poviedka: MAJ "PEKNÝ" DEŇ 10.časť

13. března 2009 v 18:01 | Polly |  séria: MAJ "PEKNÝ" DEŇ
*********
A nastal deň D. Teda...noc N.
fff
Owen mal prázdny dom a o šiestej u neho zazvonil Marcus.
Urobil mu večeru (zvládol iba sáčkové cestoviny) a prišlo mu neodolateľné, ako sa Marcusovi triasli ruky, keď jedol, nakŕmil ho zmrzlinou, povedal mu zopár sladkých slov a ako najväčší idiot si stále nepriznával, že hovorí iba čistú pravdu.
Čím viac času odkedy prišiel uplynulo, tým viac Marcusa fyzicky chcel.

A nakoniec skončili pri nočnej lapme v jeho izbe. Sedeli v objatí na jeho posteli a dlho sa bozkávali.
Owen mu horúcimi rukami zachádzal pod tričko a Marcus sa mu vôbec nebránil.
Nielen jemu, ale obom bolo jasné, ako má dnešná noc dopadnúť.
Marcusov dych sa prudko zrýchľoval, keď sa Owenovi pery presunuli na jeho krk a posievali ho ľahkými bozkami. Telom mu prechádzalo mravčenie, ktoré slastne ale akosi neúplne končilo v jeho rozkroku. Čelo si mu oprel o rameno. Cítil na šiji Owenov jazyk a jeho dych. Dosť odzbrojujúca kombinácia.
Mal trochu strach, ale dokonca aj ten mal v sebe momentálne určité čaro.
Na okamih v ňom zabojovala istota s neistotou.
"Tebe už naozaj...," vzdychol mu do trička, "...prekáža čakanie, však?
Owen sa zarazene prestal venovať jeho šiji.
Prekvapilo ho, že Marcus chce práve teraz niečo rozoberať.
Oddialil tvár, tak aby mu videl do očí.
"Nuž...mám ťa rád a samozrejme sa s tebou túžim milovať," povedal.
"Nie je to...," - Marcus uhol pohľadom.
"Áno?" nadhodil Owen.
"Nie je to...také nejaké," ťažko zo seba súkal Marcus, "...divné...z mojej strany... že to idem s tebou robiť tak skoro?"
Owen pochopil, že Marcus iba zápasí s typickou váhavosťou pred svojím "prvýkrát".
"Marcus, sme spolu mesiac," - udivene sa pousmial. "Rozhodne to nie je skoro. Aj keby si sa mi vzdal skôr," - potiahol ho za nos a Marcus sa prinútil krátko usmiať - "je to o.k. Nezáleží na tom, čo ti kto vtĺkal do hlavy, že je správne."
Hoci v ich prípade nešlo iba o to "kedy", ale aj "s kým". Boli chlapci. Marcus sa na to snažil nemyslieť, aby náhodou neprišiel k záveru, že je to zvrátené.
Marcus sa na neho na dlho zahľadel. Owen cítil ako pod jeho pohľadom sám vážnie.
Zrazu mu priložil pery na biele čelo a zároveň povedal:
"Ale ak to robíš iba preto, že ma nechceš nechávať viac čakať, tak...tak to nemusíš robiť."
Nevedel, prečo tú vetu vyslovil. Vetu, ktorá mohla spôsobiť, že by sa jeho plán, kameň po kameni, nápad po nápade, zrútil. Bolo to, akoby niekto iný rozprával jeho ústami. Vo chvíli ticha, ktorá nastala, prázdne hľadel niekam, vlastne nikam a vedel, že ak by Marcus povedal, že to robí iba kvôli tomu, že Owen na to čaká...že ak by ukázal ďalšiu neistotu...že by stačilo iba málo, strašne málo, aby...aby...
Hoci v tom prípade by ho opustil hneď teraz.
Cítil, ako Marcus zdvíha tvár.
Pozreli sa na seba a hoci sa v Marcusových očiach zrkadlila drobná bázeň, jeho pery sa pousmiali a bolo nadmieru zrozumiteľné, ako sa rozhodol.
Owen ho pobozkal a keď mu chytil lem trička, zdvihol ruky a nechal si ho vyzliecť. Owen ho odhodil na dlážku.
Zahľadel sa na neho. Aj naďalej k nemu zdvíhal tvár plnú odovzdania. Bol taký krehký. A taký malý oproti nemu. Je to tak trochu ako mať v posteli dievča - pomyslel si a následne si vyzliekol svoje tričko.
Marcusovi sa na tvári vytvoril rumenec, keď sa neovládol a behal mu očami po vypracovanom tele, čo mu Owen trpezlivo doprial.
On si, naopak, vravel, aký je Owen silný, keď sledoval svaly rysujúce sa na jeho potetovaných rukách. Rifle mal v rozkroku výrazne napnuté. Owenove telo bolo oproti jeho štíhlemu, šľachovitému telu také pevné. A také príťažlivé! Už teraz uvažoval, aké to bude dotýkať sa dlaňou jeho hrude.
Zrazu očami nervózne hodil po zapnutej lampe a s prosebným výrazom ich vrátil k Owenovi.
Owen sa ho nesnažil presviedčať. Natiahol sa cez posteľ a vypol lampu, ale následne sa natiahol k stolíku na druhej strane postele. Ozvalo sa slabé "šťuk", ktorým zapol lávovú lampu. Izbu zalialo tmavo-červené a rozhodne upokojujúcejšie svetlo.
Ak ho mal mať iba jedinú noc, tak si ho chcel poriadne vychutnať. A aspoň trochu ho pri tom vidieť.
"Môže byť?" spýtal sa.
Marcus so zatajeným dychom prikývol.
Owen sa k nemu priblížil. Oboma rukami sa dotkol jeho pokrčených nôh a jemne mu od seba oddeľoval kolená. Marcus s privretými očami klesal na posteľ. Owen klesal na neho.
Jeho ruka hneď hľadala Marcusov opasok.
**********
"Óóóóch," vydala zo seba Paris a dlane si pritískala na jemne zružovenú tvár. "Sladkééé!"
"Nenechaj sa unášať!" zmrazil ju Herbie. "Len počkaj! Zabúdaš, o čo v skutočnosti ide!..."
**********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama