poviedka: LOVE SONG (6. časť)

12. března 2009 v 19:12 | Polly |  Šperkovnica príbehov
*********
Celkom ju ľutoval, že jej vopred nepovedal, že ju na rande mieni zobrať práve na holandské kolotoče, ktoré boli tento mesiac hlavnou atrakciou rozostavanou na okraji Centra. Prišla v jednoduchých bielych šatách, z ktorých jej vykúkal golier a rukávy bielej košele. Pravdepodobne očakávala večeru.

Síce mali naposledy sex a jej nohy ho odzbrojili, ale predsa jej na uvítanie dokázal dať iba rozpačitú pusu na líce.
Uvažoval totiž, či ju náhodou večer nezobral von iba preto, aby sa konečne mal komu vyrozprávať zo svojej vypätej situácie.
Keď si uvedomil, že nahlodávanie z jeho vnútra zodpovedá pravde, zacítil sa ako pokrytec a zámerne oddialil chvíľu priznania. Radšej ju hneď stiahol na masochistický kolotoč, na ktorom sa cítil ako na mučiacom zariadení.
Lenže keď ju videl a hlavne počul, zatiaľ čo ich v obrovskej rýchlosti krútilo obrovské rameno s hviezdicou, ktorú tvorili ich sedadlá, s búriacim žalúdkom a rukami primrznutými ku kovovým držiakom, sa náhle prestal sebaobviňovať. Jačala bez zábran a z plných pľúc, dokonca mal pocit, že jačí z chuti a vôbec jej neprekážalo, že keď ich kolotoč obrátil dolu hlavou, jej sukňa sa vyhŕňala.
Bolestivo stuhnutý napätím sa zahľadel na ich topánky. Pod dvoma mokrými teniskami a dvoma čiernymi kozačkami hneď vedľa, sa objavila čierna obloha prežiarená výbuchmi ohňostroja.
Počul ju ako sa nahlas smeje a kričí po ňom, aby jej zakázal ísť na druhú jazdu.
Vtedy mu vnútro naplnil uspokojujúci pocit, že ona je tá pravá, tá najspoľahlivejšia osoba, ktorej by sa mal zveriť.
*********
O pol hodinku bolo tajomstvo vonku. Sledoval iba mokrú zem lesknúcu sa od farebných zábleskov a Sarah k nemu miestami musela prikláňať hlavu, aby v obrovskom hluku zachytila všetky jeho slová, ktoré sa okolo nich ovíjali ako cukrová vata okolo paličky, ktorú po kúskoch jedla a zväzovali ich jedného k druhému.
Kým sa vyrozprával, urobili si dva okruhy okolo celého Lunaparku. Prešli okolo autodromu, okolo malej húsenkovej dráhy, strelnice a strojov plných sladkostí a stali sa dvoma osôbkami priklonenými k sebe, ktoré nič z hučiacich vysvietených atrakcií vôkol nezaujímalo.
Keď zároveň počúval sám seba, bol zhrozený, ako sa mu život obrátil naruby a obmedzil sa iba na obavy a bezradnosť už odkedy dostal list s novinovým článkom.
Nakoniec mu to nevyznievalo až tak nebezpečne, ale aj napriek tomu sa jeho obavy nezmiernili. Vlastne si musel priznať, že mu stačilo dosť málo na to, aby bol totálne vykoľajený. Musel vopred vedieť, že si vybral slabšie dvojča!
Potom nastalo chvíľkové ticho. Ak sa to tak vôbec dá nazvať, keďže im nad hlavami do hudby a jačania ľudí začal opäť vybuchovať ešte aj ohňostroj. Nejaký čas iba kráčali a Sarah s vážnou tvárou odtrhávala posledné lepkavé kúsočky cukrovej vaty, ktorú si on nemohol dopriať, pretože by ju asi po kolotoči okamžite vyvracal.
Mala konský chvost a tvár jej lemovali uvoľnené vlasy. Páčilo sa mu, že ani strapaté vlasy, rovnako ako nepraktické oblečenie, jej neprekážali. Vyzerala, že si nezvykne robiť ťažkú hlavu z nepodstatných maličkostí.
Hľadela predsa seba. Zamyslene prehovorila:
"Musíš byť maximálne opatrný."
"Nuž...Conrad má rozbitú hlavu a narazené rebrá. Je mi to jasné."
Pokrútila hlavou. Vytrhla sa zo zadumania a pozrela sa na neho.
"Myslím to inak, Lyndell. Chceš ísť na políciu?"
"Domnievaš sa, že už nastal správny čas, však?!"
"Práveže nie...nemyslím si, že by si mal ísť na políciu!"
S rukami vo vreckách kabáta prekvapene zastal pred vodotryskom vyskakujúcim z okrasnej nádrže pri Dome hrôzy. Ona tiež. Odhodila holú paličku od vaty.
"Dávaj si na seba pozor," vydýchla.
"Nikto mi neublížil!" náhle akoby protestoval. "Conrad na to doplatil!"
"Je silnejší ako ty. Sám si mi to povedal."
Keď vytiahol ruky z vreciek, pevne mu ich zovrela.
O mňa NEJDE! Ide O CONRADA! ON bol NAPADNUTÝ! - kričalo jeho vnútro.
Nemal jej vravieť, ako ho spolubývajúci zahnali až k stene, len aby ho ušetrili pohľadu na krvou zaliateho Conrada, pretože teraz to aj v nej podnietilo vznik ochranitelských inštinktov.
"Ja...," - sklopila zrak, " ....možno čakáš...možno v podstate potrebuješ...aby som ti povedala čosi radikálne!"
"Povedz mi, ako to cítiš ty, Sarah," jemne povedal.
Zdvihla k nemu zrak. V očiach jej zavírila špirála farieb.
"Nerieš to cez políciu!" naliehavo prehovorila. "Zatiaľ určite nie!"
"Väčšina ľudí by mi radila opak."
"Myslím si, že teraz musí zvíťaziť opatrnosť. Vydierač nemá dôvod reagovať impulzívne, kým hráš podľa jeho pravidiel. Nepodceňuj ho. Vie o tebe všetko a ty o ňom nič. Vravel si predsa, že....presne vie, ako Conrad trávi večery a pozná tvoju prezývku...Lyndell!" - jej stisk ho zabolel. "Buď opatrný! Maximálne opatrný! Možno by si chcel, aby som ti povedala čosi iné, lenže ja som presvedčená, že tuto končia všetky žarty! Počkáme..."
"My?" šepol ticho, že to ani nepostrehla.
"....čo bude ďalej. Znova ti opakujem - nič o ňom nevieš. V prvej chvíli na tom bude rovnako aj polícia, pretože im neposkytneš žiadne poriadne informácie. Zatiaľ čo on ťa má evidentne dokonale zmapovaného."
Zrazu sa mu chvatne vytrhla a kráčala k bráne, ktorá viedla von z Lunaparku. Akoby nebola schopná pozrieť na jeho tvár po tom, čo mu nedokázala povedať skutočne povzbudivé slová.
Lenže on ju nasledoval s pocitom uvoľnenia. Pretože nehovorila o ňom. Hovorila o NICH. Už nebol tak veľmi sám. Nebyť sám znamenalo nebyť stratený.
Vyšli spolu z brány a zamierili pozdĺž nej. Hluk sa stlmil a svetlá boli už len dúhou na nočnej oblohe. Vedome opúšťali klamlivo veselý svet.
Z tmy pred nimi sa ozvalo zaštekanie.
"Ahoj Theo, nemal si dlhú chvíľu?" - len čo pozerala na vlčiaka priviazaného o mreže obkolesujúce areál kolotočov, jej hlas znel veselšie.
Očividne ho mala veľmi rada. Dokonca zrýchlila krok, ale hneď ako sa dostala k nemu, strnulo zastala. Videl, ako jej ruky klesli k telu a následne sa trochu natiahnuté oddialili, akoby sa snažila povedať: "A toto čo má byť?!"
Pobehol k nej.
Keď zbadal, v akom stave je jeho malé auto zaparkované pri psovi, ktorý bol priviazaný ako strážca evidentne nepoužiteľný, zastal rovnako náhle ako Sarah.
Jeho pocit uvoľnenia sa rozprskol ako vodotrysk pred Domom hrôzy.
Jeho chrobák mal povytĺkané úplne všetky okná. S takou precíznosťou, že chodník bol plný črepín, zatiaľ čo okná zostali bez jediného kúska výplne. Neskôr dokonca zistili, že sám Theo má kožuch plný miniatúrnych kúsočkov skla.
Sarah sa nervózne obzerala vôkol seba.
Jeho rozbúrený žalúdok už toľko napätia nevydržal. Rukou sa oprel o prednú kapotu, predklonil sa a vyvracal sa priamo na ulicu. Na chrbte zacítil jej ruku. Druhú mu pritlačila na čelo.
Napadlo mu, že ani nemusel vyskúšať atrakciu. Do Domu hrôzy už dávno vošiel a zostal v ňom ako v pasci.
*********
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama