťaháš skoro mesiac," nadhodil Billy, keď jedného večera sedeli vo Foxe.
Billy s Jeromom priniesli od baru pitie a teraz si sadali do boxu medzi ostatných. S chlapcami pri stole sedela aj Irma, ktorej nikdy nevadila čisto mužská spoločnosť. Dnes bola za punk-lolitu. Na čiernom svetri mala pod krkom uviazanú veľkú bielu mašľu a jej čierna sukňa s volánmi bola výrazne asymetrická.
"Mesiac?!" takmer až šokovane vypľul Owen. "Vážne mi visí na krku už mesiac?!"
"Visí ti na krku?!" zádrapčivo sa ozvala Irma. "To je prvýkrát, čo ťa o ňom počujem rozprávať urážlivo. Nemusíš pred chalanmi predstierať, že nemáš jemnú, ružovú dušičku!"
Owen po nej pichľavo strelil oceľovo šedými očami.
"Pokiaľ viem, tak pred vami o ňom nerozprávam vôbec!"
"To má pravdu, Irma," - horlivo prikyvoval Noland. "Vôbec nám nerozpráva podrobnosti. A práve na tie som sa najviac tešil."
"Uvedomte si, že nám nemá o čom rozprávať!" posmešne podotkol Marti.
Owen sa na neho spýtavo obrátil. Ale rozhodol sa nezúriť. Pravidlá hry dodržiava, to im dokáže!
"Chceš tým povedať..."
"Presne to chce povedať!" skočil mu do reči Billy a stíchol, pretože Jerome mu zapaľovačom pripaľoval cigaretu.
"Asi sme mali stávku pevne časovo ohraničiť," pokračoval Marti, pričom na Owena vyzývavo hľadel. "Pretože ty evidentne nemáš poňatia, ako to nevinné mláďa prekotiť."
Nedokázal na Martiho búrlivo vybuchnúť, pretože jeho prirovnanie Marcusa k mláďaťu mu prišlo smiešne. Len sa usmial, premáhajúc smiech. V očiach mu charakteristicky zaiskrilo.
Pravdepodobne, keby vnímal, ako čas letí, snažil by sa viac. Toto bola totiž naozaj jediná zložitejšia stránka, ktorú Marcus prejavoval. Vyťahoval mu ruku z pod svojho trička a k jeho opasku sa ani nepriblížil. Nedalo sa čakať, že natoľko uzavretý a plachý chlapec, ktorého svojho času nadmieru znervózňoval iba pohľad, nieto ešte dotyk, sa zmení zo dňa na deň.
Jediný úlet mal, keď raz obkročmo sedel na Owenovi. Boli vtedy v Owenovej izbe. Sedeli tak v jeho kresle a dlho sa bozkávali. Owen mal pri tom ruky na Marcusových bokoch a zrazu sa pristihol, ako mu ich silno pritláča o svoj rozkrok. Fyzické strádanie už robilo svoje.
Marcus od neho oddelil pery a chvíľu na neho zarazene pozeral, lenže pocit vzrušenia bol na niekoľko sekúnd silnejší ako jeho ostýchavosť. Ruky mu ovinul okolo krku a čelo si položil na jeho rameno, pretože ho znervózňoval Owenov priamy pohľad. Tlmene mu vzdychal do ucha a pohyboval bokmi v rytme, aký mu zadávali jeho ruky. Keď sa však spamätal a uvedomil si, čo sa deje, náhle sa zaprel a síce sa k nemu pevnejšie primkol, ale Owen s ním viac už nepohol.
"A máte pravdu, je najvyšší čas zatiahnuť ho do postele!" vyhlásil, len čo sa vytrhol zo spomienky.
"Tak sa mi to páči!" vykríkol Billy. "Presne toto si ty! Nezabúdaj na svoje ciele!"
"Budúci týždeň mám voľný dom. Sorry, ale párty nebude."
"Pre tento krát ti to odpustíme," - žmurkol na neho Jerome.
"A stavte sa, že do rána je môj!" - Owen plný energie a sebavedomia podčiarkol svoje slová zdvihnutým ukazovákom.
"Zasa sa chceš staviť?!" otrávene podotkla Irma. "Nemáš už dosť stávok?"
"To teda mám, Irma...takže, ja ho jednoducho pozvem k sebe domov a môžete dať krky na to, že do rána sa mu dostanem do nohavíc a nebudeme sa ani zdržiavať oblápačkami, budem natoľko neodolateľný, že sa urobí, len čo sa na neho pozriem!"
"Nebuď nechutný!" zvýšila hlas Irma.
Ale oni kašľali na to, ako veľmi ju poburujú.
A nielen to ju trápilo. Začínala sa za Marcusa cítiť vinne. Mala mu to povedať! Mala konečne raz urobiť proste správnu vec! Ešte kým sa to dalo! Teraz už by jej zamilovaný Marcus sotva veril!
"Nejde o to, aby sa urobil z tvojho pohľadu!" zareagoval Jerome a všetci chalani pri stole sa rozosmiali. "Skrátka to do neho..."
Irma sa prudko postavila. Na stole sa zatriasli všetky poháre s pivom.
"Si prasa!" okríkla rozosmiateho Owena. "Nerob to, Owen! Ubližovať niekomu je riadne prízemná zábava!"
"Vychladni, Irma," bezstarostne jej odporučil. "Prečo ti na ňom záleží? Je to iba chlapček, s ktorým sa vyspím a bodka. Čo bude potom, to už nie je moja ani tvoja starosť. Nejde o nijakú tragédiu."
"Pre neho pôjde o tragédiu, Owen!" naliehavo mu vysvetľovala. "Ty berieš všetko zo svojho pohľadu, lenže každý nie je ako ty! On prežíva pocity intenzívnejšie, zničíš ho! Zničíš mu život!"
"Nie, Irma!" - stále sa usmieval, ale oči mu náhle nepríjemne schladli. "Ty berieš veci zo SVOJHO pohľadu. Ty preromantizovaná, premašličkovaná lolitka! Toto je ŽIVOT! Smola! Ja sa nehrám na rozbitnú porcelánovú bábiku!"
Mlčala. A popritom na neho chvíľu dotknuto hľadela. Chlapci skláňali hlavy, aby pred ňou zo sympatií k nej skryli pobavenie.
"Opäť si si moje slová vysvetlil po svojom!" prehovorila.
Pretlačila sa cez nich z boxu.
Naposledy sa k nemu obrátila.
"Obávam sa, že keď prídeš k rozumu, bude už neskoro. Bohužiaľ, pre Marcusa. A potom uvidíš, že cudzia bolesť môže bolieť viac ako tvoja vlastná!"
Owen si pohrdlivo odfrkol.
Irma sa zvrtla na vysokánskej podrážke a pohojdávajúc širokou punkou sukienkou, odchádzala.
*********
"A malý súhlasil, že zostane na noc v jeho dome?!" - rozčúlila sa Paris.
"Jasan! Dokonca sa po priamom návrhu nechal zlomiť behom piatich minút!" - sklamal ju Herbie a ovlhčil si pery nápojom. "Vedel, ako sa tá noc môže skončiť, ale nemal sa prečo rozhodovať. Uvedomoval si, že je na dnešnú dobu v tejto veci až príliš komplikovaný a robí priveľké okolky.
Owen bol prvý koho miloval a cítil sa pri ňom v bezpečí. A síce stále nechápal, ako môže Owen milovať jeho, no tak či tak mu to zožral!"
"Toto nemôže dopadnúť dobre," takmer až zakvílila a vzhliadla k stropu, akoby sa čo chvíľa chystala vzývať bohov s výkrikom: AKO STE TO MOHLI DOPUSTIŤ?!
Ale namiesto toho dala opäť priestor Herbiemu.
**********
Marcus sa v rozostlanej posteli prevalil na brucho. Na ucho si pritískal mobil. Telefonovali spolu dlho. Voľnou rukou si pod bradu zhrnul vankúš a so zaľúbeným úsmevom sa spýtal: "Ako je možné, že máš rád práve mňa?"
Z druhej strany neboli cítiť žiadne dlhšie uvažovanie.
"Si sladký, zlatko. Zbožňujem tvoj nesmelý úsmev, krásnu tvár a tvoje hlboké oči. Si príjemný, nič zbytočne nepreháňaš. Si môj anjelik. Ale už je jedna ráno, malí anjeličkovia by mali spať. Prebúdzajú sa diabli."
Marcus sa zachichotal.
"Ty môj diablik. Dobrú noc."
"Posielam ti bozk kamkoľvek chceš."
Owen zrušil hovor. Natiahol sa cez okraj postele a hodil mobil na školskú tašku ležiacu na podlahe.
Vypol lávovú lampu na nočnom stolíku. Obrátil sa na bok a vsunul si ruky pod líce.
"Hej...," zašepkal do tmy, "Hej...si."
Otvorené oči nehybne upieral do temnoty.
Z nejakého dôvodu mu unavené viečka nechceli klesnúť a nedokázal sa tak uvoľniť, aby hneď zaspal.
*********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama