poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ 2. časť

13. března 2009 v 17:38 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
Owen...naopak.
Owenove dni boli príjemné, hlučné a tak trochu, dobre, priznajme to, zákerné. On a tí štyria, ktorí patrili do jeho partie, plus Irma, ktorá sa občas objavila s kamarátkami, čo pri nej zanikali priemernosťou, sa dosť často smiali. A hoci on a Billy boli v maturitnom ročníku, nič im nevedelo skaziť bezstarostnosť.
Neboli partia, ktorú by sa ktosi opovažoval akokoľvek dráždiť. Predovšetkým jeho nie. Bol vodcovský typ. Ako Billy, ktorý bol pokojnejší, ale tiež dostatočne autoritatívny na to, aby si občas potrebovali dokazovať, koho slovo viac zaváži.

Toho dňa nezačal ani Owenov príbeh. Ale kde je vlastne začiatok? V zákernej dohode? V prvom pohľade? V prvom uvedomení si, že ten druhý existuje? Nie všetko sa dá presne určiť, ale z nejakého bodu skrátka treba začať aj pri Owenovi.
Owen sa lenivo pretočil na brucho na kope žineniek naskladaných na seba.
Ich smiech sa ozýval v najzadnejšom kúte telocvične. Vo výklenku, kde sa strop šikmo zvažoval a všade naokolo bolo telocvičné náradie ako futbalky, medicinbaly a rebriny a tiež nepotrebné lavice.
Jeho husto potetovaná svalnatá ruka, obrazec cez obrazec, sa hompáľala z hory žineniek. Keby si sadol, buchol by si hlavu o kamenný strop. Držal za rúčku svoju tenisovú raketu a hojdal s ňou nad hlavou dlhovlasého Billyho, ktorý sedel na dlážke v tureckom sede a pripaľoval si cigaretu.
"Ak mi chceš mávaním zahasiť zápalku, asi by si si mal uvedomiť, ako veľmi je výplet v rakete deravý," skonštatoval Billy s horiacou cigaretou v kútiku úst.
"Máš pravdu, do riti! Mám diery v rakete! Asi ju pôjdem reklamovať!" vyhlásil Owen.
Tmavým kútom prázdnej telocvične sa rozniesol chlapčenský smiech.
Marti sa začal škriabať k nemu na žinenky. Modrovlasý Jerome sa prevalil cez telocvičnú kozu a slastne chrochtal.
"Och, ako je tu dobre! Prečo je tá koza iba jedna?!"
Chlapci zasa, ako nespočetne krát predtým, vybuchli smiechom.
Owen sa teraz po Billym raketou tak zaháňal, že ten sa radšej po štyroch pustil k Jeromovi.
Owen mával trojky zo správania, prepadával z matematiky a bohužiaľ, bol natoľko kreatívny, že sa neuspokojoval iba s blicovaním. Sprosto vyhukoval po profesoroch, vyhadzoval z okien školské stoličky a celkovo si zo školy, aj zo života robil holubník.
Jeho naivní rodičia sa domnievali, že tenis mu vybije prebytočnú energiu. Ku podivu, keď zistil, že má naň talent, začal ho baviť. Ale tréningy mu iba zvyšovali hormóny šťastia, ktoré ho nabudili ešte viac.
Sledoval svet s úsmevom zúženými sivými očami (aké mala Paris, ktorá sa už teraz rozhodla, že Herbie jej bude musieť vyrozprávať všetko, nech ide o akokoľvek netypickú story) z pod vystrihaných blond vlasov. Iba postupne zostrihaná ofina mu zakrývala polovicu drzej tváre až po bradu.
Marti sa k nemu vyškriabal a Owen ho jediným štuchnutím zhodil späť dole.
"Moje teritórium!" - pohodil svetlovlasou hlavou.
Marti, sediaci na zemi s vystretými nohami, k nemu vzhliadol.
"Vážne? Aj si si ho ocikal?"
Vtedy sa kdesi ozvalo vzdialené zvonenie. Hluk doliehajúci z vnútra školy sa znásobil. Owen v mysli videl, ako sa prúd mladých ľudí zrýchlil a začali sa nekoordinovane križovať, aby postíhali hodiny. Ako mravce v mravenisku.
Do výklenku zrazu nakukol nižší chlapec s dlhšími bledohnedými vlasmi.
"Však nepôjdeme na biológiu s Craftom?" - urobil na nich psie oči.
Visiaci Jerome zdvihol modrú hlavu.
"Náš maličký sa bojí, že ho profesor Craft zasa štipne do riťuľky?" teatrálne zjemnil hlas.
Owen sa vyzdvihol na lakťoch. Jeho sivé oči boli buď chladné ako oceľ, alebo šibalsky rozžiarené. Nikdy nič medzitým.
Ruku s raketou natiahol a vzduchom zaznelo mrazivé "šuch".
"Poď sem. Noland. Niečo vyskúšame. Pichnem ti rúčku rakety do zadku. Nakoniec sa ti to zapáči a biológia bude tvoj obľúbený predmet."
Chlapci sa dusili smiechom.
Väčšine študentov však zvláštne správanie profesora Crafta neprišlo náramne smiešne. Nesmial sa ani Noland, ktorý mal tú smolu, že patril medzi hŕstku chalanov, ktorí boli rovnako nízki a tenkí a peknučký ako on, a preto občas zacítil, prinajmenšom, uprený a značne znervózňujúco chlipný pohľad profesora, alebo trebárs aj jeho ruku.
"Ty vieš o čom hovoríš, čo?!" zlostne vybuchol a mal čo robiť, aby sa za Owenom zúrivo nedriapal na žinenkový trón. "Neviem kto z nás je tu buzi-buzi!"
Owen iba, híkajúc hlúpym smiechom, zliezol na dlážku.
Možnože naozaj išlo o niečo nanajvýš rozpoltené, že tento vysoký, pevný a potetovaný chlapec v rozdraných rifliach držiacich vybíjaným opaskom s reťazou na boku, vlastne bol na chlapcov, ale nedá sa spoliehať na to, že všetci gayovia budú mať zženštilé biele tváričky, útlučké telo a lesknúce sa hlboké modré oči.
Že teda budú vyzerať ako Marcus.
Keď mal pätnásť, snažil sa to zakrývať frajerkami. Lenže pričasto s ním dobrovoľne končili v posteli, čo sa mu veľmi nepozdávalo. Čo už. Bol silný a vypracovaný. A zlý. Dievčatá ho chceli.
Keď mal šestnásť - sedemnásť, snažil sa to už len ako tak zakrývať tým, že chlapcov striedal s dievčatami, čo vyzeralo ako veľké búrenie sa proti pravidlám.
Možno mu to naozaj zožrali. A možno si stále všetci myslia, že sa iba búri, aj keď teraz vždy ak niekoho klofne, je to iba chlapec. A asi mu to žerú aj chalani z jeho partie. Myslia si, že si skrátka iba robí čo sa mu zachce. Alebo o tom presviedčajú aj sami seba, aby si ho mohli naďalej ponechať medzi sebou. Ako to napríklad robil predovšetkým Billy, ktorému v prapodstate STRAŠNE prekážalo, čím vlastne Owen je.
Ležérne šúchavou chôdzou zamieril k Nolandovi a päsťou naštvanému priateľovi udrel do ramena.
"No tak poberme sa na úchylnú biológiu. Chcem vidieť srdiečka v profákových očiach."
Noland k nemu chvatne skočil so zámerom zovrieť mu hrdlo, na čo sa Owen so smiechom rozbehol cez telocvičňu, pričom vytočený Noland sa okamžite pustil za ním. Ostatní dvaja sa tiež pozbierali a hlučne sa rozbehli za nimi. Iba Billy vstal, prstami odpinkol ohorok, pristúpil ho priamo na dlážke striebornou teniskou a pobral sa cez miestnosť nenáhlivou chôdzou.
Owen oboma rukami rozrazil dvojité dvere telocvične a hulákajúci chlapci vybehli medzi študentov na chodbu.
Marcus sa na zvuk, kedy rozrazené dvere udreli do steny, strhol. Iba okrajovo zachytil, ako nejakí chalani bujaro vybehli z telocvične, ale priamo sa na nich neodvažoval pozrieť. Ruky ďalej držal pevne skrížené na hrudi a so sklonenou hlavou náhlivo prechádzal okolo.
Nikdy na ľudí nehľadel viac ako bolo potrebné. Rozrušovali ho, každý jeden, kto sa vedel zasmiať tak nahlas a sebavedome, že svojou prítomnosťou zaplnil celú miestnosť.
Owen sa v poskoku obrátil a zacúval.
Otočil raketu rúčkou k Nolandovi.
"Zlato, kde si?! Môžem si ťa rovno napichnúť, pupuš!"
Noland spravil výpad proti nemu.
Owen sa obrátil a vyrazil po chodbe dopredu. Z jeho výšky (183 cm) bolo takmer nemožné všimnúť si zhrbeného Marcusa (157 cm). Chlapci sa prudko zrazili. Owenovi prešla krátka a nevýrazná bolesť bokom, Marcusovi zasiahla oveľa väčšia bolesť bok aj s celou rukou až po rameno.
Zrážka ich prinútila obrátiť sa k sebe tvárami.
Marcus k nemu ohúrene vzhliadol. Owen po ňom strelil mierne zmäteným pohľadom.
"Čo ty tu...," vydýchol.
Zrazu cítil, ako mu Noland ťahá raketu za rúčku. Owen prestrčil prsty cez výplet a zatlačil ňou proti nemu. Noland nadskočil.
"Au...moje brucho! Nechcel si mi napichnúť niečo iné?! Tuším by to aj bolo príjemnejšie!"
Owen sa chechtal a chlapci sa ťahali o raketu.
Marcus urýchlene pokračoval v ceste do triedy.
A to bolo všetko! Owen patril k typu ľudí, na ktorých sa Marcus snažil hneď po stretnutí zabudnúť a Owen ho pustil z hlavy celkom prirodzene, ako obyčajného malého chalana, s ktorým sa zrazil. A ani len netušil, že to nebolo prvýkrát, čo Marcusa zvalcoval, pretože sa často preháňal chodbami ako vetroplach, zatiaľ čo Marcus si pri chôdzi sledoval tenisky, takže nemal šancu včas sa mu uhnúť.
Nie. O žiadne osudové stretnutie rozhodne nešlo.
**********
"Kde som to skončil?"
Herbie si dal pauzu, aby sa cez slamku napil kokteilu s deci malibu a akosi stratil niť.
Paris sa vytrhla zo zadumania.
"Ešte si vlastne ani nezačal," upozornila ho a zrazu si pred jeho očami do seba zakliesnila ukazováky oboch rúk a so spýtavým výrazom ich názorne zaťahala, aby mu naznačila, že si naozaj nie je istá, či je možné tých dvoch dať nejako dokopy.
"Aha...no áno...kašlú jeden na druhého. Tak teda prejdime k veci..."
**********
Takže kedy si teda jeden druhého všimli viac?
Ale zasa, nie že by išlo o vrcholne emotívny zážitok! Marcus sa dokonca chcel prepadnúť od hanby!
Bol to jeden z prekvapivo teplých dní, ktoré postupne nastávali, kedy sa teplota vyšplhala na 24 stupňov.
"Pozri, pozri, pozri sa...Mám ponožky s tekvicami a tričko s tekvicou, som úplne že zladený," - Owen si povyhrnul rozstrapkanú nohavicu a keď rozprával, padal mu na rifle popol z cigarety, ktorú mal v ústach.
Nohy mu viseli meter nad zemou. Sedel práve v priehlbine, kde sa začínal rozvetvovať kmeň broskyne. Stála pri školskej bráne.
"Gratulujem, stal si sa tekvicou," znudene okomentoval jeho halloweenské tekvičky Billy, ktorý na cigaretke postával na krok ďalej s Martim.
Jerome sa zabudol v školskom rozhlase, ktorý mal pod palcom. Noland pobehoval okolo stromu a zbieral do ruksaku napadané a prácne otrasené broskyne.
Slnko príjemne, ale nie prehnane, hrialo. Broskyne z diaľky vyzerali ako oranžové lopty, boli zrelo oranžovo-žlté, veľké a šťavnato oblé. Teraz, poobede, sa na školskom dvore zastavilo niekoľko skupiniek študentov, ktorých náhle dobré počasie zbavilo uponáhľanosti.
Marcusa sa to netýkalo.
Nemal priateľov a v škole tak zaryto mlčal, že aj tých, ktorých pôvodne dostal jeho smutný pohľad a ľútostivo útla postava, sa vzdali. Až na jednu osobu, ale o tej neskôr. Marcusa desila, pretože svietila ako neón a čakal za jej pozornosťou nejaký úskok.
Marcus bez váhania mieril ku školskej bráne. Nemal iné plány na deň, ako ísť domov, urobiť si úlohy a ísť spať. Alebo ležať a hľadieť do stropu, premýšľajúc, či ak prežije tento život, bude jeho budúci aspoň o niečo lepší.
Nedával si v škole dole svoje priveľké mikiny, pretože vo všetkom, v dave aj v tichom dome, sa rád a cielene strácal, využívajúc svoju prirodzenú drobnosť a nenápadnosť.
Lenže tento krát nedokázal vydržať teplo. Za chôdze sa mikiny zbavil a tlačil ju k učebniciam do ruksaku.
Marti, hokejbalista, neodolal a odkopol jednu broskyňu Nolandovi rovno z pod ruky.
Lákavo sa odkotúľala pred Marcusa. Nerozmýšľal nad tým. Koniec koncov, nebolo nad čím premýšľať. Zrazu očami vždy sklopenými k zemi zachytil, ako sa mu po ostro zelenej tráve do zorného uhla dokotúľala prezretá mäkká broskyňa.
Pousmial sa. Zastal a zohol sa po ňu.
Chlapci mali všetci otočené hlavy k nemu. Keď totiž prestali sledovať dráhu broskyne, zbadali zohnutú nízku postavu v úzkom bielom tričku. Owen bleskurýchlo zoskočil do trávy a rozbehol sa k nemu.
"Kočenka sa nám chytila na ovocie!" skríkol vysokým pobaveným hlasom.
S chuťou ho pleskol po jeho malom zadku.
Marcus sa vystrel, akoby ho skôr kopol a so zhrozeným výrazom sa k nemu obrátil.
Nastala chvíľa mĺkva.
Na piatich tvárach klesli sánky. Nolandovi ruksak vypadol z rúk a rozkotúľali sa z neho všetky broskyne.
Oči, sivé ako rozbúrené mračná, sa udivene rozšírili a vymenili si pohľad s hlbokými modrými, ktoré boli plné nemých výčitiek.
Po sekundách, ktoré Marcus rátal na minúty, sa chlapci spamätali a všetci do jedného sa divoko rozosmiali.
"Neverííím!" zatiahol Billy. "Ty už ani nerozoznáš chalana od sliepky?!"
"Ale keď on má takú peknú, dievčenskú, dobre tvarovanú riťku!" - dusil sa smiechom rozjarený Owen.
Marcusa nakoniec predsalen niečo schladilo. Presnejšie, mráz, ktorý mu behal po chrbte podľa zákernej melódie chlapčenského smiechu.
Začal cúvať. Vyzeral zmätene a ešte menšie ako obvykle.
Lenže zrazu na tvári zacítil pevný stisk, ako mu Owen bezočivo stlačil líca, zatiaľ čo ostatní, na Marcusove zdesenie, pribiehali k nim.
"Len si ho prezrite! No nevyzerá ako dievčatko?"
Marcus mu zovrel zápästie a zapieral sa, aby mu ho odtlačil.
Owen sa v duchu začudoval, aký je slabý.
Panebože, aký slabučký! Aj Irma by mu dokázala odtlačiť jednu ruku.
Noland mu zozadu rozstrapatil čierne vlasy, ale Marcus neodtrhol oči od Owena. Owen sprvu nerozumel.
"Keby sme ho natiahli do šiat, vôbec by si nespozoroval, že niečo nie je..ehm..ako má byť," podotkol Noland.
Owen mu ďalej držal tvár.
"Chalan, baba! Veď on nevidí rozdiel ani teraz!" pripomenul mu Billy.
A vtedy to pochopil. Chlapec bázňou nedokázal vydať hlásku, ale očami ho úpenlivo prosil, aby ho, preboha, pustil!
"Rozhodne nie je možné, aby nebol teplý," - zasmial sa Marti. "Vlastne...on MUSÍ byť teplý! Taká bábika by ako heterák pohorela na celej čiare!"
Marcus sa náhle prudko červenal a vtedy Owen stisk povolil, pretože ho už nebavil. Marcus zacúval a vrazil do Nolanda. Posotil ho k Owenovi, ale vydesený chlapec sa zvrtol a pustil sa do behu.
Chlapcom nestál za to, aby sa v to lenivé poobedie pustili za ním. Zostali stáť a so smiechom jeho paniku pozorovali.
"A môžem broskyne zbierať odznova," po chvíle mrzuto oznámil Noland a zberal sa k svojmu ruksaku.
Ostatní, príjemne rozveselení, ho nasledovali.
Iba Owen ešte chvíľu postál na mieste a sledoval bránu, ktorou mladučký študent pred okamihom vybehol.
Dôvod bol celkom všedný, všedný na neho. Chlapec bol rozkošný a ak by získal príležitosť (teraz totižto NEŚLO o príležitosť, keďže chlapcovi sa z neho triasli kolená), asi by vynaložil energiu, aby ho dostal na lopatky...poprípade na brucho.
Marcus spomalil beh až keď už nevládal s dychom, čo bolo vlastne dosť skoro.
Zadýchane prešiel do pokrivkávajúcej chôdze. Do boku mu bodala ostrá bolesť.
Stále cítil ako mu horí tvár. Vedel, že pocit hanby dnes zo seba tak ľahko nestrasie.
V hlave sa mu postupne vynárala a opäť a opäť znela rovnaká veta - ROZHODNE NIE JE MOŽNÉ, ABY NEBOL TEPLÝ!
Slová, nad ktorými, či chcel alebo nechcel, musel zauvažovať.
*********

"...že by pri tom vyzeral chutne. Podľa mňa je nevinný ako batoľa. Musí to byť zábavné učiť niekoho sex. Mohol by som ho naučiť samé zvrátenosti a vôbec by mu neprišlo, že je to neprirodzené," Owen hulákal opretý o okrúhly stôl, miesto na státie v preplnenom Mystery.
Na pódiu, ktorého stenu tvorili pavučiny z bielych lán, vrieskala nejaká nová nu-metalová skupina.
Billy stojaci oproti nemu si vysunul mobil a skontroloval čas.
"Päť minúť," laxne informoval ostatných.
Ich stôl, ktorý obstávali chalani z jeho partie a potom ešte Irma a Marla, ktorá chodila z mladším chlapcom, satanistom z ich školy, ktorý pre ňu vytopil (jeden z príbehov, nad ktorými v prvopočiatku Herbie uvažoval), ale inak bola iba ďalším dievčaťom, ktoré Irma zatienila, sa začal chechtať.
"Čo sa šupujete, niečo mi ušlo?" - nechápal Owen.
"Práveže ani nie," uistil ho pripitý Jerome, ktorý od začiatku večera pil vodku, ktorou sa postupne sám opíjal. "Nesklamal si. Už od školy pravidelne každých päť minúť slintáš nad tým ciciakom s jablkom."
Irmin úsmev sa stal o niečo kŕčovitejším. Zovrela pery, akoby si bránila dačo povedať a rýchlo pozrela na Owena.
"No čo, som nadržaný! Prvýkrát som si všimol aká je kočka!" vyhlásil a hodil do seba malý pohárik rumu, práve vo chvíli, keď sa v Mystery zapol stroboskop.
"Tak si ho pretiahni," - pohodil ramenom Billy.
"S ním by to nešlo," prekvapilo ticho zamrmlala Irma.
Zachytil ju iba Jerome.
"O kom to hovoria?" - Marla sa naklonila cez stôl a mierila otázku k Irme.
"Modré oči, tenká postava, zadok k nahryznutiu," chopil sa slova Owen, "malý, čierno čierne vlasy, panic..."
"Kým mu nepomôžeš, bude panic navždy!" pobavene prskol Jerome. "S jeho sebavedomím."
"Ne-sebavedomím," podotkol Marti.
"By si ho nedostal do postele ani za milión rokov!" nahlas, teda značne provokačne, zahlásil Billy. Nikdy si nenechal ujsť príležitosť rýpnuť si do Owena. "Také niečo by sa s tebou neťahalo, veď sa z teba skoro posral!"
"Tak pozor! Už som prefikol všetko možné!" - urazil sa Owen.
"Iba preto, že to túžobne vzdychlo a roztiahlo to nohy samé od seba pri pohľade na...," Marti zauvažoval, "...vážne nechápem, čo na looserovi ako si ty všetci vidia."
Owen mu pod nos strčil zovretú päsť, ale usmieval sa.
Mystery zadunelo ďalším nu-metalovým atakom a dav okolo síce ešte nepogoval, ale už začal rytmicky poskakovať. Chlapci na pódiu si ich získavali, lenže vykrádali Linkin Park.
"Ja keby som chcel...ja ho proste..."
"Bla bla bla," - pousmial sa Billy. "Stavme sa, že..."
"Stavme sa?!" - Owen šibalsky povytiahol obočie.
"Zapražilo vám slnko na mozočky?!" až príliš zlostne sa ozvala Irma.
Owen ju schválne ignoroval. Vymieňali si s Billym nehybné pohľady.
"Chceš sa staviť o niečo konkrétne?" spýtal sa Billy.
"O basu piva," nadhodil opitý Jerome.
"O ničom!" podotkla Marla.
Irma po nej zazrela. Z ich rečí jej začínalo byť zle. A teraz sa k nim pripojí ešte aj jej "sestra"!
"Bože, o basu piva? Slabota! O prachy?! Slabota!" - buchol do stola Marti. "O jeho panictvo! A bodka! Kto si myslí, že tu malú roztrasenú netýkavku Owen nedostane, nech zdvihne ruku!"
Všetci pri stole, Irma najprudšie, až si pohybom takmer nadvihla prehnane širokú sukňu, okrem Owena, zdvihli ruky.
"Ďakujem vám za prejavenú dôveru!" ironicky zahlásil. "Evidentne ešte netušíte, aký veľký herecký talent sa vo mne skrýva..."
"To si vystihol, o tom vážne nemáme potuchy," na pol úst podotkol Billy.
Owen po ňom strelil ostrým pohľadom. Akoby sa jeho sivé oči potiahli ľadovým srieňom.
"Viem byť sladký, keď chcem! Ochraniteľský! A očarujúci! Roztrasená netýkavka sa do mňa beznádejne zamiluje!"
Irma to už nevydržala.
"A čo potom?!" náhle skríkla.
Všetci sa na ňu pozreli. Bola drobné dievča, ktoré malo postupne zostrihané a na všetky odtiene ryšavej zmelírované vlasy ozdobené zeleno červenou mašľou. Ladila s jej károvanými šatami pod kolená stiahnutými v páse veľkou a výraznou, tam pre zmenu čiernou, mašľou. Podupkávala si nohou v topánke na vysokej podrážke (iba vďaka takýmto topánkam mala aspoň akú takú výšku), podkolienky mala čierne so zelenými kosoštvorcami.
Pre toto pri nej ostatné dievčatá zanikali. Nebola výrazne krásna, ale vždy poobliekaná v šatách, samé krajky, vysoké goliere, mašle, čepce...
"Kedy potom?!" prihlúplo sa spýtal Owen.
"No PO TOM!?" zvýraznila Irma. "Nehovor mi, že sa spolu budete prechádzať ruka v ruke a budete spolu šťastní, až kým sa niekedy v dvadsiatke nepredávkuješ!"
Owen sa z chuti rozosmial.
"Mám svoje hranice, Irma! Je mi jedno, čo bude. Ráno PO TOM," zdôraznil, "si môže isť do paže, skúšať nové poznatky na iných."
"Prasa!" zaškaredila sa Marla.
Vtedy Irma natiahla ruku s nazberaným krátkym rukávom, z ktorého vychádzal druhý, dobovo pôsobiaci dlhý biely rukáv a nie silno, veď predsalen považovala Owena za kamaráta, ho udrela do hrude.
Irma bola azda jediná, čo sa o Marcusa stále a úprimne zaujímala. Hypnotizovala skľúčené stvorenie pohľadmi, ale vždy keď sa mu už išla prihovoriť, Marcus jej skrátka zmizol z pred očí.
Gotická lolita predsa jednoznačne patrila medzi osobité postavičky, ktoré mu naháňali strach.
( "Gotická lolita?!"
V tejto chvíli Paris Herbieho rýchlo zastavila:
"Čo je to gotická lolita?"
"No, gotická lolita to je Irma," - zazubil sa Herbie.
"Strašne smiešne!" - mľaskla Paris.
"Ide o štýl obliekania," pustil sa do vysvetľovania. "Irma niekde zistila, že Ghotic&Lolita teraz strašne fičí v Japonsku a tiež sa do toho zbláznila. Obliekanie je inšpirované - ber to v obšírnom merítku...nakoniec, veď ide o krátke sukne - hlavne viktoriánskymi motívmi."
"Anglicko, druhá polovica 19.storočia," skúsila Paris.
Hrebie užasnuto prikývol. Je aj múdra! - dojal sa.
"Je veľa typov gotických lolít. Elegantná gotická lolita, sladká lolita, industrial gotická lolita...Irma je VŠETKO LOLITA! Šaty sa v Peculiari ťažko zháňajú. Niektoré kúsky si nechala ušiť, ale to je drahé. Takže si veľmi nenavyberá...Ešte nejaké otázky?"
"Nie, už nie," - oboma rukami si podoprela bradu. "Pokračuj."
"Dobre.")
Takže jej malá dlaň skončila na Owenovej hrudi. Owen jej ju zakryl svojou rukou.
"Nejaký problém, lolitka?"
"Ty si problém!" - zamračila sa. "Marcusov problém!"
"Marcus?" zopakoval. "Odkiaľ poznáš jeho meno?"
"V triede sedím za ním. Máš debilný nápad, Owen! Chalan má dosť svojich ťažkostí, nepotrebuje ešte aj teba!"
"Ale o čo akože ide, Irma? Nebol by prvý, komu by to nevyšlo."
"Lenže...ty nechápeš!" - vytrhla si ruku z pod jeho dlane. "Ja by som to prežila, Marla by to prežila, ty by si to prežil! Ale Marcus...," - povzdychla si. "Je introvertný a nesmelý..."
"Je výzva!" zhodnotil ho Billy.
"Zavri si klapačku, ľudia nie sú výzvy!" - strelila po ňom krátkym pohľadom. "Pozri, nechaj ho tak! Nemá mamu, asi ho to ešte berie, veď si ho videl - sklonená hlava, s nikým sa nebaví..."
"Odkiaľ vieš, že nemá mamu?" spýtal sa Owen a zároveň si v duchu vravel - No a čo! To sa stáva! Jedna z jeho bývaliek, Lola, tiež nemala mamu! A otec ich rodinu opustil. A žila!
"Viem...každý to vie...raz sme na etike preberali povolania rodičov a on povedal, že otec je rešeršér, či niečo také a mama...že mama skrátka nič, že ju nemá."
Irma chrlila slovo za slovom, evidentne jej naozaj záležalo, aby Owenovi v zámere zabránila, lenže jediné zdvihnutie očí k jeho tvári jej prezradilo, že nemá nádej na úspech.
"Irma, ty ho platonicky miluješ!" zaklincoval to.
Všetci pri stole sa rozosmiali.
"V žiadnom prípade! Vy ste ale bulovia!" - rozčuľovala sa.
Čo mohla robiť? Chodievala s nimi von ako s priateľmi, takže by Owena nedokázala ani kopnúť svojou ťažkou topánku.
"Vieš čo? Aj tak sa spolieham na to, že niekto ako ty by u Marcusa nemal šancu!" zahlásila. "Si grázel a on je...skrátka, ty si na prvý pohľad jeho nočná mora!"
A uvedomila si, že sa na to NAOZAJ spolieha a plne svojmu vyhláseniu verí.
Chytila svoj pohár.
"Presunieme sa k inému stolu," znechutene adresovala Marle.
Odchádzala. Hneď sa stratila v dave. Po chvíľke váhania sa Marla neochotne pustila za ňou.
Billy má pravdu, ten chalan je výzva - pomyslel si Owen.
Keď si ho tak predstavil, ako sa červenal a bez jediného sprostého slova alebo inej slovnej obrany, sa mu snažil vytrhnúť, bolo mu jasné, že na neho bude musieť hrať obrovské divadielko!
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama