poviedka: LOVE SONG (9. časť)

12. března 2009 v 19:16 | Polly |  Šperkovnica príbehov
*********
"Mohol si Thea pokojne zobrať dovnútra," opatrne poznamenala Sarah.
Opretý v pohodlnom pruhovanom kresle kaviarne Zig-Zag, si prstami zdravej ruky vyčerpane masíroval koreň nosa.
"A dovoliť mu, aby mi ležal pri nohách? Veď by mi ich pod stolom obhrýzol ako kuracie stehienka," povzdychol si. "Som nesmierne potešený, že som mu bez ujmi aj na druhej ruke natiahol náhubok a bez protestov sa nechal priviazať."
Vzhliadol k nej.

Na tyrkysovú mikinu si previnilo pritískala okrúhlu tácňu. Okolo pása mala obviazanú tmavú zásteru.
Conrad jej naznačil a June jej narovinu povedala, že po tej nehode očakávajú, že sa psa zbaví, čo však rázne odmietla.
Sám nerozumel, ako môže byť až tak naviazaná na zviera. Dokonca mu ho aj po tom všetkom dokázala nechať na starosti, keď kvôli ruke dostal PN. Skrátil si ju iba na tri dni, ale vedel si predstaviť, že aj tak jeho šéf vyskočí z kože. V poslednom čase bol ako asistent totálne nepoužiteľný.
"Ako sa cítiš?" ustarane sa spýtala a jemne mu obviazanú ruku pohladila.
"Ráno som si zobral lieky proti bolesti a teraz ju vôbec necítim."
Prisadla si k nemu a celá sa cez malý stôl nahla.
Jej oči pôsobili dychtivo a výraz prezrádzal, že jeho odpoveď ju veľmi nepresvedčila.
"A ako sa cítiš...tak celkovo."
"Ja neviem," - náhle úprimne a odovzdane priznal. "Ešte sa mi vôbec neozval."
Jeho pocit vyčerpania sa v jedinom okamihu znásobil.
Pozrela na jeho dopitú bielu čokoládu a malé espreso.
"Prinesiem ti ešte niečo? Mandľové capuccino? Karamelové frapé?"
Rýchlo vstal.
"Nie, ja už pôjdem. Nechcem Thea zbytočne dráždiť dlhým čakaním," trocha uštipačne dodal, ale ona na to nezareagovala.
Vstala a pobozkala ho na rozlúčku. Veľmi sa mu nepáčilo, keď ho obsluhovala.
Obrátil sa na odchod z tichej, iba napoly zaľudnenej kaviarne. Bolo len deväť hodín ráno. Mal pred sebou ešte veľa času, takže sa tieto tri dni rozhodol chodievať na obedy ku Christynej matke, ktorá bola v domácnosti. Conrad kvôli škole stále chodil na večere. Nemohol spať. Vstal sám od seba, práve vtedy, kedy by mu obvykle zvonil budík do práce.
Vyšiel do hustej hmly, plaziacej sa po stíchnutej ulici. Ranný frmol už odznel. Väčšina ľudí už do práce dorazila.
Pritiahol si rozopnutý kabát bližšie k telu a vykročil pozdĺž Zig-Zagu. Výrazne sa ozimilo. Na stromoch pri chodníku sa dnes ráno trblietala ľadová srieň.
Thea nechal za rohom, aby nebol veľmi na očiach. Už tomu psisku nedôveroval v ničom.
Vkročil do uličky medzi Zig-Zagom a druhou budovou.
Ako sa blížil k psovi, jeho krok sa automaticky spomaľoval.
Zima oziabajúca mu telo sa v okamžiku neúnosne zväčšila a para sa zrazu pred jeho ústami objavovala rýchlejšie.
Pred ním sa zväčšovala čierna kôpka a jeho logike sa okamžite priečilo, že by si pes v tomto mraze celý ľahol na chodník.
Skrehnuto sa však približoval ďalej a náhle si uvedomil, že stúpol do kaluže krvi. Hľadel do nej ako omámený.
Nasakoval ňou rožok papiera, ktorý bol na chodníku zaťažený hladkým sivým kameňom. Známe rozpité písmo, ktoré spoznal aj zo svojej výšky, mu zovrelo hrdlo. Mal pocit, akoby mu chlad udrel do tváre ako z ľadu vybrúsená päsť. Jeho oči sa stále upriamovali na list. Nespúšťal ich z neho, ani keď sa poň s chvejúcou sa natiahnutou rukou zohýbal. V zornom uhle mal len jednu bezvládnu čiernu labu. Nedokázal pohnúť tvárou ani o milimeter, nedokázal sa pozrieť na to, čo spravil so psom.
Ale vedel, že nech bol akokoľvek, viac či menej, drsný, Sarah to zlomí srdce. Opäť neublížil priamo jemu, ale jeho blízkemu človeku.
Pomaly sa znova vystrel a už vtedy čítal, hoci list sa mu triasol z jeho bázne.
Dočkal sa. Stručné a zrozumiteľné inštrukcie.
Dal mu týždeň. Ďalší týždeň strachu. Potom chcel všetky ich peniaze. Všetko, čo mali.
Chcel ich v ruksaku, chcel ich bez problémov, chcel ich v parku, chcel ich pri starom gaštane bizarne rozpoltenom po blesku. Chcel ich o polnoci.
Papier mu vypadol z rúk a pristál rovno v krvi. Nasakoval ňou od stredu. Chvíľu vyzeral ako terč.
Zdvihol hlavu a zhrozene ustupoval od vlčiaka s rozpáraným bruchom. Jazyk mu prevísal cez náhubok. Črevá mal všetky vyvalené pod otvoreným spodkom.
Bodlo ho v ruke. Pritisol si ju k telu a ďalej ustupoval.
"Sarah!" vykríkol.
Znel vydesene a naliehavo.
Uvedomil si, že od kaluže, ktorá vznikla pod psím bruchom s vyvrhnutým obsahom, sa tiahne krvavá čiara plynulo spojená s písmenom "S".
Zastal. Ruku si tisol tak silno, až si sám spôsoboval ešte väčšiu bolesť a jeho dych bol zrazu hlasný. Jeho nádychy a výdychy sa nahlas zachvievali.
"S...S-A-R-A-H."
Kostrbaté písmená sa na vlhkom chodníku rozpíjali.
"SARAH...BUDE DRUHÁ."
Nie!
Náhle sa rozbehol späť. Oboma nohami zúrivo skočil do červenej kaluže. Na príšerný odkaz dopadali krvavé kvapky. Zamazali mu topánky a lem riflí. Chvatne sa na odkaz presunul a horúčkovito ho špinavými topánkami rozmazával.
Nesmie vidieť ešte aj toto! Bohato jej postačí pohľad na Thea!
"Sarah!" znova zúfalo vykríkol.
Rozbehol sa späť.
*********
Zvieral mu ruku. Alebo to Conrad tentoraz zvieral jeho ruku? Nebol si istý. Tak či onak, keď ho úzkostlivo chytil len čo si sadol do kresla v piercingovom štúdiu, Conrad po ňom škaredo zazrel.
"Čo si si to zasa vymyslel?!" zamrmlal tak ticho, aby ho nepočul piercinger, ktorý k nim ťahal vozík s mrazivo vyzerajúcimi nástrojmi. "Tetovanie, prepichnutý pupok...je ti málo? Akoby si sa odo mňa už neodlišoval dosť," trpko povedal do strany.
Conrad ním šklbol.
"Čo si to povedal? To o tej odlišnosti..."
Lyndell k nemu obrátil tvár, ale to už k nemu piercinger s nezaujatým výrazom približoval odkrvovacie kliešte.
Lyndell sa zaškaredil, ale ďalej sledoval, ako jeho odvážnejší brat poslušne vyplazil jazyk, ktorý sa v následnom zovretí klieští rýchlo odkrvil.
Dva dni prežil ako v čiastočných mrákotách. Bol omráčený strachom a silnými liekmi na spanie, ktoré na večer začal brať.
Sarah zostala po incidente s Theom zamĺknutá a on vedel, že ju nedokáže utešiť, pretože cítil, že jeho úzkosť je i tak väčšia ako jej a sám si s ňou nevie rady.
Lyndell až vydýchol, ako mu Cornad kŕčovito stisol ruku, keď mu otvorom medzi guľatými kliešťami prešla hrubá ihla.
Odvrátil od neho tvár.
Nalepil sa na nich ako kliešť. Na ňu aj na brata. Nedokázal ich nechať ani na chvíľu bez dozoru. Chodil s ňou nakupovať a keď bola v práci, Conrad sa čudoval, prečo je stále za chrbtom jemu.
Mierne sa pootočil. Oči mal pevne zavreté, ale jedno sa prinútil pootvoriť. Piercinger vyťahoval ihlu, na ktorej bola pripevnená činka.
Obe oči otvoril, až keď mu jazyk uvoľňoval z klieští. Za rovno s tým cítil, ako sa Conradova ruka v jeho ruke uvoľňuje, ba až ochabuje.
"Obral si sa o niekoľko chuťových buniek," obvykle vážne skonštatoval Lyndell.
Conrad zopár sekúnd gúľal svetlomodrými očami a na lícach mu videl, ako si jazyk v ústach skúmavo premieľa.
Potom ho na neho rozpustilo vyplazil.
Vyzeral potešene. Skoro až šťastne.
Lyndell sa nedokázal usmiať. Nedokázal mu ani pustiť ruku.
*********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama