poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ 4.čas

13. března 2009 v 17:47 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
*********
Marcus o Owenovi nevedel nič. Vnímal ho veľmi okrajovo. Vlastne o ňom vedel iba to, čo náhodou začul.
Ako napríklad, keď stál v rade na obed a jeden chalan, čo má na starosti školský rozhlas, ten modrovlasý, vravel nejakému dlhovlasému vedľa seba:
"...no a Owen teda rozkopol dvere na triede a začal vydeseným prvákom hneď v prvý deň naveliko ukazovať fuckera. Úplná prča! Určite všetci ľutovali, že sem zložili skúšky!"


Alebo keď tá gotická lolita sediaca v triede za ním cez prestávku telefonovala z mobilu.
"Pôjdeme večer s Owenom do Mystery na koncík. Dúfam, že sa nám Jerome neožerie. Owenovi sa už nechce vliecť ho na chrbte domov. Aj keď minule ho nechal hubou v kaluži, pred domom..."
A to bolo všetko. Útržky, ktoré neriešil. Všetci ľudia okolo neho boli poskladaní z takýchto omylom vypočutých útržkov.
Druhého dňa od chvíle, čo ho Owen prepadol s otázkou, či s ním nepôjde von, však stál pri svojej otvorenej skrinke na školskej chodbe, tváril sa, že si vyťahuje učebnice a celkom výnimočne, cielene počúval rozhovor, ktorý sa odohrával hneď za dvierkami skrinky.
"Owen?" - spýtalo sa dievča a práve vtedy Marcus zbystril pozornosť.
"Áno, je...sexi! Diablik jeden!" povedala druhá.
"Ale on je príšerný výrastok. Zo školy ho nevykopli iba preto, že pre nás získava ocenenia pri športových akciách. Za tenis. A potom ešte taký detail - je beznádejne na chalanov!"
"Hm, škoda! Ale ako môže byť niekto tak maskulínny geyom?!"
Takže naozaj je? - podivil sa Marcus.
Počul, ako sa dievčenské hlasy vzďaľujú. Teraz preberali Owenove tetovania.
Nevedel, čo je. Marcus. Nevedel o sebe, čo vlastne je. Vo svojej samote sa mu vlastne ani neoplatilo rozoberať to.
Ale včera, Owen, ho nakoniec primäl k tomu, aby v noci zauvažoval nad svojou identitou. A bol prekvapený...nie! Zhrozený! Že si nedokázal vybrať, ktoré pohlavie ho vlastne fyzicky priťahuje viac!
Vyťahoval učebnice, ktoré nebrával domov a nenáhlivo si ich skladal na seba.
Trochu zmätene a nadmieru zahanbene si priznal, že by asi nevedel, čo s dievčaťom. A ani nemal šancu nejakú získať. A aj keby... Dievčaťu sa nemohol vrhnúť okolo krku a povedať jej - "Prosím ťa, daj na mňa pozor! Ochráň ma pred celým svetom!"
Lenže práve takto sa v mysli videl. Získať prístav bezpečia pre neho bolo synonymum lásky.
Zrazu mal intenzívny pocit, že bude blízko.
Podvedome totiž zachytil jeho smiech.
Veľmi opatrne pohol hlavou a jedným okom, s učebnicami pritisnutými na hrudi, vykukol z poza dvierok.
A skutočne. Owen postával na konci dlhého radu pri svojej skrinke a smial sa obklopený svojou partiou.
Jeho od včera sa prebúdzajúca fantázia zapracovala a pripustil si, že by bolo príjemné...nie, NIE! Vlastne - úplne až neuveriteľné, keby niekto ako on, vysoký silný blondiak s jeho tvárou (imaginárna váha s miskami plnými tmeliacich sa drobných chlapcov a drobných dievčat sa teraz výrazne prikláňala na stranu rovnakého pohlavia), mal záujem o neho, povedal by mu, že je super ("mám ťa rád", "milujem ťa" - zatiaľ príliš odvážne slová, v ktoré Marcus pre istotu v súvislosti so sebou neveril), dotkol sa ho inak ako...teda, iba sa ho dotkol! Jeho sa predsa nikto nedotýkal. Jeho vlastný otec mu ani len nepoložil ruku na rameno.
Pod náporom vlastných neobvyklých myšlienok sa rýchlo schoval späť za dvierka.
Hlúposť! Jeho prestal mať rád aj otec!
Je v ňom niečo, čo nestojí za to, aby niekto ako on...
"Pch!...," odfrkol si do skrinky.
Niekto AKO ON?! - čo sú to za myšlienky?! Kedy si ho začal stavať na piedestál?!
Owen bol predsa ten, čo si z neho uťahoval. Je rebel, myslí si, že svet je gombička, že všetko, čo existuje, existuje iba pre jeho potešenie. Niečo v tom je!...Chce sa mu zasa vysmiať! Presne tak! Ide predsa o neho, o Marcusa, takže nič viac, nič dobré, v tom byť nemôže!
Ale ešte raz sa na neho z nejakého dôvodu musel pozrieť.
Pomaličky znova nenápadne vykukol iba jedným okom.
Owen tam stál a zatiaľ čo ostatní živo diskutovali, on pozeral smerom k nemu, akoby predpokladal, že sa vykloní.
Keď zachytil polovicu Marcusovej tváre s jedným zvedavým okom, dal si záležať, aby sa na neho milo a ľúbezne usmial.
Marcus sa s trhnutím opäť schoval.
Owen odvrátil tvár, aby nebolo vidno, že mu je do smiechu.
Marcus si v duchu strašne vynadal. Zmocnila sa ho obava, že nebude schopný prejsť okolo. Lenže on musel prejsť okolo, keď sa chcel dostať do svojej triedy!
Na jeho tichý život išlo o priveľa pozornosti naraz!
O chvíľu malo zvoniť, takže nemal na výber. Sklonil hlavu, zabuchol skrinku a s knihami na hrudi rýchlo vykročil vpred.
"Ahoj," - začul jeho zvučný hlas.
Odvážil sa jemne nadvihnúť hlavu a videl, že "ahoj" smerovalo k nemu. Owen na neho hľadel a usmieval sa, vytáčajúc za ním tvár.
"Ahoj," sotva počuteľne odzdravil Marcus, sklonil hlavu a bez zastavenia mieril k dverám svojej triedy.
Owen vrátil pozornosť partii.
Zbadal, že už nediskutujú. Boli ticho a pozorovali ho so širokými, veľavravnými úsmevmi.
"Už sa aj zdravíte?" nadhodil Billy a rýchlo zažmurkal očami. "Pokrok".
*********
Irma ho hypnotizovala očami. Počas celej literatúry mu uprene sledovala chrbát. Teraz zazvonilo na prestávku a študenti sa rozpŕchli na všetky strany, iba on (ako obvykle) zostal sedieť na mieste. A tiež ona (celkom neobvykle) zostala na stoličke, na ktorú jej v dnešný zatiahnutý deň dopadala ružová sukňa s niekoľkými podšívkami. Sladké šaty mala posiate drobnými jahodami.
Keď sa otočí, poviem mu to! - hovorila si v duchu stále dookola, pričom oči už od námahy žmúrila - Keď môj pohľad nezacíti, nechám to tak!
Marcus sa začal na stoličke pred ňou nepokojne hniezdiť. Nervózne si dlaňou prešiel po tvári.
Isteže jej pohľad cítil. Doslova mu chodil hore dole po chrbte. Cely deň ho jej prenikavo modré oči vyvádzali z miery. Už ráno, keď v šatách posiatych krajkami vošla do triedy, pričom pri tele elegantne držala snehobiely dáždnik s dlhou špičkou previazanou ružovou mašľou, prvé čo spravila bolo, že sa na neho uprene zadívala, až celý očervenel a nespúšťala z neho pohľad ani keď pomaly, ako nejaká gotická famme fatale, prechádzala okolo.
Zhlboka, ale kvôli nepokoju trocha trhane, sa nadýchol vlhkého vzduchu, ktorý do triedy prúdil otvorenými oknami. Z chodby začul Jeroma, ako niečo melie do mikrofónu, ale nedokázal jeho slová vnímať. Irma ho privádzala do zúfalstva. Zatiaľ sa na ňu ani raz neotočil a ani to nemienil spraviť. Na hlave mala predsa jahodovo-krajkový čepiec. Naháňala mu hrôzu.
Už to ďalej nedokázal vydržať.
Rozhodol sa, že pôjde aspoň na záchod, kde ju zaiste nestretne.
Vstal a práve v tej chvíli zhrozene pobadal, ako do jeho triedy vchádza Owen. Preboha, to je ale deň! Dážď, lolita a potetovaný týpek!
"Čafko, Owen!" vykríkla Irma a zdvihla ruku.
Vtedy sa Marcus strhol a prvýkrát, hoci iba na sekundu, po nej šľahol rozšírenými očami.
"Prišiel si za mnou?"
"Ani náhodou," - zaškľabil sa Owen. "Prišiel som za svojím Marcusom."
Marcus sa teraz vyľakane zvrtol na neho.
Za SVOJÍM Marcusom?!
Owen sa k nemu so samozrejmosťou blížil a usmieval sa od ucha k uchu.
"Ahoj. Ako sa máš? Vyzeráš dobre. Pôjdeme spolu na obed? To je ale počasie, že? Pod psa!"
Rýchlou chôdzou, s pocitmi hraničiacimi s panikou, sa pustil okolo neho, pričom mu neodpovedal ani na jednu z otázok.
"Mohli by sme spolu," - Owen sa k nemu natiahol, "...ísť domov. Máš dáždnik? Určite ešte spŕchne. Vieš ako bude vyzerať moja ofina?"
Marcus sa jeho ruke uhol a rýchlo vychádzal z triedy, hoci by dal krk za to, že ho nasleduje.
"O čo ti ide?! O čo ti ide?! O čo ti ide?!" šepotom si opakoval popod nos, čo Owen kráčajúci za ním po chodbe nemohol počuť.
"A nasledujúcu pieseň venuje Owen Marcusovi," - rozľahol sa po škole Jeromov hlas. "Owen je ten chalan, čo minulý rok vysadil dvere v 3tej B a nikto ich nevedel nájsť. Marcusa ale nepoznáte, je to úplný intoš."
A chodbou sa ako najsladší med natiahla: "YOU AAARE SO-O BEA-TIFUL...TO MEEE...."
Marcus sa takmer potkol. Zdvihol hlavu k stropu, odkiaľ sa potupná skladba ozývala.
Owen teraz ticho zanadával. Jerome si snáď myslí, že mu bohvieako pomáha...eh...nie! Ide o Jeroma! Zabáva sa, ako mu to teraz poondil!
"Dúfam, že je ti jasné, že ja som to nezariadil!" vykríkol za ním s ukazovákom namiereným k stropu.
Marcus sa za chôdze pootočil.
"Prosím ťa...ja....nechcem! Čokoľvek odo mňa ty chceš...ja to nechcem! Skrátka ma nechaj tak!"
Zopár študentov sa teraz usmievalo. Už teda vedeli, kto je Marcus.
"Marcus!" - Owenovi bolo jedno, že na nich civia.
Koniec koncov, čím viac sa bude cítiť odhalený a zahnaný do kúta, tým skôr sa poddá a nechá sa zobať pod jeho ochranné krídlo.
"Prečo jednoducho nedokážeš uveriť môjmu záujmu?"
Marcus vbehol na chlapčenské záchody.
Owen teda zastal. Znova prišiel až po hranicu, za ktorú zatiaľ nemohol ísť.
"Čo chceš, aby som ti priniesol ruže?!" ticho si povedal.
Zacítil miernu mrzutosť, ale nepoddával sa jej.
Marcus bol sto ráz tvrdší oriešok, ako sa mu na začiatku zdalo.
Došlo mu, že ak má uspieť (a pre neho neexistuje možnosť, že by neuspel! Teraz už vôbec. Keď videl ako sa chlapec bráni a ako si ho chalani doberajú, že s ním ešte nič nemal, začínala sa z celej situácie tvoriť vyslovene býčia záležitosť! Išlo o jeho hrdosť! ) bude musieť v celej veci zapracovať oveľa viac. Presnejšie, bude na tom už konečne musieť SKUTOĆNE zapracovať!
Potrebuje ho spoznať.
Obrátil sa a zamyslený kráčal po chodbe späť.
Marcus potrebuje, aby ho Owen spoznal. Potrebuje mu o sebe niečo povedať. Potrebuje cítiť jeho záujem. Ale úplne inak ako doteraz.
*********
 


Komentáře

1 Ayamee Ayamee | 31. března 2011 v 22:57 | Reagovat

Keď sme boli na AS, Tia mi spomínala Máj pekný deň, pretože v ňom vraj máš lolitku Irmu. Túto tvoju poviedku som nečítala, lebo vtedy som ťa ešte vôbec nečítala, blogovo nepoznala, keď bola táto poviedka nová, na blogu aktuálna. A keď som začala čítať tvoj blog, zo starších tvojich poviedok som si prečítala iné, kratšie :D (a stále nie všetky, ale raz si ťa určite prečítam celú :D). Ale teraz to sakra ľutujem, že som nezačala čítať i MPD! Je to skvelé, úplne ich žeriem - myslím Marcusa a Owena! Fascinuje ma, ako pekne sa k Marcusovi Owen správa, to nie je možné, aby tomu Marcus odolal! :D A pri tom ide vlastne o stávku, nemyslí to vážne, čiže to pekné správanie je aj pekne hnusné, predovšetkým pekne hnusné! Páči sa mi ten rozpor! Je to fascinujúce! Akože, nie je to práve najoriginálnejšia zápletka, že idol školy balí škaredé káčatko kvôli stávke a nakoniec sa naoazaj zamiluje, je to čistá Amerika (tým myslím, určite som videla teenage americký film s na vlas rovnakou pointou). Teda až na to, že tu je to boy+boy, čo je zasa pomerne DOSŤ netradičné :D. Ale základ zápletky je klasický. No je to tak úžasne spracovaný, že som vo vytŕžení, ktoré ani nedokážem zachytiť slovami! :D

Čiže za prvé, je to typicky polly-ovsky kvalitné. Za druhé, je to slash (alebo preslash, uvidíme, koľko toho "uvidíme" :D)! A za tretie, Irma je lolita! Živá lolita! Čiže by toto dielko mohlo byť dokonalejšie už asi len vtedy, keby sa tam objavili dvojčatá alebo čo :D Idem friško čítať, nech stihnem aspoň prvé dve série dnes, i tak zajtra nemusím vstávať do školy, čiže môžem kvapku ponocovať :-)

2 Polly Polly | Web | 1. dubna 2011 v 20:55 | Reagovat

[1]: ty ma veru vies potesit.... a vies, ze Marcus a Owen mali byt povodne chalan a baba??? a na to mi kamos hovori "Urob z nich chalanov, aspon trochu to bude originalne" a ja ze "neee, preboha"...ale zacalo mi to vrtat hlavou a nakoniec som si na nich vytvorila moje najoblubenejsie postavy, ktore mi absolutne prirastli k srdcu (marcus hlavne), tak velmi, ze som "zvedava", co s nimi bude este niekolko rokov.. :)))))))
dakujem!!!!!
a vies co??? do 5tky (ak bude) sa pokusim dat dvojcata!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama