poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ 12.časť

13. března 2009 v 18:05 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
*********
Jerome takmer prišiel o ruky, keď sa mu pribuchla školská skrinka tesne predtým, ako si z nej vytiahol zošit.
Samozrejme za to mohol Owen. Bokom sa opieral o skrinku vedľa a podozrivo sa usmieval od ucha k uchu. Jerome na neho urobil veľké oči. Okolo postávali ostatní traja z jeho partie a od skupinky dievčat sa odpojila Irma a prešla k nim.
"A čože sa udialo, že si dnes do školy neprišiel so svojim zaláskovaným príveskom?" sladkým hláskom sa spýtal Jerome.


"Môžeš trikrát hádať," spevavo mu odpovedal Owen.
Všetci spozorneli. Irma znepokojene pootvorila pery.
"Poslal ťa do čerta!" skúsil Jerome.
"Veľmi nepravdepodobné, nemyslíš?"
"Hm...", - Jerome sa s prstom na brade tváril, že sa teatrálne zamýšľa. "Dali ste si pauzu, pretože si leziete na nervy."
"Nie je možné, aby som JA jemu liezol na nervy," - Owen s ním nestrácal trpezlivosť.
Jeho samoľúbyúsmev sa nevytrácal.
"Alebo žeby...!", - Jerome sa vystrel a jeho živé oči prezrádzali koniec vety.
Chalani sa škerili.
"Robili sme to celú celučičkú noc!" - s chuťou začal prezrádzať Owen. "Dali sme si poriadny maratón a ešte k tomu..."
"Ešte k tomu?!" vytiahol Billy. "Neviem si predstaviť, čo tu môže byť čerešnička na torte."
Začali sa smiať a Noland s Martim robili všelijaké oplzlé gestá.
"Vyzeral nadšene! Dokonca škemral, aby som mu to nadránom urobil znova!" nafúkane zahlásil Owen.
Pravda bola taká, že ho ráno pohladil po tvári a sám sa ho spýtal, či si to nechce zopakovať, na čo Marcus unavene, ale šťastne, prikývol.
"Teda, si macher! Konečne si ho dostal tam, kam si chcel," uznanlivo podotkol Billy.
Marti ho hrdo potľapkal po chrbte.
"Takže teraz ho už nepotrebuješ?!" ozval sa zlostný dievčenský hlas.
Všetci sa pozreli na Irmu.
Dievča v čiernych šatách s bielou výšivkou ako z iného storočia, vyzeralo ako rozhnevaná bosorka pripravená zoslať na neho kliatbu.
"Irma, daj s tým teraz pokoj," laxne ju odbil Owen.
Zareagovala ako had, ktorému stúpol na špičku tela. Náhle po ňom zlostne vybehla a dlaňou ho udierala do hrude.
"Héééj...tak pozor....pozor!...pozor na mňa!" - odstupoval od nej a hoci ju upozorňoval, že si to nemusí nechať, smial sa.
A nielen on, aj zopár študentov na chodbe sa dobre pobavilo. Žiaden z nich si však k nemu nikdy nedovolil niečo také, ako to ryšavé dievča.
Noland ju od chrbta zovrel okolo pása a so smiechom ju od Owena odtiahol. Jediným šklbnutím sa mu vytrhla. Ale viac sa po Owenovi nevrhla, veď jej bolo jasné, že by mu ani len nemohla vylepiť poriadne zaucho, pretože kým by sa kvôli tomu postavila na špičky, on by ju spacifikoval. Zostala však bojovne rozkročená na mieste a prebodla ho nenávistným pohľadom.
"Si úbohý, Owen!" skríkla po ňom.
S nemiznúcim úsmevom iba podvihol obočie, privretými očami ju povznesene pozorujúc zo svojej výšky - No čo mi ešte povieš, zlatko?
"Si úbohý červ, ak ti zvyšuje ego to, že niekoho zneužiješ a odkopneš ho ako psa!" prskala po ňom. "Do poslednej chvíle som dúfala, že to nespravíš, alebo s ním potom jednoducho zostaneš, lenže v tebe skrátka nie je nič ľudské! Toto bola tvoja skúška, Owen!"
"Moja skúška?!" - krátko sa zasmial.
Jej posledná veta ho zaujala.
"Áno, Owen a pohorel si!" - jej ústa každé slovo zlostne vypľúvali. "Si nula! Jedna veľká pubertálna nula!"
"Ale Irma, čo máš krámy?" ozval sa Jerome a chlapci sa zasa nahlas rozosmiali, iba Owen na ňu uprene pozeral a len sa usmieval, asi ako zhovievavý dospelý na spurné dieťa.
"Myslíš si, že sa párkrát vyspí a prejde ho to?!" - bezradne rozhodila ruky, mysliac na Marcusa, za sebou smiech a hlúpe narážky.
Prečo som mu to nepovedala! Prečo som váhala?! Prečo som mu to nenapísala na lavicu, prečo som mu to nevykričala do tváre?! PREĆO! PREĆO!
"Áno," - pohodil ramenom Owen.
"Myslíš si, že po tom všetkom, po tom, ako sa jeho mama zabila, po tom, čím si musel prejsť, potom potreboval ešte aj ranu od teba?!"
A zrazu sa jeho úsmev vytratil. Zrazu po ňom neboli ani stopy. Chlad v sivých očiach sa rozpustil a jeho pery vydýchli:
"Čo?!..."
Irma po ňom zazerala.
"Že nepotreboval..."
"Jeho mama sa zabila?!" zrazu sa trocha zmätene spýtal. "Ako to ty môžeš vedieť?!"
"Herbie!" - rozmrzelo odsekla a prekrížila si ruky na hrudi.
"Aký Herbie?!" chcel vedieť.
Marti sa presunul priamo k nemu a zovrel mu rameno.
"Ale ti dala! Byť tebou, tak si dám bacha, aby ma nekopla do zadku ťažkou topánkou!"
Nevenoval mu ani najmenšiu pozornosť.
"Aký Herbie?!"
"Herbie! Spolužiak! Býva v Marcusovom susedstve, ich matky sa poznali!"
Zistila si to len včera.
Zazvonilo na hodinu.
Irma ustupovala, premeriavajúc si ho vševediacim pohľadom. Pohľadom, ktorý mu dával na vedomie, že vie, čo sa v ňom práve pohlo.
"A aký bol? Išlo mu to?" - v zornom uhle sa mu objavil Billy. "Ale vynechaj prílišné detaily. Zdvihol by sa mi žalúdok."
Owen sa upriamil na neho. Vytlačil z mysle nové informácie a s rýchlym zažmurkaním, akoby precitol zo sna, povedal:
"Mne to išlo! Ale on sa rýchlo učí."
Chlapci sa zubili a on o chvíľu opäť počul zvuk vlastného smiechu.
Marcus sa v ten deň v škole neobjavil.
*********

Marcus vbehol do školy. Za chrbtom sa mu zablýskalo. Hoci bolo ráno, vonku bolo zatiahnuto ako večer. Lejak bol taký prudký, až sa človek obával, že mu kvapky budú bubnovať o lebku ako kamene.
Otriasajúc si rukávy, rýchlo vykročil po chodbe. Cícerkom z neho stekala voda. Čierne vlasy mu oblepili tvár. Nevedel si predstaviť, čo bude teraz. Ale chlad a ťažké, zmoknuté rifle mu ešte odpútavali myšlienky od jeho starostí.
Avšak len čo prešiel sotva cez polovicu chodby, do uší mu udrel chlapčenský smiech.
"Chalani, pozerajte, len čo je bez Owena, začne vyzerať ako zmoknuté kura!" - zhúkol Marti.
Vystretými rukami sa zapieral o kraje dverí jazykovej učebne. On sám vyzeral, akoby ho ktosi oblial vedrom vody, čo prezrádzalo, že tiež iba pred chvíľou prišiel.
Za ním sa objavili Billy a Noland a kdesi za nimi...možno...
Marcus jemne podvihol pohľad, ale nie natoľko, aby dokázal zistiť, či je tam oj on. Marti sa vykláňal na neho. Billy mu vykukoval nad ramenom, nižší Noland zasa pod rukou. Ako sa približoval potemnenou chodbou, ich oči sa upierali priamo na neho, vytvárajúc mu uličku hanby.
Zdvihol pohľad vyššie. Owena nevidel.
"No čo, užil si si?!" skríkol po ňom Noland.
Marcus si, ako vždy, v geste, ktoré dokonale vyjadrovalo jeho bezbrannosť, prekrížil ruky na hrudi a so sklonenou hlavou pokračoval ďalej.
"Keď chceš, aj ja ťa niečo naučím, bábika!" - úlisne sa usmial Marti.
Chlapci sa dusili smiechom.
Snažil sa nemyslieť na fakt, že ich počujú aj všetci okolo.
A, ježiši, stále čakal, že z ktorejsi triedy vybehne Owen, JEHO Owen a zachráni ho. Rázne ich poznámky zarazí a zoberie ho odtiaľto preč...PREČ!
Prechádzal popri nich.
Chalani na neho hnusne húkali a popiskovali.
A vtedy ho zbadal! Postával ďalej za nimi, v učebni, s rukami vo vreckách opršaných rozodratých riflí. Hľadel smerom k nim. Stál tak ďaleko, že jeho smiech počuť nemohol.
Lenže smial sa. VIDEL TO!
Túžil po záchrane?! Po záchrane od Owena?! Od Owena, ktorý ho sám vrhol späť do skľúčenosti, horšej akú pociťoval predtým?!
Za hlasných pokrikov náhlivo pokračoval ďalej.
Bol rád, že po tvári mu z vlasov steká voda. Aspoň nebolo vidieť, ako sa mu dažďové kvapky miesia s tichými slzami.
**********
"Bolo však ťažké sledovať, čo sa s ním deje," vysvetlil Herbie, "....dokonca....," - trocha sa zamyslel.
"Dokonca?!" - dychtivo nadhodila.
"Dokonca ešte aj pre Owena!" pokračoval. "Vieš, on si naozaj myslel, že sa z toho vyplače, zopárkrát vyspí a bude v poho, alebo aspoň taký istý, ako predtým. Domnieval sa, že to bude ako s babami, ktoré pustil k vode a chvíľu mu robili scény a nakoniec si na truc našli niekoho iného. Lenže...," - uvažoval, ako sa vyjadriť.
"Lenže!" - nedávala mu čas.
"Pozorovať, čo sa deje s ním, bolo odlišné. S novými informáciami, o jeho mame, to pochopil. Pre neho to nebolo niečo...skrátka...iba zlá ľúbostná skúsenosť, akých bolo more na strednej škole. Jeho mama, ignorantský otec...v jeho živote bolo čosi, vlastne takmer všetko, vážne narušené...a keď k tomu Marcusovi prirátal aj seba...Tak...sa v konečnom dôsledku nerád...s veľkou nevôľou...díval, ako po tom všetkom vyzerá!..."
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama